Unesená

11

Ležala som na zemi neschopná akéhokoľvek pohybu. Celé telo ma bolelo. Mala som pocit, že mi Samo kopnutím do brucha rozmliaždil všetky vnútornosti. A možno aj rozmliaždil.
„Tadiaľ !" zakričal Samo a vyklonil sa z okna. Ja som ležala na zemi, takže som do okna nevidela ale usúdila som, že ukazuje smer, kam bežal Paťo. Z celej duše som dúfala, že sa zachráni aspoň on.
„Sviňa !" zakričal Samo. „Ak ho nenájdeme, si mŕtva !" A na dôkaz, že to myslí vážne ma znovu kopol do brucha. Zacítila som najhoršiu bolesť, akú som kedy cítila. Ak nie vtedy, tak teraz mi už tie vnútornosti rozmliaždil. Zakašľala som a z úst mi vyšla krv. Stekala mi po brade a kvapkala na dlážku, kde sa tvorila krvavá mláčka.
„Ou, prepáč." povedal Samo ironicky a zasmial sa.
Jeho hlas som počula tlmený, akoby sa ozýval z ďaleka.
Vtom som započula tiché a pomalé kroky, ktoré sprevádzalo vŕzganie starej podlahy. Samo sa otočil a prešiel k dverám. Keď ich otvoril, stála v nich postava, ktorá mu okamžite vlepila do tváre päsťačku. Snažila som sa zaostriť, ale všetko mi pred očami tmavlo. Zažmurkala som a všimla si blonďavé vlasy. Bol to Paťo.
Samo, so svojou mohutnou postavou, ho nenechal dlho čakať a úder mu vrátil. Hneď nato aj ďalší, Paťo sa ani nestíhal brániť.
Bol to nevyrovnaný súboj. Samova mohutná postava s obrovskými bicepsami prevyšovala o asi 10 rokov mladšieho tínedžera.
Vedela som, že musím konať. z celej sily som sa postavila na štvornožky. Z úst mi pritom znova vyšiel prúd krvi. Všimla som si niečo na stolčeku pri okne. Samova zbraň. Položil ju tam po tom, čo netrafil Paťa z okna. Pomaly som k nej po štvrnožky prešla a zobrala ju do ruky. Malá čierna zbraň, aké som videla vo filmoch. Bola však ťažšia, ako som si vždy myslela.
Posúvala som sa ku konajúcej sa bitke. Samo sa dostal na Paťa, ktorý ležal na zemi na chrbte. Samo mu sedel na bruchu, jeho ruky mal pod kolenami. Paťo sa nemohol nijak brániť. Samo mu do tváre stále a stále dával päsťačky a náramne si to užíval. Paťova tvár bola krvavá, krv mu tiekla z pery, nosa aj líca. Na oku sa mu črtal monokel.
„Už nikdy nepodceňuj moju silu !" zakričal Samo a napľul Paťovi do tváre.
Pomaly som sa snažila dostať sa na kolená. Začala sa mi trocha točiť hlava a takmer som spadla. Prinútila som sa však vydržať.
Zbraň som zobrala do obidvoch rúk a namierila na Samov chrbát. Ešte stále strielal Paťovi úder za úderom, vďaka čomu si ma nevšimol.
Pevne som dúfala, že zbraň je nabitá. Ruky sa mi triasli a bála som sa, že netrafím. Nemohla som už však ďalej čakať a stlačila som spúšť. Ozval sa hlasný výstrel, odhodilo ma na chrbát a zbraň mi vypadla z ruky. Ako som dopadla, zrak sa mi presunul na strop. Na zaprášený strop, mierne plesnivý, pod ktorým som tu spávala. Strop postupne tmavol, až úplne zčernel a prestala som všetko vnímať.

*****
Čaute, ďalšia časť :) opäť dúfam, že neni príliš brutálna :D každý vote aj comment poteší :) a ďakujem za 1K reads ❤❤