Unesená

1

„To si jej fakt povedal ?" opýtala som sa a vybuchla do smiechu.
Práve sme boli s tatkom na ceste domov a dojedali posledné zvyšky kornútkov od zmrzliny. Cestou sme si rozprávali zábavné historky. Tatko mi práve hovoril, ako na prvom rande mamke pochválil pravé obočie.
„Ale keď ono to vyzeralo, že má namaľované len to jedno.." so smiechom mi odpovedal, načo som vybuchla do ešte väčšieho smiechu.
Zbožňovala som výlety s tatkom. On ma vedel vždy rozosmiať.
Trocha zahrmelo a obloha zčernela. Domov ostávalo ešte asi 30 minút pešo.
„Takto domov dôjdeme ako zmoknuté kury." zamračil sa tatko. „Čo keby sme si skúsili stopnúť auto ?"
„Super nápad !"
Samej by mi to tatko nikdy nedovolil. Nebol prísny, keď vedel s kým idem a kam idem, púšťal ma von. Ale ľuďom, a hlavne mladým mužom, ktorí by ako prví zastavili mladej 16-ročnej stopárke, neveril ani nos medzi očami. Ale keď som bola s ním, nič mi nehrozilo. Tatko vždy hovoril, že pre mňa by aj skočil do ohňa.
Po chvíli nám zastavilo čierne auto. V ňom boli, ako inak, dvaja mladí muži.
„Čau kočka, nastúp si." povedal ten, čo bol pri okne a uškrnul sa.
„Kočka ide so mnou, mladý muž." odpovedal tatko.
„A ty si kto?"
„Jej otec, teší ma." povedal tatko s úsmevom a vystrel k mužovi ruku. Tatko vždy vedel zachovať chladnú hlavu a nevybuchol hneď od hnevu. Túto vlastnosť som na ňom zbožňovala.
Muž sa začudoval, ale podal tatkovi ruku a povedal nám nech si sadneme na zadné sedadlá. Myslela som, že si to tatko kvôli jeho správaniu rozmyslel, ale on otvoril dvere a posadil sa, tak som si sadla k nemu a vyrazili sme na cestu.
„Z výletu, či na výlet ?" opýtal sa tatko.
Muži trocha zaváhali, ale nakoniec spolujazdec odpovedal: „Na výlet. A vy ?"
„My z výletu."
„A ako bolo ?" otočil sa ten muž na mňa.
„Perfektne." odpovedala som. „Len škoda, že sa teraz pokazilo počasie. Teda.. to neberte ako urážku, ale.." Nevedela som, čo povedať a tak ma tatko zachránil: „Máme radi také prechádzky."
Chcela som ešte niečo povedať aby nebolo ticho, lenže vtom šofér vykríkol: „Do prdele, čo to ten debil stvára ?!"
Bol to len zlomok sekundy. Nejaký nákladiak vošiel do protismeru. Akoby v spomalenom zábere som videla, ako sa na nás rúti. Muž za volantom prudko zabrzdil a vytočil volant, čo ale nezabránilo tvrdému nárazu. Pocítila som strašnú bolesť, ktorá sa najviac stupňovala na nohe, a následne som už videla len čierňavu a prestala všetko vnímať.

*****
Čaute, dúfam, že sa táto časť páči :) , budem veľmi šťastná za každý vote a comment. Kľudne napíšte aj kritiku, čo sa vám nepáči alebo čo mám zmeniť :)