Imortálna

3. kapitola (upravené)

Začalo sa schladzovať a tak všetci povyliezali z bazéna a šli sa venovať pitiu. Ja som z vody ísť nechcela no hneď ako padla zmienka o tom že by v ohnisku na dvore chceli založiť oheň, som vyskočila a chopila sa roboty. Tí ktorí ešte neboli úplne mimo a chceli, podonášali stoličky a časť jedla, kým ja som s pár ľuďmi začala pripravovať ohnisko.

Keď bolo všetko hotové, postavila som sa pred oheň, spokojne si vydýchla, nadýchla vôňu dymu a uvoľnila sa. Dokonalé.

 Oheň je tak trochu ako hviezda. Žeravý a krásny. Ako naša pozemská hviezda. Toľko toho dokáže. Zlepšovať ale aj ničiť. Prinášať radosť, no aj hrôzu. Niekedy sa cítim ako on. Niekedy som akoby malý plamienok ktorý zohrieva a prináša ľuďom malé svetielko a potom na druhej strane niekedy vybuchnem ako ničivé žeravé plamene ktoré upália všetko naokolo. Vtedy to niekedy nedám najavo no tie plamene pocitov ma niekedy smažia zvnútra. City. Niekedy jemné ako plamienok sviečky, no niekedy smrtiace a neskrotné ako požiar. Aspoň že sa takto necítim neustále.

Na svojom ramene som vtom pocítila niečiu ruku. Strhla som sa a došlo mi že som opäť len bez pohnutia stála pred ohňom a dívala sa naň, ktovie ako dlho. Obzrela som sa, kto ma to teraz objímal okolo pliec. Nick.

,,Dievča moje ty si otužilec? Všetci sú poobliekaní a ty si stále v plavkách. Keby ťa nepoznám, poviem že sa predvádzaš.'' uškrnul sa.

,,Nie nie len som nato úplne zabudla.. Vieš začali zakladať oheň a pri tom..'' ,,nemôžeš chýbať.'' Dokončil Nick za mňa. ,,Áno viem dovtípil som sa neboj.  No teraz sa choď prosím obliecť. Mne sa takýto pohľad na teba samozrejme  páči, no takisto aj ostatným a s tým až tak v poriadku niesom.'' hodil zamračeným pohľadom za moje rameno a usmažil niekoho pohľadom. Potom sa zahľadel hlboko do očí. Bol dosť blízko nato, aby jeho vôňa prebila dym v mojom nose a ja som sa začala v jeho očiach strácať. V jeho modrých očiach, ktoré v svetle ohňa vyzerali ako západ slnka na mori. Hypnotizujúci pohľad. Nič iné pre mňa neexistovalo. Oheň ma začal na koži páliť, kým jeho oči ma začali roztápať zvnútra. Palcom ma pohladil po pleci a ja som sa nadýchla. S tým nádychom som sa trochu vystrela a bola som mu tvárou bližšie.

Inokedy by som v podobnom momente okamžite zaspätkovala. No teraz.. cítila som sa inak. Uvoľnená po bazéne a nakopaná energiou, ktorá sálala vedľa mňa. Tie oči... Tie oči spájali oboje. Tá ukľudňujúca modrá, teraz rozpálená plameňmi. Oči sa upriamili na moje pery. Cítila som jeho dych. Teraz som zacítila už aj jeho dvíhajúci sa hrudník. Niečo vo mne sa zachvelo a puklo ako drevo v ohni. Nadýchla som sa a dvihla ruku na jeho hruď. Poď sem. Poď bližšie. Poď ku mne. Volali ho moje oči. V sekunde keď pochopil, som zovrela prsty okolo jeho košele, sklopila oči k jeho perám a...

,,Heeeeeej smradi Santa prišiel a má tu pre vás samé dobroty! Máme whiskey, máme vodku, máme víno a dokonca aj Jägera!! Tak davajte poháriky alebo otvárajte zobáčiky, no najprv prestaňte sledovať týchto dvoch akoby ste v živote nevideli podobnú scénu v hociktorom trápnom romantickom filme! Pome pome!''

Zacvakla som zuby a pomaly povolila stisk na Nickovej košeli. Musím sa ísť ozaj rýchlo ukľudniť dovnútra lebo Sama zabijem. Nemusela som sa ani otočiť, bolo mi jasné že to bol jeho hlas. Nick odo mňa odstúpil a rukou si prehrabol vlasy.

,,Tak? Kto si dá?'' škriekal ďalej Samuel. Nick zobral pohár a hodil mu ho.

,,Tuším sa mi zíde dvojitý.'' povedal a na tvári sa mu znova objavil jeho úsmev, oči mu znova ochladli, akoby slnko v nich už zapadlo. Pozrel sa na mňa a žmurkol. Chytil ma za ruku a akoby nič, ma postrčil k domu.

,,Veci som ti dal do zadnej chodby dobre? Bež sa obliecť a keď prídeš, budem ťa tu čakať s vínom. Môže byť?'' neodpovedala som, len som na neho taktiež žmurkla, ukázala zdvihnutý palec a šla k domu. Keď som vošla dnu a ocitla sa v prítmí a tichu, zavrela som za sebou dvere, spravila pár krokov a oprela sa rukami o stôl kde boli úhľadne poukladané moje veci. Je oveľa poriadnejší ako ja. Vzdychla som.