Unesená

16

Bežala som najrýchlejšie ako som vedela. Nepamätám si, že by som niekedy behala rýchlejšie. Prudko som dýchala.
Začalo ma pichať v boku a aj keď som nechcela spomaliť, bolesť ma prinútila ísť trocha pomalšie. Ruky som si držala na boku a trocha krivo bežala ďalej. Obzrela som sa za seba. Vďaka miernej zákrute som ich nevidela, vedela som však, že bežia za mnou.
Bola som už na pokraji síl. Nohy sa mi ťažko zdvíhali zo zeme.
Vtom sa mi jedna noha zachytila o vyčnievajúci koreň stromu a potkla som sa. Dopadla som na zem a zacítila som bolesť v kolene.
Snažila som sa postaviť, ale koleno štípalo a bolelo, čím mi to nedovolilo.
Pomyslela som si, že je to môj koniec. Teraz ma nájdu a nezaváhajú ani sekundu a odstrelia mi hlavu.
Snažila som sa s tým zmieriť, keď ku mne niekto pribehol a mocnými pažami ma dvihol zo zeme.
„Paťo?" neverila som vlastným očiam a objala ho. Ovinul svoje ruky okolo mňa a mocne si ma privinul. Trvalo to však len pár sekúnd, keď som si spomenula na situáciu.
„Idú za nami!" odtrhla som sa od neho a pozrela sa za seba. Vlado s jeho kumpánmi už vyšli zo zákruty a bežali za nami.
„Rýchlo do mojej skrýše !" zavelil Paťo. Podoprel ma okolo chrbta a vyšiel so mnou z cestičky. Prišli sme k veľkému stromu. Nechápala som, kde sa chce schovať. No potom som si všimla, že z druhej strany stromu je diera. Ten strom bol dutý.
Paťo mi pomohol vojsť do bútľavého stromu a potom vošiel za mnou. Boli sme tam na seba natlačení a museli sme byť skrčení, vôbec mi to však nevadilo.
O chvíľu sme počuli kroky a dýchanie.
„Tu niekde zabočili." povedal jeden.
O chvíľu sme počuli kroky okolo nášho stromu. Paťo ma chytil za ruku a ja som sa k nemu pevnejšie privinula.
„Keď ich nájdem, tej krave vytrhám všetky vlasy a tomu idiotovi poodrezávam všetky prsty." počuli sme hlas blízko pri strome.
Kroky sa približovali ku stromu. Boli sme skrčení na spodku stromu. Diera bola asi meter nad nami. Videli sme tieň muža, ako sa približoval. Už chcel nakuknúť dnu, keď ho vyrušil Vlado.
„Tu sú nejaké kroky ! Poďte sem !" zakričal a všetci sa rozbehli za ním. Kroky postupne utíchali.
Aj keď sme si už boli istí, že sú dostatočne ďaleko, zostali sme v strome. Pomaly sme sa vydýchavali zo šoku.
„To bolo teda tesné." povedal Paťo. „Prepáč." ozvala som sa. „Zachovala som sa ako krava. Pohádali sme sa za takú blbosť."
„Už to neriešme, sme tu spolu a nerozdelíme sa."
Ako to Paťo povedal, usmiala som sa sama pre seba a oprela si hlavu o jeho plece. Jemne ma pohladil po líci a dal mi malú pusu na čelo. Aj po tom všetkom, čo sme spolu zažili som vedela, že s ním som v bezpečí.

*****
Toto je taký Vianočný darček odo mňa :D dúfam, že ste mali pekné Vianoce a že sa páči aj nová časť :)