22.Kapitola

1.7K 171 20
                                    

Number 3 in fantasy.
Prosím??
Hneď dávam takú kratšiu kapitolku. :*
Ste super!


Posledný deň pred bojom som už bola doma.
Sama.
Kate povedala že ešte musí niečo vybaviť tak bola preč.
Ja som zatiaľ trénovala ovládanie vody.
Išlo mi to tak isto dobre ako S ohňom.
Tréningom sa človek zlepšuje ale tu už nebolo čo zlepšovať.
No aj tak. Niečo som robiť musela.
Snažila som sa prinútiť k poslušnosti aj vzduch A zem ale nešlo to.
Rozmýšľala som že by som mohla nájsť A pohltiť moc nejakých náhodných vládcov týchto živlov ale nespravila som to.
Neviem prečo.
Asi chcem začať prvý krát ovládať tieto živly vo veľkom štýle.
A to pri blížiacom sa boji.
Som to ja dramatik.
Z myšlienok na zajtrajšok ma vytrhla Kate.
Otočila som sa na ňu.
Stála za mnou A v rukách držala nejakú krabicu.
Teda.. Krabicu...
Bola to skôr nádherná, prepracovaná štyridsať centimetrová truhlica.
Ťahalo ma to K nej.
Vyzerala... Magicky.
Po celom jej povrchu boli obrazce.
Obrazy živlov.
Bol tam oheň ktorý prechádzal do vody tá sa vpíjala do zeme A do všetkého toho zasahoval vietor.
Nevyzero to akoby sa tie živly snažili navzájom zničiť.
Skôr boli V súlade.
Bolo to nádherné. Také...živé.
Čo môže byť v nútri? Určite niečo čo je spoločné Z imortálnymi.
Pozrela som sa na Kate.
Pozerala na mňa S úsmevom.
Asi vedela ako ma tá truhlica A hlavne jej neznámy obsah priťahujú.
Prikročila ku mne A otvorila veko.
Vnútro mala tá truhlica obložené červeným zamatom.
Ale to som veľmi neskúmala. Zaujala ma vec V nej.
Díka.
Zbraň vodných vládcov.
Mala koženú rúčku A striebornú čepeľ ktorá bola taká ostrá že už len pohľad na ňu A cítila som rezanie.
Na čepeli mala nejaké vzorce.
Vyzeralo to úplne ako voda. Ako vlny. Ako keby sa hýbali.
V strede čepele bolo niečo po latinsky.
Fortem et liberum in aerternum

Silný A slobodný navždy.

Netuším Z kade viem čo to znamená ale vedela som to.
A ten slogan sa mi neuveriteľne páčil.
Vystrela som ruku k truhlici A chytila ju.
Pocítila som silu.
Už som držala normálnu díku Z ktorou bojujú vladcovia vody.
Keďže som aj ja vládkyňa tohto živla, musím mať tiež jednu.
Ale táto bola iná.
Táto mala V sebe silu vody. Tak ako ja.
Cítila som tú silu A vodu pod jej povrchom.
Čo to má byť?
Kate konečne prehovorila.
Zdvihla som k nej zrak.
,,Toto je Imortal.
Od nepamäti zbraň imortálnych.
Ako vidíš, je to díka. No nemusí byť len V takej forme. Ty máš moc spraviť Z nej aj meč. Taktiež aj luk alebo kanu. Ale zatiaľ zrejme len meč A díku..."
Viac som ju nepočúvala.
Silnejšie som stisla rukoväť A vypustila som do nej trochu plameňov.
V zápetí sa čepeľ predĺžila na dĺžku meča.
Takého nádherného až som zalapala po dychu.
Taktiež mal koženú rukoväť s červeným rubínom na konci.
Čepeľ bola z bronzu A na čepeli taktiež ako díka mala vodu, on mal vyrezané obrazce ohňa.
Nemala som slov.
Uchopila som ho poriadnejsie A rozpálila ho.
Ten oheň horel silnejšie A akosi magickejsie než ako keď rozpálim normálny meč.
Skúsila som ním pár švihov.
Užasne vyvážený.
Tak toto... Je ultra. Mega. Super!
Keď som prekonala ten obdiv tak som zdvihla čepeľ pred tvár A začala som sa sústrediť.
Snažila som sa predstaviť si kanu.
Viem ako vyzerá.
Cez tento týždeň som sa stretla aj S pár vládcami zeme.
Od sústredenia som sa mračila.
Ale meč sa len skrátil znova do díky.
Vykrivila som kútiky úst. Hej. Vedela som že to nepôjde. Ale skúsiť som to musela.
Pozrela som na Kate.
,,Zajtra S ním bojuj."
Nič viac nepovedala A odišla.
Myslím že je zo zajtrajška nervóznejšia ako ja.
Som jej hrozne vďačná že mi doniesla Imortal. Pôjdem jej ešte poďakovať.
Rozmýšľala som či ho budem zajtra nejako extra potrebovať.
Keď som nad tým dotetaz premýšľala, tak som myslela že ani nedôjde k normálnemu boju so zbraňami.
Myslela som že ma proste hneď začnú ničiť mocou živlov.
No možno nie. Možno že sa so mnou pokúsia niektorý bojovať už len za to aby ma oslabili alebo len aby mohli zistiť či som naozaj taká silná.
Pf. Veď oni uvidia.
Samozrejme že som!
Ale to naisto zistíme až zajtra.
Chytila som svoju starú díku A meč ktoré som mala na boku V puzdre každý na inej strane A vytiahla som ich.
Už ich nebudem potrebovať.
Položila som ich na zem A Imortal som V podobe meča dala na miesto toho starého.
No potom som zaváhala, vytiahla som ho, zmenila ho na díku A dala do druhého puzdra.
No ani to sa mi nepáčilo.
Sakra ako ho mám nosiť? V ktorej podobe?
Zrazu mi Imortal V ruke začal žiariť.
Začal za zmenšovať A o chvíľu som mala V ruke miniatúrny prívesok meča na šnúrke.
Čo to má....?
Tak toto hádam ani nieje možné.
Tak on sa vie zmeniť aj na náhrdelník?
Ten prívesok vyzeral ako úplne normálna zlatá napodobenina meča akú môžte kúpiť V hociakom tom obchodíku V hradoch,
ale stále som Z neho cítila rovnakú silu.
Tak toto nemôže byť lepšie.
Takto ho budem môcť mať stále pri sebe aj keď pôjdem medzi normálnych ľudí. A nebude to divné.
Samozrejme... Len za predpokladu že sa dožijem toho aby som ešte niekam chodiť mohla.

Ach Paana nech už je zajtrajšok.

Koľký raz som si to už pomyslela?
Vzdychla som a vybrala som sa domov.

Ešte som sa len tak narýchlo porozprávala S Kate, poďakovala jej,
mimochodom za všetko čo pre mňa robila, a išla som do postele.
Zajtrajšok bude osudový.


Taak. Koniec sa blíži.
Ste zvedavý ako to všetko dopadne?
Prežije Mia jej posledný boj?
Alebo umrie tak ako chalani?
(to by bola trojka zas kompletná heh)

Čo myslíte? :)





ImortálnaWhere stories live. Discover now