Unesená

20

Nasledovali sme muža rýchlym krokom medzi stromami. Už sme išli asi 20 minút bez slov. Konečne sa muž zastavil a otočil ku nám. Zastali sme aj my a čakali, čo nám povie.
„Dúfam, že tadiaľto nepôjdu." povedal. „Teraz som v tom s vami. Chcú mi spraviť to isté, čo vám."
„To, že sme šli za tebou," odpovedal Paťo, „neznamená, že si teraz s nami."
„Paťo." pozrela som na neho. „Nebuď taký."
„Akože taký ? Ešte včera nás túžil zabiť."
„To je pravda." ozval sa muž. „Ale veľa som premýšľal a došlo mi, že som na zlej strane. Vlado je veľmi krutý muž."
„A odkiaľ vieme, že to nie je súčasť vášho plánu ?" opýtal sa Paťo s hnevom. „Odkiaľ vieme, že nás v noci nezabiješ ?"
Muž sa na chvíľu zamyslel, potom si zložil ruksak a vybral z neho nôž. Potom si z opasku vytiahol zbraň. Tieto veci podal do rúk Paťovi. Ten sa na neho najprv zahľadel a potom si zbrane zobral.
„Teraz nemám vôbec nič." povedal muž.
„Fajn." povedal Paťo.
Hnevalo ma, že mu vôbec neverí, nevedela som však, ako ho presvedčiť. Vraždiaci pohľad, ktorým na neho pozeral, mi nedával žiadnu nádej. Dúfala som, že ho nejak presvedčím.
Išli sme ďalej lesom. Išli a išli, až som skoro vôbec nevládala a nohy som ledva ťahala za sebou.
Muž mi dal párkrát odpiť vody z fľaše, ktorú si niesol v ruksaku. Paťo sa z jeho fľaše napiť odmietol, aj keď určite umieral smädom.
Išli sme poriadne dlho a bola som šťastná, keď sme konečne zastavili.
„Tu by sme mohli byť na chvíľu v bezpečí." povedal muž a posadil sa na zem. Z tašky vybral krajce chleba a každému trocha dal.
„Nemám toho veľa." povedal. „Musíme šetriť."
Paťo si znovu odmietol vziať, aj keď sme boli všetci strašne hladní.
Nasledujúcich pár hodín sme len hľadali miesto na zloženie. Keď sme ho konečne našli, chvíľu sme sa rozprávali. Presnejšie, ja som sa rozprávala s Filipom, ako sa muž predstavil. Zistila som, že je to naozaj fajn človek, Paťo mu však stále neveril. Keď si už Filip ľahol na spánok, s Paťom sme ešte zostali hore.
„Vôbec mu neverím." povedal Paťo. „Prosím, utečme cez noc. Máme zbraň, zoberieme mu aj jedlo. Môžme sa odtiaľto dostať spolu. Ja ťa ochránim."
„Nie, Paťo." povedala som. Naozaj by sme to mali šancu dokázať, nemohla som to však Filipovi urobiť. „Obetoval sa kvôli nám a my by sme ho takto podrazili ? Zradil Vlada, riskoval život, podelil sa s jedlom a dal ti zbrane a my mu toto urobíme ? To nedokážem. Ja mu verím. Hovoril, že pozná cestu von. Ty ju snáď poznáš ? Len s ním sa odtiaľto môžme dostať. Sami by sme len viac zablúdili."
„Vieš čo sa tam vtedy stalo pri potoku ?!" nahneval sa Paťo. Uvedomila som si, že som to asi trocha prehnala. „Mám totižto priateľku. Nevedel som sa rozhodnúť, pretože som sa zaľúbil aj do teba a nakoniec som sa rozhodol pre teba. Vidím však, že som urobil chybu. Viac veríš tomu vrahovi, ktorého poznáš deň, ako mne! A už ma nechaj, idem spať!"
Zostala som v šoku a nedokázala na to nič povedať. Paťo si odišiel lahnúť pod strom ďalej odo mňa. Chcela som tam ísť za ním, ale nakoniec som si povedala, že to nechám na ráno. Aj tak som už bola unavená, ráno sa všetko vysvetlí.

„Maťa?"
Pomaly som sa začala zobúdzať na slnečné lúče.
„Paťo?" otvorila som oči, postava nado mnou však bol Filip.
„Paťo zmizol." povedal a ja som dostala úder do srdca. Srdce mi prudko bilo a začalo sa mi ťažšie dýchať. Vydesene som sa pozerala po okolí. Paťo nikde nebol.

*****
Čaute :) dúfam, že sa páči nová časť. Strašne ma teší, koľko vás to číta ❤snažím sa, aby vás to čo najviac bavilo :)