Unesená

17

Keď sme si už boli úplne istí, že muži sú dostatočne ďaleko, odvážili sme sa vyjsť z bútľaviny.
„Som strašne smädná." povedala som. „Nepila som už druhý deň."
„Poď," chytil ma Paťo za ruku a ťahal za ním. „Našiel som potôčik. Je tam veľmi čistá voda."
Keď sme prišli k potôčiku, okamžite som si kľakla, naberala vodu do dlaní a pila. Bola som neuveriteľne vysmädovaná. Pery som mala tak popukané, až štípali.
Paťo si namočil aj celú hlavu. Uvedomila som si, že aj ja mám určite celú tvár špinavú, o vlasoch radšej ani nehovorím a ruky a nohy som si videla, a taktiež boli dosť špinavé. Tak som si tiež namočila hlavu aj vlasy a zmyla niečo aj z rúk a nôh.
„Ďakujem." usmiala som sa na Paťa. „Neviem či by som ešte bez tej vody vydržala dlhšie ako deň."
„Som tu pre teba." usmial sa aj Paťo. „No porozprávaj, čo všetko si bezo mňa zažila ?"
A tak som mu všetko porozprávala. Ako som zostala v jaskyni, ako som vyliezla na strom a čo všetko som počula a môj riskantný plán, ktorý vďaka nemu dopadol dobre.
„Ty si ale hlavička." zasmial sa. „Naozaj dobrý plán, aj keď trocha.."
„Aký ?" zasmiala som sa a dožadovala sa odpovede.
„Ja neviem ako to povedať." smial sa Paťo.
„Okamžite," chytila som ho za plecia a snažila sa nahodiť vražedný pohľad. „mi to povieš !"
„Vtipný." vypustil Paťo z úst. „Ale dobrý."
Obaja sme sa zasmiali.
„A ty si čo robil?" opýtala som sa.
„Nič také mimoriadne." povedal. „Len som si to tu tak obzeral, hľadal bútľaviny, pil z potoka a jedol maliny. Raz som si chytil a upiekol aj malú rybku. Bolo mi tu fajn."
Pozrela som na neho smutným pohľadom. Dúfala som, že povie, že som mu chýbala.
„Aha jasné," povedal. „Zaujímaš sa, či si mi chýbala? Ani trocha." povedal vážne.
„To fakt ? " opýtala som sa a hlas sa mi zasekol. Nechápala som, ako mi niečo také môže povedať.
„Robím si srandu." začal sa smiať ako divý. „Jasne, že si mi chýbala, bolo to bez teba hrozné. Po nociach som plakal do vankúša, teda do trávy."
Stále sa smial a tak som sa k jeho nákazlivému smiechu pridala aj ja.
Uvedomila som si, ako strašne mi chýbal a ako mi je s ním super. Uvedomila som si, že ho mám naozaj rada a že lepšieho chalana asi nepoznám. A hlavne som si uvedomila, že bez neho by som tu nedokázala prežiť a že mi dokáže aj v takejto situácii zlepšiť náladu.
Pozrela som na neho a obzerala si jeho mokré blond vlasy, ktoré na chlapcoch tak zbožňujem. Pozerala som do jeho modrých očí, na jeho perfektne tvarovanú tvár a lícne kosti, jeho malé ale zlaté pery. Toľko báb by mi závidelo.
Všimla som si, že aj Paťo si ma tak obzerá. Obaja sme boli ticho a užívali si túto chvíľu.
Vtom sa ku mne Paťo pomaly nahol. Ja som len nemo pozerala, čo spraví. Zatvoril oči a jemne ma pobozkal na pery.
Na centimeter sa odtiahol, otvoril oči a zahľadel sa do mojich. Túžila som po ňom a chcela som viac, no on sa zrazu rýchlo odtiahol a pozrel do zeme.
„Ehm.. pôjdem zohnať jedlo." povedal, postavil sa, odbehol preč a nechal ma tam utápať sa v myšlienkách.

*****
Čaute! Dúfam, že sa páči ďalšia časť :) veľmi ma teší, že pribúdajú čitatelia ❤❤ mám vás rada :)