Imortálna

26.Kapitola

Nieje mŕtva.
Počuli ste dobre.
Mia nezomrela.
Ten výbuch ju nezabil.
Neviem ako je to možné ale žije.
Teda... dýcha A srdce jej bije ale nehýbe sa. Celé dva týždne je akoby V kóme. No nie nečinnej.

Jej telo má V sebe stále veľké množstvo sily.
A vyzerá to tak že si na ňu nevie zvyknúť.
Alebo si skôr všetky štyri živly V nej nevedia zvyknúť na seba.
Niesú V súlade. Bojujú
A to spôsobuje katastrofy.
Niekedy tá sila V nej zasa vybuchne.
Za posledné dva týždne vzniklo niekoľko zemetrasení, požiarov, búrok, tornád, zo zeme vytriskujú gejzíry A puká zem.
Všetko V okolí jej tela.
Vyžaruje zo seba ohromnú energiu.
Prvý týždeň sme ju museli nechať V lese a stále pri nej bolo niekoľko vládcov aby hasili alebo proste skúšali upokojiť to živelné besnenie.
Inak by si to ľudia rýchlo všimli.
Prvé dni spôsobovala tieto katastrofy aj v širokom okolí.
Čudujem sa že sa V správach nezačalo hovoriť o konci sveta.

No každým dňom sa to trochu upokojuje.
Výbuchov je stále menej.
Takže sme ju presunuli sem.
Aj tak je to riskantné.
Ak by tá sila znova vyšla Z nej na povrch A ja by som stála blízko, mohlo by ma to zabiť.
Ako tých vodcov pri boji.
No aj tak sem chodím.
Dúfam že sa preberie.
Podľa mňa je možno vo svojom vnútri pri vedomí a snaží sa tie živly zvládnuť. Prinútiť ich zosúladiť sa.
Vzhľadom na stále zmenšujúci sa počet výbuchov myslím že sa jej darí. Je silná. Viem že zvládne všetko.
Prežila vlastnú smrť takže je len otázkou času kedy sa peberie.
Mia je výnimočná. Dokonca aj na imortálnu.

Postavila som sa k nej.
Pod kožou jej bolo vidno plamene, vodu, vzduch, zem.
To všetko sa premiešavalo.
No už ich nebolo vidno tak moc ako na začiatku.
Na chvíľu zmyzli úplne.

Pousmiala som sa. Už to nebude trvať dlho. Zdá sa že tie živly sa už nebijú skoro vôbec.
Čoskoro sa Mia preberie.
Možno zajtra.
Možno pozajtra.
Dúfam že čo najskôr.

Vtom sa zem trochu zachvela.
Ale len trochu.
Nebolo to skoro nič.
Už len také odozvy povedala by som.
No pre istotu som vyšla Z miestnosti.
Zajtra ju ešte prídem skontrolovať.

Na druhý deň

Bolo niečo krátko po siedmej ráno A ja som rýchlym krokom kráčala k miestnosti S Miou.
Som zvedavá ako je na tom dnes.
Dostala som sa k dverám A otvorila ich.
Mia ležala ako vždy nehybne na stole. No niečo sa mi zdalo iné.
Doteraz vyzerala ako nejaký mŕtvy no činný stroj na výbuchy no teraz vyzerala úplne pokojne. Akoby len spala.

Podišla som k nej A chytila ju za ruku.
Cítila som Z nej ohromnú silu.
No nie nebezpečnú A nespútanú.
Nebezpečnú, ale pod kontrolou.

Prepadlo ma vzrušenie.
Noták Mia. Je čas zobudiť sa.

Pozerala som sa jej na tvár.

Minúty prechádzali.

Jedna,

Druhá,

Tretia,

Štvrtá,

Piata...

...A vtom.....

Mia otvorila oči.

Taak. Páčila sa kapitola?
Už nás čaká len jedna.
Fňuk. :'(
:)
Majte super zvyšok dňa ;)
:D