Imortálna

13.Kapitola

Kate Stuhla A zamračila sa.
,,Čo sa deje?" spýtala som sa.
,,Môj nepodarený syn došiel. Tento rozhovor preložíme na neskôr. Ešte je toho veľa O čom by sme Sa mali porozprávať."
Povedala A zamierila dole. Šla som za ňou. Došli sme do obývačky kde medzi dverami stál nejaký chalan A ležérne sa opieral O zárubňu.
Bol neuveriteľne pekný.
Vypracovaná postava, čierne, trochu dlhšie vlasy A totálne čierne oči. Mohol mať asi sedemnásť.
,,Čau Kate. Dlho...." zastavil sa uprostred vety keď ma zbadal.
,,Fíha. Adoptovala si si nového potomka kým som tu nebol?"
Pohol sa ku mne.
,,Dúfam že nie. Nechcel by som S tebou byť v súrodeneckom vzťahu."
Pokúsil sa ma obiať. Včas som sa zobudila A odstrčila som ho. Nemala som Z neho dobrý pocit. Cítila som Z neho problémy.
,,Mike, toto je Mia. Naša nová vodkiňa."
Strhlo ho. Už sa netváril zvodne ani pobavene. Vyzeral akoby prehltol potkana. Nezmohol sa na slovo. Prečo mám taký pocit že mi tu pozíciu závidí? Určite je to tak. Brúsil si na ňu zuby A teraz príde daake dievča A vyfúkne mu ju.
Vystrela som sa a vystrčila bradu. Nebudem vyzerať ako nejaké dieťa ktoré sa stalo vodcom náhodou. Ja som si ten post vybojovala.
Premeriaval si ma pohľadom.
Dosť... Pasívne.
Akoby sa nevedel rozhodnúť či ma chce pohľadom vyzliecť alebo zabiť.
Asi to druhé.
Potom sa usmial. Nebol to úsmev akým sa usmieva Nick. Vôbec milý.
Skôr krutý, prefíkaný. Ale hrozne príťažlivý.
Z neho som cítila oheň viac ako Z tých ostatných V lese. Ten jeho bol poriadne silný. A pebudzal vo mne divné pocity.
,,Takže ty mi teraz budeš môcť rozkazovať. Škoda. Dúfal som že to bude naopak...." Pokúsil sa zastrčiť mi za ucho prameň vlasov.
Tresla som ho po ruke.
Chytila som ho za tričko A pritiahla som si ho blízko K sebe.
,,Tak počúvaj Kasanova. Niesom tvoja hračka aby si sa ma mohol len tak dotýkať. Ešte raz to sprav A skončíš bez ruky." zavrčala som. Potom som sa sladko usmiala A zažmurkala ako barbie.
,,Rozumel si?"
Znova som ho od seba silno odhodila.
Teda aspoň som sa pokúsila. Moc to s ním nehlo. Sakra ten je riadne silný. Nadvihol obočie.
Zrazu som mala jeho pery pri uchu.
,,Ešte som neskončil. Zažijeme si spolu ešte veľa zábavy." zašepkal tak, že Som ho počula iba ja. Než som ho znova stihla odstrčiť, zvrtol sa a odkráčal. Ešte cez rameno zakričal.
,,Chvíľu tu pobudnem Kate. Dúfam že si mi nevypratala izbu!" a už ho nebolo.
,,Máš podareného syna." povedala som Kate ktorá celý čas stála opodiaľ A sledovala nás.
Vyzerala prekvapene A trochu sa na mňa pochvalne A pobavene usmievala. No potom sa zamračila.
,,Mia radšej ho neprovokuj. On..."
,,Ja viem. Môže mi spôsobiť problémy, zvlášť teraz, keď som vodkyňa. Zrejme by bol veľmi rád na mojom mieste však? No späť k tomu vodcovstvu. Nedá sa S tým nič spraviť? Veď mám iba pätnásť. Väčšine ostatným sa to tiež nepáči."
,,Áno ja viem. Ale všetci musia uznať že si teraz vodkiňa právom. Si najsilnejšia. Nikto nemá právo O tom pochybovať A nikto nemá moc ťa nahradiť. Takže sa S tým musíš zmieriť."
A nemôže byť znova vodca ona?
,,Aach. Ale pomôcť mi môžeš nie?"
,,Vlastne ani nie. Nemám S čím. Ty nemáš nijak moc povinností. Jediná vec ktorú budeš musieť robiť je dávať pozor aby sa ostatní V klane nepozabíjali. Musíš dávať pozor či nevznikne nejaký nový vládca tak ako ty, Neboj to zacítiš nedá sa to presne vysvetliť. A posledná a asi najproblémovejšia vec je to, že budeš musieť V prípade núdze bojovať. Nielen keď ťa vyzve niekto Z našeho klanu na boj o vodcu ale aj tie boje čo som ti spomínala. Vieš. Medzi rozdielnymi živlami. A... Bojím sa že taký sa blíži." povedala potichu A pozerala sa ako budem reagovať.
,,Prečo? S kým?"
,,No... Jeden Z našich sa dostal do problému S pár vládcami vody... A bojím sa že to neostane len tak. Ich vodca je dosť... Celkom rád bojuje.
Ale myslím že si poriadne silná.
Takýto boj prebieha tak isto ako ten náš. Tebe ubližuje voda, jemu oheň.
Pokúsi sa do teba dostať vodu, aby si od bolesti zamdlela. Nakoniec ťa tá voda V tebe roztrhá lebo je to úplne proti tvojej podstate. Teda ohňu. No ty sa musíš pokúsiť spraviť to isté jemu ale S ohňom.
To čo si spravila pri našom boji, ti nepomôže. Čo si vlastne spravila?"
Takže teraz jej idem vysvetľovať ja.
Povedala som jej všetko. Potom znova prehovorila.
,,Kebyže sa pokúsiš spraviť toto pri boji S vodou, nepočúvne ťa. Nemá prečo. Si živel ohňa nie vody. Umrieš ešte rýchlejšie."
Aha.
Nevedela som čo sa jej ešte spýtam.
Nakoniec som sa jej ešte spýtala na to či je normálne že mám vlastnosti aj vládcov iných živlov.
,,Hej všimla som si." odpovedala A vyzerala že váži slová. Vedela som že aj jej to doteraz behalo po rozume.
,,Vidím že vieš dobre odhadnúť ľudí. Ako voda. To čo si mi povdala pred bojom, aj to s Mikom. Vedela si že je problémový A chce byť vodca, a o mne si vedela že ťa V skutočnosti nechcem zabiť.
No asi to je normálne. Aj to že ako človek si mala rada aj ostatné živly.
Možno keby si sa utopila, staneš sa vládkyňou vody. Ja fakt presne neviem ako to funguje S vami, čo sa premeníte. No každopádne teraz si oheň. Viec sa tým netráp."
,,Dobre." prikívla som. No mala som pocit že ona sa tým trápi stále.
Uf. Nemienim sa tým zaoberať.
Znova prehovorila.
,,Dnes ostaneš tu. A môžeš tu bývať nastálo. Bude to tak lepšie aj pre bezpečnosť toho chalana. Neboj Z nás mu nikto nič nespraví. Prikázala si to."
Nakoniec som súhlasila že tu ostanem bývať. Ale S Nickom sa nemienim prestať stretávať.