Imortálna

2.Kapitola (upravené)

Ráno som si samozrejme žiaden sen nepamätala a preto som nemala tušenia, prečo sa cítim ako vydudlaný papier.

Bolo viac než jasné že na ,párty' pôjdem takže som si to musela vybaviť doma. Mama mi veľmi jednoducho nahrádza oboch rodičov, či už láskou alebo tvrdou výchovou. To znamená že síce ma má veľmi rada a chce aby som bola šťastná, keď niečo chcem, musím si to veľmi tvrdo vybojovať. A možnosť vybojovať si to čo chcem tentoraz, sa mi naskytla hneď pri raňajkách.

,,Dnes k nám príde teta Milka s Dávidom a aj s Natáliou."

,,Čo??!" takmer mi zabehlo. Milka bola mamina sestra, Dávid jej muž a Natália ich drbnutá dcéra. Odmalička sa nemáme rady. Nielen kvôli našej rozdielnosti, to by som pretrpela. Ja k nej prechovávam neznášanlivosť kvôli tomu že, mi ju celý život dávajú za príklad.

Prečo sa neobliekaš ako Natálka? Prečo nemôžeš byť chvíľu v pokoji doma ako Natálka? Prečo sa neučíš ako Natálka? Aha pozri sa na ňu!! Prečo nemôžeš byť taká NUDNE NORMÁLNA ZAKOMPLEXOVANÁ PIPKA BEZ NÁZORU ŽIJÚCA MAMIČKE POD SUKŇOU A VO VLASTNEJ ŠKRUPINE MINIATÚRNEHO MOZGU BEZ IQ AKO KTO??? NO PREDSA NATÁLKA!

Nata vždy zapadala do napísaných pravidiel spoločnosti viac ako ja. Vedela variť, učila sa na jednotky, vo voľnom čase pozerala priblblé make-up videá a tutoriály, vždy bola poslušná. V mojej reči, jednoducho nudná. Narozdiel odomňa. Odmala, všade kam som chodila, o mne vedeli. Na rozdiel od Natálie, som nikdy nemala veľa kamarátov lebo málokto so mnou vedel vydržať moje bláznivé nápady, myšlienky a neustále meniace sa nálady. Kým ona sa hrala s bábikami, česala si dlhé vlasy a flirtovala s každým naokolo, ja som sa zabávala tým, že som pravidelne vytopovala kúpelňu pri hrách na tsunami, liezla po stromoch a na nebezpečné miesta, túlala sa potme po lesoch, hrala sa s blatom a podpaľovala všetko čo sa dalo. S chlapcami som sa ako malá bila, a aj v staršom veku som ich vždy niečím na sebe odstrašovala. Možno mojou divokosťou, prudkosťou a neschopnosťou byť v tej istej nálade viac ako tri hodiny.

,,...Mami..." vzdychla som a chcela pokračovať ale prerušila ma.

,,Nie Mia. Tentoraz sa z toho nevyvlečieš, chcem aby si tu bola keď prídu je to jasné?"

A tak, po pár minútach obojstranného citového vydierania a kompromisov sme sa dohodli natom, že dnes pretrpím návštevu a o dva dni môžem ísť slobodne k Nickovi.

O pár hodín neskôr sa v dome ozvali hlasy. Samozrejme. Rodinka neprišla poobede-opakujem POobede- tak ako sa dohodli, ale priamo na obed, aby nás opäť kompletne vyžrali. A tak som zišla dolu, nahodila svoj herecký úsmev číslo 3- všetko je v poriadku, nikoho nezbijem- pospevujúc si v hlave melódiu pesničky ,,All i wanna do is kill somebody'' a rodinné divadlo sa mohlo začať.

Prežila som to. Alebo skôr, prežili to oni. Keď som im robila čaj, odolala som pokušeniu naliať tam preháňadlo, odolávala som všetkým poznámkam na moju osobu a vduchu pre rozptýlenie som si preopakovala dej aspoň desiatich kníh, ktoré som naposledy čítala.

Áno. Raz som vybuchla. Ale skôr než som začala vulgárne nadávať, som radšej odišla na záchod.

S mamou sme to zvládli a keď naša ctená návšteva konečne vypadla a nechala nám tu len smrad zo značkových parfumov a kilá špinavého riadu, mama ma potľapkala po pleci, usmiala sa namňa a pravdepodobne ako ja, si išla rozmasírovať boľavé kútiky úst. Herecký úsmev číslo 3 nieje len tak.

A prišiel ďaľší deň. Čas nachystať sa k Nickovi. Za včerajšok som stihla opäť zmeniť niekoľko krát svoju náladu a s ňou aj pohľad na celú situáciu a tak som teraz bola úplne.... kľudná. Možno to bude zábava. A keby aj nie s ľuďmi, tak v bazéne sa zabavím aj sama. Ale dnes som naladená ozaj dobre takže z toho plánujem vyťažit čo najviac a ten koniec školy ozaj sláviť. Plavky, jednoduché oblečenie, žiaden make-up nech v tom bazéne nevypadám ako lochneska, tenisky a už som brala schody po troch a utekala z domu. S mamou som detaily prebrala doobeda. Žiadne hlúposti, maj mobil pri sebe, ozývaj sa a doma do polnoci. Ešte šťastie že ten dom je len pár minút od môjho.