Imortálna

8.Kapitola

Vyšla som na svetlo.
Zdvihla som k Nickovi hlavu.
Šok na jeho tvári sa ani nedal opísať.
No ten trval iba pár sekúnd.
Potom prevrátil očami A rozhodil rukami.
,,No hej! Samozrejme! Ako inak! Ty mi ani po smrti nedáš pokoj?! Teda V perspektíve môjmu mozgu. Spím však? Teda nieee. Na to je toto až moc živé. Takže som sa zbláznil. Áno!
Zbláznil som sa. Definitívne som sa scvokol! A teraz ťa až do smrti budem všade vidieť však?"
Hodil sa O posteľ.
Bola som V šoku.
No... Na mojom zozname Nickovych reakcií bola toto kolkatá varianta? Druhá? Takže ho musím presviedčať že som tu naozaj.
Hej. Kopec srandy.
Pokračoval vo frflaní.
,,Vidíš aký maš na mňa vpliv? Šok Z tvojej smrti spôsobil že som sa scvokol! Niežeby som ti to vyčítal. Moja chyba že ťa mám tak rád.. Teda mal... To je jedno! Teraz tu tvoje mnou vytvorené imaginárne ja som mnou bude tak dlho ako to môj mozok bude chcieť však? Výborne! Doneste niekto kazajku už teraz! Skôr než sa začnem...." ,,Nick!" okríkla som ho
,,Môžeš prosím prerušiť tieto tvoje samovravné výlevy A počúvať ma?"
Pozeral na mňa S vyvalenymi očami. Zrejme si nemyslel že by naňho výplod jeho fantázie dokázal kričať.
,,Teraz ma počúvaj. Nescvokol si sa. Som skutočná. Žijem. Ten požiar som prežila. Keď spracuješ toto, poviem ti viac." pozerala som naňho so založenými rukami. Posadil sa. Ale videla som že mi neverí.
,,Uf. Ako ti mam dokázať že som tu naozaj? Povedz!" pýtala som sa ho.
S váhaním prehovoril.
,,To naozaj netuším. Ale ako mám uveriť niečomu takémuto? Nemohla si to prežiť. Takže jediné rozumné vysmetlenie je že som sa..."
,,Aach prestaň!" zahriakla som ho.
Tak to vyzerá že toto bude nadlho.
Prikročila som k nemu. Trochu sa odtiahol. Usmiala som sa.
,,Neboj sa. Nič ti nespravím
Ale pozri..." povedala som a vystrela som ruku aby som sa ho dotkla. Neodtiahol sa. Ale bol celý napnutý.
Neváhala som a chytila som ho za ruku. Strhol sa.
,,Vidíš? Som dokonca hmotná" zasmiala som sa.
,,Sám si povedal že na sen je to až moc skutočné. A čo sa týka toho bláznovstva, sám sa musíš poznať najlepšie. A musíš vedieť že tvoja psychika je aj podľa mňa dosť silná nato, aby si sa nezbláznil Z toho čo sa stalo."
Vyzeral že rozmýšľa.
,,Noták. Niesi rád že ma vidíš? Som živá A zdravá. Čakala by som od teba väčší príval nadšenia." S úškrnom som ho šťuchla do rebier. Zasmial sa.
Klakla som si pred neho a chytila ho za ruky.
,,Prosím Nick. Prišla som sem lebo som dúfala že mi uveríš. Prosím."
Ku koncu som už len šepkala. Pozrel sa mi do očí. Takto sme boli asi minútu. Čakala som. Musí si to V hlave usporiadať. No ak mi aj uverí, tak ešte není koniec. Stále mu musím ešte povedať jednu vec. A bojím sa že to ho usvedčí nadobro V tom že mu šibe. A ja ho nebudem môcť presvedčiť. No musím to skúsiť. Najskôr ho ale chcem na sto percent presvedčiť že sa mu nezdám.
Stále sa mi pozeral do očí.
Vtom sa usmial. A pritiahol si ma K sebe. Pevne ma objal.
,,Mia..." zašepkal mi do vlasov.
,,Si tu? Naozaj žiješ?" hlas sa mu chvel.
,,Áno." povedala som pevným hlasom.
Objala som ho ešte silnejšie. Kto vie či ma bude chcieť takto objímať aj O pár minút.
,,Už mi veríš?" odtiahla som sa aby som mu mohla pozrieť do očí.
Prikývol. Usmiala som sa. On sa zamračil.
,,Ale ako? Akoto že si tu? Veď ten dom... Zrútil sa. A ty si bola V ňom nie?" vyzerá to tak že sa dostávame K druhej časti programu: Prinúť Nicka scvoknúť sa.
,,Áno bola som V ňom" videla som že ide niečo povedať ale položila som mu prst na pery.
,,Nick. To čo teraz uvidíš... Znova si budeš myslet že si sa zbláznil. A ja ti to nebudem zazlievať. JE to šialené.
Ale je to pravda. Musíš mi veriť Nick. Potrebujem ťa." každé slovo som hovorila zreteľne. Aby sa mu to zapísalo do mozgu. Postavila som sa a odstúpila od neho.
Znova bol zmetený.
,,Mia? Čo to..." znova som ho prerušila.
,,Nie. Prosím. Teraz nič nehovor. Počkaj kým ti všetko vysvetlím A potom môžeš hovoriť.
Ale prosím. Pamätaj si že všetko je pravda."
Vysvetľovanie bude nanič. Neuverí mi jediné slovo. Musí vidieť na vlastné oči čo dokážem. A až potom mu môžem začať vysvetľovať.
Teda... Ani ja tomu úplne nechápem takže vlastne nebudem mať čo vysvetlovať. Ale pokúsim sa.