14

5.8K 411 31
                                    

Ráno ma zobudili slnečné lúče. Poobzerala som sa po osvetlenej jaskyni. Bola skalnatá, kde-tu boli steny porastené machom.
Hneď mi na myseľ prišiel Paťo. Kde asi je ? Včera ma trocha nahneval, ale aj tak chcem byť s ním. Nechcem tu byť sama.
Zaškvŕkalo mi v bruchu, ktoré ma od hladu začalo bolieť. Uvedomovala som si, že musím niečo zjesť, nech to bude hocičo.
Vyšla som z jaskyne a vybrala sa vpred. Dúfala som, že nájdem Paťa.
Po nejakom čase chôdze som objavila ďalšie kríky s lesnými plodmi. Nebolo to nič moc, potrebovala som nejaké normálne jedlo a hlavne mäso, ale bola som šťastná aspoň za to. Posadila som sa a pochutila si na malinách a černiciach.
Po akom-takom najedení som bola znova smädná, ale zdroj vody nikde naokolo nebol a tak som to musela vydržať.
V ceste som ešte nevládala pokračovať, tak som nemala čo robiť. Okrem hladu, smädu, samoty a strachu som pociťovala aj obrovskú nudu. Byť úplne sama stratená v lese je fakt nanič.
A tak som si zmyslela, že si aspoň nazbieram kyticu. Posadila som sa pod strom. Nekvitli tu žiadne, nádherné kvety, ale aspoň som si na chvíľu zamestnala čas.
Keď som nazbierala nudnú, škaredú kyticu, zviazala som ju trávou.
Vtom som zdiaľky začula hlas. Paťo ?? Rýchlo som sa postavila a nastražila uši.
No keď som začula aj iný hlas, niečo mi nesedelo. Žeby sa Paťo s niekým spoznal, niekoho tu stretol ?
Nemohla som to riskovať. A tak som prišla k najbližšiemu okonárenému stromu a vyliezla na neho. Už odmalička som vedela vyliezť na hocijaký strom.
Zhora som pozorovala dianie a keď som zbadala majiteľov hlasov, podlomili sa mi nohy a takmer som spadla.
Vlado s dvoma ďalšími mužmi.
„Keď ho nájdeme, rozstrelím mu lebku, idiot jeden." povedal Vlado.
„Stále nechápem, ako mohol tínedžer premôcť takého chlapa ako je Samo." odpovedal druhý muž.
„Boli na neho dvaja, aj s tou fľandrou."
„Ja by som ich oboch pomaly týral, aby si uvedomili, čo spôsobili." ozval sa tretí. „Pomaly by som im odsekával kúsky tela a až potom zabil. Aby si uvedomili, kto sme."
Pri jeho slovách sa mi takmer zastavilo srdce. Ja naivná som si myslela, že Vlado zostane sám ? Že nemá ďalších pomocníkov? Že nás s Paťom neprestanú hľadať ?
Najviac ma trápilo, že si myslia, že Sama zabil Paťo.
„Pozrite sa." povedal jeden a ja som si chcela streliť facku zato, aká som hlúpa. Zo zeme zdvihol kyticu, ktorú som tam pohodila pred tým, ako som vyliezla na strom.
„Museli ísť tadiaľto." povedal Vlado. „Poďme, potichu!" Zavelil a vybrali sa vpred. Ešte som chvíľu počkala a potom zliezla zo stromu. Potrebujem čo najskôr nájsť Paťa a varovať ho. Z celého srdca som dúfala, že sa mu nič nestane.

UnesenáWhere stories live. Discover now