Imortálna

11.Kapitola

Švihla som po nej mečom. Stále bola dosť zmätená Z mojich slov A náhleho útoku, ale stihla ho odraziť. No ja som pokračovala. Švihala som a bodala po nej takou rýchlosťou že sa stíhala len uhýbať. No potom sa spamätala A začala útočiť aj ona. Mala očividne veľmi veľa skúseností, lebo jej útoky boli poriadne prepracované. Zatiaľ čo ja som doteraz len švihala A bodala, ona robila oveľa zložitejšie pohyby. Taktiež klamala telom. Vďaka tomu ma V prvej minúte poranila na ramene. Dosť hlboko. Na chvíľu prestala V útoku. Krúžili sme okolo seba. Po ruke mi stekala krv no mne to nevadilo. Necítila som bolesť. Začala som cítiť zlosť. To že ma porezala ma len naštvalo. Tetaz som prahla po tom aby sme pokračovali V boji. Zaútočila som S oveľa väčšou silou. Prišlo mi to akoby som sa doteraz iba rozcvičovala. Útočila som úplne impulzívne.
Čisto inštinktívne.
Zistila som že bojujem takými pohybmi ako pred chvíľou ona.
Prišlo mi to úplne prirodzené.  Teraz sme boli vyrovnané. Pozerala som sa jej hlavne do očí. Viem že pri šerme sa má pozerať len do očí. Telo klame, oči nikdy. A bola to pravda. Mohla sa snažiť ako chcela, Už som jej na tie falošné výpady nenaletela.
Začala útočiť ešte rýchlejšie A silnejšie. Zmohla som sa len na bránenie. Sekla mi po hlave no ja som sa zaklonila do zadu. Potom zasa po nohách A ja som vyskočila.
Potom som vyskočila ešte raz A preskočila som ju. Nad ňou som spravila kotrmelec A švihla po nej mečom. Tentokrát som porezala ja ju. Dopadla som na zem A začala som znova útočiť. Zrazu jej vzbĺkla čepeľ meča. Nemala som čas na to aby som bola prekvapená. Pokúsila som sa to spraviť aj ja. Podarilo sa mi to. Tetaz sme šermovali S horiacimi mečmi.
Zrazu po mne vyslala plameň. Keď sa ma dotkol, pocítila som veľkú bolesť. Tak O tom hovorila...
Využila ten moment môjho prekvapenia A vyrazila mi meč Z rúk. Cúvla som. V očiach som jej uvidela pocit vvíťazstva
Nie. Nemienim sa vzdať. Nemám meč. Ale stále mám oheň.  Snažila som sa konať čo najrýchlejšie. Tiež som vyslala dlhý plameň K jej ruke. Nestihla sa uhnúť. Od bolesti pustila meč.
Potom som vzbĺkla celá.
Aj ona. Chvíľu sme stáli oproti sebe A pozerali na seba. V očiach som jej uvidela zmes pocitov. Prekvapenie, obdiv A zdalo sa mi že aj strach. Než som si tým stihla byť istá, vyslala ku mne Z rúk ďalší, tentokrát obrovský plameň. V stotine sekundy som predpažila ruky A vyšiel mi Z nich vlastný oheň. Obydva sa spojili. Jej oheň bol tmavší ako môj. Kým môj bol krvavo červený, jej bol skôr do bordova.
Ten jej sa ku mne začal približovať A vytlačovať ten môj. Vychrlila som z rúk viac, tentokrát dobiela rozžeravených plameňov. Vložila som do toho všetku svoju silu.
No ona spravila niečo čo som najskôr úplne nepochopila. 
Doteraz ku mne Z nej išiel len rovný prúd ohňa. No ona zrazu rozhodila rukami A tie jej plamene boli všade. Ani som sa nestihla spamätať A bola som obklopená ohňovou stenou.  Bola som doslova V guli jej plameňov. Vyzeralo to asi nejako takto. Ona stála A chŕlila Z rúk prúdy ohňa ktoré končili obrovskou ohnivou guľou ktorej prostriedkom som bola ja.
Bola som zmetená. Tá guľa sa začala zmenšovať. Vedela som že keď sa tá guľa trochu zúži, tie plamene sa ma dotknú, A vysajú zo mňa silu. Tak som Z celého svojho tela začala chŕliť vlastné plamene A snažila som sa tú guľu roztrhnúť. Nešlo to. Začala sa zaplňovať bordovým ohňom. A moje plamene nemali kam ísť tak sa sťahovali znova do mňa. Nech som sa snažila ako som chcela, nedokázala som zo seba vypustiť žiadne.
Tá guľa bola už skoro úplne zaplnená bordovým ohňom. Bariéra Z mojich plameňov úplne zmyzla. Plamene tej ženy sa priblizovali....
A potom sa ma dotkli.
Vykríkla som. Bola to hrzná bolesť. Išlo ma roztrhnúť. Metala som sa vo vzduchu. Vo vnútri tej gule. Tie plamene do mňa začali prenikávať. Tak isto ako moje. Až na to že tieto zo sebou prinášali mučivú bolesť. Akoby som naozaj horela. Nie. Bolo to horšie.
Nemohla som už ani poriadne rozmýšľať.
Takto to skončí? Predsalen ma zabije oheň?
Nie....Nie to nemôže byť...
,,Nie!" skrýkla som. Nech si tá žena hovorí čo chce! Prečo by mi mal oheň ublizovať?
Ja ovládam oheň. Nie on mňa.
S tou myšlienkou som aj napriek bolesti začala do seba dobrovoľne vťahovať tie plamene.
V hlave sa mi ozvali jej slová.
Silnejší bojovník pohltí moc aj oheň toho slabšieho
Presne to som teraz robila.
Zrazu sa bolesť stratila. Akoby tie plamene priznali že patria pod moju moc.
Vtom som stratila kontrolu nad mojim telom.
Oheň do mňa začal prenikávať takou rýchlosťou A intenzitou že som Z toho náhleho prívalu sily skoro omdlela. Prehlo ma V chrbte.
Nemohla som to zastaviť. Prestala som vnímať. Nevidela som.
Iba som cítila. Cítila som zdroj tých bordových plameňov. Znažil sa ten príval zastaviť. Ale moje telo to nedovolilo. Priam vycucávalo plamene Z jeho tela do môjho.
Cítila som že zdroj sa stále zmenšuje. Plameňov je V ňom stále menej. Jeho sila je stále menšia.
Vtedy som začala znova rozmýšľať.
Ten zdroj.... Tá žena.
Ak budem pokračovať V pohlcovaní jej plameňov, pohltím aj jej životnú silu. Tak to vravela že? A tým ju zabijem. Ale ja ju nechcem zabiť.
Ona ten príval zastaviť nedokázala. Ja to dokážem. Teraz som V sebe cítila neuveritelnú silu.
Ja vládnem všetkému ohňu.
Pretrhla som to spojenie medzi ženou a mnou. Moje telo pohltilo posledné plamene.
Potom sa všetko upokojilo. Padla som na zem. Pár sekúnd som tam ležala.
Nevedela som sa pohnúť. Niežeby som bola vyčerpaná. Práve naopak. Cítila som V sebe toľkú silu že moje telo to asi potrebovalo spracovať.
V hlave mi hučalo.
Postupne sa mi vrátil cit do nôh aj rúk.
A... Cítila som sa inak ako pred bojom. Oveľa silnejšie.
No hej. Teraz som pohltila silu vodkyne. Takže to znamená... Otvorila som oči.
Čo to znamená?
Postavila som sa.
Predomnou boli tí ľudia. Ostatný čo vedia ovládať oheň. Jeden podopieral tú ženu S ktorou som bojovala.
Všetci mali na tvárach neopísateľné prekvapenie. Keď zbadali že som sa postavila.
Koniec koncov, porazila som vodkyňu.
Ale neznamená to teraz že som...
Tá žena prehovorila.
,,