Retrace

Kile, Lucy and..., časť 57.

Keď sa ozvalo klopanie na dvere, prudko som vstala. Matt ma rukou zatlačil späť na pohovku a sám sa vybral otvoriť dvere, akoby vedel, že prichádza nebezpečenstvo a chcel, aby postretlo skôr jeho ako mňa. Bolo by to od neho milé, keby za dverami nestál Kile. A tak som vybehla za ním.

,,Ty?" zvolal prekvapene muž s tmavými vlasmi. Očividne ho zaskočilo, že tu Matta vidí. Pohľadom vyhľadal mňa, aby som mu to vysvetlila. Pokrčila som plecami a kajúcne sa naňho usmiala spoza Mattovho chrbta. Vysvetlím mu to neskôr.
,,Ty." Mattov hlas bol odmeraný a vôbec neskrýval svoju nechuť. Pohladila som ho po krížoch a naklonila sa k jeho uchu. ,,Skús sa tváriť trochu priateľskejšie. Kvôli mne." vtisla som mu bozk na krk a podliezla ruku, ktorá stále držala dvere.

,,Konečne niekto, koho som tu čakal." utrúsil s úškrnom a otvoril mi náruč. Objala som ho a pritisla si hlavu k jeho plecu. Stále voňal rovnako. Potom som sa obrátila k Lucy a....zbadala som to.
,,Keď si povedal, že mi chceš povedať novinku, nemyslela som, že okrem Kilea a Lucy príde aj bábätko!" štuchla som doňho a opatrne Lucy objala. Neviem ako dlho už bola tehotná, ale bruško už mala riadne veľké.
,,Smiem?" spýtala som sa a s takmer pobožnou úctou som sa dotkla toho kopčeka, ktorý zakrývali voľné žlté šaty. Keď som pocítila kopnutie, preľaknuto som odskočila a potom sa rozosmiala.
,,Tuším sa im páčiš." usmial sa Kile.
,,Im?" prekvapene som otvorila ústa.
,,Budeme mať dvojičky." vysvetlila Lucy a načiahla sa za Kileovou rukou. Stisol jej prsty.
,,To je úžasné! Strašne vám to prajem. Budete skvelí rodičia." vtisla som im bozky na líca a ešte raz ich objala.
Pohľad, ktorý upreli jeden na druhého mi to iba potvrdil.

Keď sme sa konečne dostali dnu, obaja sa ponáhľali za Timom. Kile pomohol Lucy sadnúť si a potom sa uložil vedľa nej. Veľmi rýchlo sa zoznámili aj s dievčatami, a tak o chvíľu už neopatrovali len jedno, ale hneď tri deti. Zvládali to na výbornú, takže dve určite nebudú problém.

Ako som tak hľadela na nich, zozadu ma objali dve mocné ruky. Položila som si dlane na Mattove a oprela sa mu o hruď, zatiaľ čo jeho brada spočinula na mojom pleci.
,,Páčilo by sa ti to?" spýtal sa.
,,Čo?"
,,Byť mamou." spresnil a vtisol mi bozk na plece.
,,Ale ja už ňou predsa som, Matt." pripomenula som mu.
,,Áno, ale myslel som....byť matkou nášho dieťaťa."
Neviem prečo som sa premenila na sochu a stuhla. Vždy som predsa chcela vlastné dieťa.
,,Netlačím ťa do toho, Alice. Bola to len otázka. Videl som tie iskričky v očiach, keď si sa dotýkala Lucy." zašepkal a rukami mi začal krúžiť po bruchu.
,,Matt....." zlomil sa mi hlas. Obrátila som sa k nemu. Jeho oči boli úprimné. On so mnou naozaj chcel dieťa. Lenže chcem aj ja ďalšie? Nie sú už tri priveľa?
Pohladil ma po líci a zotrel mi slzy, ktoré som ani nepostrehla. ,,To nič, zlatko. Nemusíme sa o tom rozprávať."
Tuho som ho objala. Prikryl ma svojimi rukami ako štítom a ja som si zaželala, aby ma dokázal ochrániť aj zvnútra. ,,Chcem s tebou dieťa, Matt. Len nie hneď..." zašepkala som mu do trička.
,,Dobre." vydýchol a vtisol mi bozk na čelo. ,,A teraz choď. Myslím, že sa s tebou chce porozprávať. Už dlhšie po nás poškuľuje."
,,Ty ma za ním posielaš DOBROVOĽNE?" nemohla som uveriť vlastným ušiam.
Uškrnul sa. ,,No, skonštatoval som, že inak sa ho asi nezbavím."
Zasmiala som sa, pokrútila hlavou a pobozkala ho do kútika úst. ,,Si neuveriteľný."
Oprel sa čelom o moje držiac ma za plecia. ,,Viem, hovoria mi to často....Tak choď už, kým si to nerozmyslím."
A tak som mu vtisla ešte rýchly bozk na pery a podišla ku Kileovi, ktorý práve vstával.
,,Lucy, nebude ti to prekážať? Požičiam si ho len na chvíľku."
,,To je v poriadku, rozprávajte sa ako dlho chcete. Ja mám o zábavu postarané." pohľadom zaletela k trom malým šibalom a usmiala sa.

Zaviedla som teda Kilea do záhrady. Obišli sme krásne opracované mramorové sochy, záhony kvetov, zopár kríkov stromov a lavičiek a sadli si úplne dozadu na hojdačku. Pomaly sa stmievalo a drobné lampičky začali osvetľovať všetko okolo nás. Bolo to ideálne miesto na rozprávanie. A že nám to išlo! Slová z nás vychádzali doslova samé, ani sme nepremýšľali nad tým, čo všetko tomu druhému prezradíme. Kile rozprával hlavne o svojom vzťahu s Lucy a o tom, aký to je krásny pocit vedieť, že budú mať deti. Tak krásne o nej rozprával, až mi neraz vyhŕkli do očí slzy. On sa naopak nasmial na mojom rozprávaní o drobcoch a Julienovi.
,,Musí to byť skvelý chlapík. Raz mi ho budeš musieť predstaviť." usmial sa Kile.
,,To rozhodne. Stavím sa, že si padnete do oka."
Jeho tvár spochmúrnela.
,,Čo je?" nechápala som.
,,Napadlo mi...Myslel som na..." vzdychol si a skúsil to znova. ,,Si s ním šťastná, Ali?"
Uprela som na neho svoje sivé oči a úprimne mu odpovedala: ,,Som, Kile. On a ja, my k sebe patríme. Skúsila som ho nechať ísť, ale ani jeden z nás to nevydržal. Nedokážeme byť od seba. Potrebujeme sa."
Venoval mi zvláštny pohľad.
,,Milujem ho tak...." zmĺkla som a premýšľala, či to dokončiť. Napokon som sa rozhodla pre áno. ,,..tak, ako som ešte nikoho nikdy nemilovala. Občas je to komplikované, ale....neviem. Nedokážem presne vysvetliť, čo k nemu cítim ani prečo som sa k nemu vrátila. Viem len, že sa mi dostal pod kožu."
Ešte chvíľu ma skúmal, a potom sa usmial. ,,Asi mi nebudeš veriť, ale vždy som vedel, že skončíš s ním."
Zaškerila som sa. ,,Máš pravdu, neverím ti."
Zasmial sa, postavil ma na nohy, a tak ako kedysi sme sa rozbehli späť do domu. Vietor mi vial vo vlasoch a mne v hlave rezonovali slová, ktoré som práve povedala Kileovi. Bolo fajn konečne ich sformulovať.

Tak lásky, ďalšia časť je na svete. :) Užite si krásnu nedeľu a prežite pondelok. Aj ja sa o to pokúsim, aby som vám mohla napísať next part :)