Imortálna

20.Kapitola

Tak fajn. Na žiadosť Only_ShadowHunter výnimočne pridávam ďalšiu kapitolu takto skoro. Ďalšia bude asi neskôr ako O týždeň. Uvidím.
Už vás nebudem napínať.
Eee. Ďalej čítajte na vlastnú zodpovednosť....

Prišla som k nemu domov.
A je to tu zas.
Deja vú.
Takto to bolo aj doteraz. Dačo sa zomlelo tak so išla za Nickom.
A teraz zas.
Naozaj mi príde ako moja opora.
Môžem sa na ňho spoľahnúť.
Vždy tu je pre mňa.
A aj bude.
Vzdychla som si.
Som tak neuveriteľne rada že ho mám.
Neviem čo by som robila bez neho.

Myslím že jeho otec ešte stále určite nieje doma. Vošla som dnu.
Vtedy ma pochytil taký zlý pocit až to zabolelo.
Stane sa niečo zlé.
Nie.
Deje sa niečo zlé.
Dostala som hrozný strach O Nicka.
Rýchlo som vybehla do jeho izby.
Nebol tam.
Zvrtla som sa na päte A rozbehla sa K jeho pivnici. Ani neviem prečo.
Doteraz som ani netušila kde ju majú.
Môj strach sa zväčšoval kým som bežala poschodoch. Už som šalela.
Rýchlo som zahla za pivničný roh A na stotinu sekundy sa mi uľavilo.
Nick. Bol tam.
No V tej druhej stotine som pocítila znova strach. A ten rýchlo vystriedala zlosť.
Mike.
Stál za Nickom A pod krkom mu držal nôž.
Usmieval sa na mňa zatiaľ čo Nick sa na mňa pozeral S nechápavým A prosebným pohľadom.
Ja som sa zasa tvárila vražedne.
Prepaľovala som Mika pohľadom.
Už som aj zabudla ako mi ten jeho ironický úsmev lezie na nervy.
Zasmial sa akoby mi čítal myšlienky.
,,Dlho sme sa nevideli Mia."
Jeho hlas ma naštval ešte viac.
Chcela som ho vidieť uhorieť.
Nie... Utopiť sa.
No musím rozmýšľať.
Prečo tu je? Čo sa chystá spraviť? A prečo drží Nicka ako rukojemníka?
A ten nôž... Nemôže ho predsa chcieť zabiť. Nemôže byť až TAKÝ zlý.
Dúfam že to nemyslí vážne. V opačnom prípade je mŕtvy on.
Musím zabrániť tomu aby Nickovi čoilen skryvil vlas na hlave. Nick nemôže umrieť. Potom by som zrejme umrela aj ja. Až moc som sa naňho naviazala.
Znova ma chytil zlý pocit. Mala by som konať hneď. V myšlienkach ma prerušil Mikov hlas.
,,Asi sa pýtaš prečo som tu." usmial sa. Vôbec nie milo.
,,No. Za prvé, dosť si ma ranila Mia. Zaútočiť na mňa ohňom A potom mi zobrať moju motorku. To dosť ublížilo mojej hrdosti.
Najprv som si myslel že ťa jednoducho dostanem A potom jednoducho zničím ale tá prvá časť plánu je zdása nemožná. Takže sa budem musieť uspokojiť len S tou druhou.
A toto...," usmial sa,
,,je prvá časť plánu."
Pri posledných slovách ma pochytil inštinkt. Keď mi doslo čo ide spraviť, rýchlo som vystrela ruky pripravená vychŕliť vodu na Mika aby som ochránila Nicka ale on bol rýchlejší.
Pohol nožom A jediné čo som V tej sekunde stihla vnímať, bola Nickova krv. Krv ktorá sa začala valiť Z jeho krku ako Z vodovodného kohútika.
Bola som ako paralizovaná.
Nedokázala som sa hýbať.
Nedokázala som rozprávať. Nedokázala som myslieť.
Jediné čo som dokázala, bolo sledovať jeho krv, jeho prevracajúce sa oči A jeho telo ochabujúce A padajúce na zem. Jeho hrudník ktorý sa pri jeho poslednom nádychu zdvihol.
Stála som tam S natiahnutými rukami A vytrieštenými očami.
Stále mi to nedochádzalo.
Počula som nejaký hlas.
,,Toto bol len úvod. Taká predohra k tvojmu zničeniu. To hlavné ešte len príde. A poviem ti aj čo to bude.
Do týždňa tu sú všetci vodcovia živlových vládcov Z celého sveta. Nikto Z nich není nadšený novým imortálnym.
Takže takto O týždeň príď na tú lúku kde vždy. Bude sa tam konať tvoj vlastný pohreb. Nemyslím že to odmietneš. Vlastne ani nemôžeš heh.
Takže sa ešte vidíme."
Nevnímala som ani slovo Z toho čo hovoril. Vnímala som len jeho hlas. Toto je hlas človeka ktorý zabil Nicka.
Áno.
Zabil Nicka.
Teraz zabijem ja jeho.
Cúvol A chystal sa odísť. Nemyslel že som spamätaná natoľko aby som sa dokázala pohnúť.
Mýlil sa. V sekunde som sa otočila A uštedrila mu taký uder že odletel pár metrov A do steny.
Zabil Nicka.
Zabil Nicka!
Videla som na červeno. Taký hnev...
Neudržala som ho.
O sekundu som horela ja, pivnica, Mike aj Nickove telo.
To už je teraz jedno.
Záleží len na jednom...
Že ak umrel Nick, umrie aj Mike.
Hneď teraz.
Môj oheň mal ešte väčšiu silu ako vtedy na tom koncerte. Chcela som aby Mike trpel. Aby sa od bolesti ani nemohol brániť. A to my vyšlo. Metal sa V kúte ako normálny horiaci človek.
A to ešte není nič.
Vystrela som k nemu ruku A vyslala som k nemu vraždiace plamene. Vykríkol.
Nenaťahovala som to. Začala som Z neho vysávať jeho moc. Nadprirodzenú aj tu životnú.
Je O toľko slabší ako ja. Nemá šancu.
A ani nemal. O pár sekúnd je mŕtvy.
Zaváhala som. Zabijem ho? Naozaj?
....
Zabil Nicka.
Rozhodla som sa. Ešte viac som zosílila plamene A o chvíľu....
Necítila som nič.
Už som do seba nevťahovala nič. Žiadne plamene ani silu. Nemala som Z čoho.
Mike je mŕtvy.
Zabila som ho.
Nič som necítila.
Len som tam stála, V besniacom ohni V horiacom dome ako vtedy keď som ešte bola normálny človek.

Vtom sa vo mne niečo akoby zlomilo.
Všetko mi došlo.
Nick je mŕtvy
On je... Mŕtvy.
Nie...
Nie...
Už som necítila hnev ani otupelosť.
Ale bolesť.
Spolu so zmenou mojich citov sa zmenil aj môj oheň. Oheň ktorý bol stelesnením mojej zlosti zmyzol. Namiesto neho zo mňa začala vytriskovať voda.
Voda, ktorá bola naopak stelesnením môjho utrpenia.
Utrpenia, silné ako cunami A obrovské ako more.
Neopísateľné.

Predstavte si osobu. Osobu ktorú milujete najviac na svete. Či už rodiča alebo súrodenca, najlepšiu kamarátku alebo životnú lásku.
Predstavte si ju.
Predstavte si vaše city k nej. Ako sa cítite keď ste S tou osobou. Čo by ste kvôli nej spravili. Čoho by ste sa kvôli nej vzdali.
Predstavte si ako veľmi ju ľúbite.
A čo by ste bez nej robili?
Čo by ste robili keby zmyzne Z vášho života A vy budete musieť žiť S tým že už V živote nebudete počuť jeho hlas? Nebudete vidieť jeho tvár? Jeho úsmev? Cítiť jeho objatie?
Viete si vôbec predstaviť ten pocit?
Je to ako by vám niekto stisol srdce A pokúšal sa vám ho vytrhnúť Z hrude.
Ten pocit beznádeje, ľútosti A utrpenia.
To všetko sa hromadilo vo mne A dralo sa na povrch V podobe vody ktorá uhasila všetok hnev. Všetok oheň. Zostal iba žiaľ. Žiaľ ktorý zaplavil moje vnútro ale aj celý dom.
Bol všade. Doslova som sa utápala V bolesti.
V bolesti ktorá mala jediný dôvod.
Nick je mŕtvy.

Neviem koľko času prešlo.
No tá voda zo mňa postupne prestala chŕliť. Akoby už vyplavila všetok smútok.
Už som dokázala súvisle rozmýšľať.
Musím vypadnúť. Najskôr som založila požiar vďaka ktorému zhorela polovica domu a potom som ho vytopila.
O chvíľu tu budú hasiči A záchrankári A všetci ľudia Z okolia.
Ktorí tu teda určite už sú.
Vyšla som Z pivnice.
Ako sa bez povšimnutia mám dostať preč?
Nadýchla som sa a rozbehla sa preč.

Nickov dom, jeho zhorené telo A aj všetok smútok som nechala za sebou.

....dúfam že zajtra nebudem mať dom obchádzaný vajíčkami.... ;)