You are so beautiful

2.

Ahojte ľudia, je tu(prekvapivo) ďalšia časť, budem rada za každý vote, komment či hocičo :D. 

Inak túto časť chcem venovať Norkamiko ktorá tento príbeh (teda začiatok) čítala oveľa skôr a vždy mi pomôže, hoci moje otázky ohľadom wattpadu musia byť už dosť otravné. Vážne dík Nori :) 

Večer som sa unavene hodila do postele. 

"Ťažký deň?" spýtal sa Mišo, ktorý tu sem len tak vrazil.

"Klopať ťa neučili?!" zahriakla som ho a hodila som do svojho dvojčaťa vankúš. 

"Nie neučili. Tak ako, ťažký deň?" pretočila som očami a pozrela naňho. 

"Áno. Teraz odpáľ!" vyzvala som ho. 

"Snáď sa moje dvojča nehnevá?" ironicky sa spýtal.

"Snáď moje dvojča vie, ako pokúša osud?" odpovedala som mu s úškrnom. Na to sme sa obaja zasmiali. Zrazu mi zapípal mobil. Rukou som Mišovi naznačila, aby odišiel. Poslúchol a ja som si odblokovala svoj mobil.

Dominiqa premenovala vašu skupinu VOLLEYBALL GIRLS na VOLLEYBALL GIRLS AND BOYS. 

Tamara pridala používateľov Ondrej Z., Kubo Kubík, Adam Ďalej nevieš a..........

No super! Toto bola ich skupina, kde s písali o všetkom možnom a teraz tam pridala aj chlapcov? Nahnevane som odhodila mobil na posteľ a radšej som išla spať. 

Ďalší deň

Prišla som na tréning. Znova prvá. Odložila som si veci, vybrala fľašu a prezliekla som sa, normálka. Zrazu niekto vošiel, zatiaľ čo ja som mala slúchadlá v ušiach a zavreté oči.

„Nirvana?" spýtal sa niekto a mne sa prudko rozbúchalo srdce a od úľaku som vykríkla. Bol to Adam, skláňal sa nad mojou MP3 a uškŕňal sa.

„Nie si normálny!" zakričala som naňho červená od zlosti.

„To skôr ty! Ani si sa nepozrela na fb. To by si potom vedela, že dnes sa tréning posunul o polhodinu." Smial sa. Dofrasa, nemôžem za to, že som nemala čas na fb, teoreticky, že som mobil niekde odhodila. 

„A čo tu robíš ty?" spýtala som sa.

„Vedel som že prídeš." Povedal ledabolo. To je akože dôvod?! Sadol si ku mne na lavičku. Vzal si jedno slúchadlo a ja som nemala náladu sa s ním hádať ešte aj na tomto.

„Máš tu všelikoho.. Tvoj hudobný vkus je zaujímavý, Nirvana, Beyonce, Beatles, Justin, The Weeknd.. Nezdáš sa. Počkaj ty tu máš aj..!" povedal a pustil jednu starú pesničku od Eltona Johna.

„No a?!" nehnevane som pozrela do steny. Tak sme tam ticho sedeli a počúvali hudbu. Zrazu do slúchadiel zaznela pesnička You are so beautiful. Pozrela som sa na Adama a on sa žiarivo usmial. Pozrela som do steny a rozhodla som sa, že na tú skladbu nebudem nijako reagovať - nevedela so  ako reagovať. Sedeli sme tam už dlhšie a popravde, bolo to príjemné, len tak tam sedieť a počúvať hudbu. Zrazu mi však chytil ruku. Neuvedomila som si čo sa deje a prichádzali dievčatá a s úsmevom na nás pozerali. Prudko som sa odtiahla a srdce sa mi rozbúchalo. Pevne som dúfala, že zo zlosti.

„Vypadni!" povedala som (teda zakričala) a on sa prekvapene ale s úškrnom spakoval do chlapčenskej, inokedy nevyužívanej šatne. Hneď ako sa za ním zabuchli dvere, baby začali vyzvedať.

 –Aký ste spolu zlatý, pristane vám to, máte podobné oči...-

„Si doňho? Máte spolu niečo?" spýtala sa Miriam. Rázne som zakrútila hlavou.

„NIE!!!" povedala som.

„Tak potom... Vyzerali ste ako pár. Mali ste jedny slúchadlá, držali ste sa za ruky.." Nato som už vyskočila na záchody, tresla som dverami a zamkla som sa v kabínke. Nebudem poslúchať tieto ich detské drísty. Nemajú nič iné  na práci ako riešiť mňa a moje vzťahy?! Žiadne vzťahy dokonca! Z jeho strany to i tak bola asi iba provokácia.  

DOMA

"Mamí, som domá!" zakričala som na celý dom najhlasnejšie ako to šlo. Nikto nebol doma. Áno! Musím sa nejako upokojiť..  Áno, pôjdem si zabehať. Hoci som práve prišla z tréningu, vedela som, že inak sa neupokojím. 

Zobrala som si svoje čierne bežecké Nike tenisky, športovú podprsenku a krátku bielu mikinu s čiernymi legínsami. Zamkla som dom a kašľúc na potrebný strečing som sa rozbehla. Ryšavé vlasy ma však i v konskom chvoste nepríjemne bili do tváre a tak som sa zastavila v parku pri lavičke aby som si urobila drdol. Zrazu som zbadala Sabinu. 

"Sabča, čo ty tu?" spýtala som sa veselo. Je to moja kamoška, z volleyballu. Je celkom pekná, no nie dobrá hráčka. 

"Ja? Na niekoho čakám." povedala a obhrýzala si nechty. 

"Kto je ten šťastný?" usmiala som sa a ďalej som si zaväzovala drdol. 

"Noooo..."

"Čo tu robíš?" počula som prekvapený hlas. 

"Adam?!" povedala som a pozrela na Sabinu, ktorá však vyhýbala pohľadom. 

"M-Mia?!" povedal a bolo vidno, že toto neplánoval. 

"Sabina, ty si sa tu stretla s ním?" spýtala som sa a horlivo som gestikulovala, až som prstom buchla Adamovi do nosa. 

"Prepáč! No Sabina?" povedala som a bolo mi jedno, že si teraz Adam chytá nos od bolesti. 

"Áno. S ním." povedala a ja som zacítila divný pocit, nevadilo mi to ale...

"Však si povedala, že spolu nič nemáte, či?" spýtala sa Sabina a Adam sa mierne pousmial. Z nosa mu však išla krv. 

"Jasné, že spolu nič nemáme, neznížila by som sa na jeho úroveň!" povedala som bez rozmýšľania a rozbehla som sa preč. Čo najrýchlejšie, chcela som na nič nemyslieť, proste vypnúť myseľ.