You are so beautiful

16.

Čawte, nová časť je tu, možno trochu nudná, ale potom sa to rozbehne ;) . Inak ďakujem za všetky komenty a vote, užite si časť ❤❤❤

"Čo sa deje?" Spýtala som sa ho.
"Ja..ja" mrmlal.
"No čo ty?!"
"Cigarety. Kde sú??!" Povedala a teraz som zbledla pre zmenu ja.
"Aké cigarety?!" Pípla som.
"Na spodku je letenka." Povedal a oči sa mu strachom rozšírili.
"To..to sa vyrieši. Ale ty si .. fajčil?" Spýtala som sa.
"No.. možno jednu." Povedal a pozrel do zeme. Ha, jednu. Pol balíka, nie jednu. Nemôžem mu ich dať takto, mormálne mu ich priniesť, lebo ma zabije.
"Večera!" Zakričala mama zdola.
"Ideme!" Odkričali sme jej.
"Choď, ja si idem po mobil." Povedala som mu po chvíli. Iba pokýval hlavou. Rýchlo som vbehla do izby, otvorila som tašku a vysypala som všetky cigarety na podlahu. Vážne tam bola letenka. Schmatla som ju, cigarety som nahádzala späť do škatuľky a odložila som ich a utekala som dole. Mišo na mňa prekvapene pozeral.
"Pozri, čo som našla.." povedala som a snažila som sa vyzerať presvedčivo. Nanešťastie nie som dobrá klamárka.
"My dvaja si to ešte vyriešime." Pošepkal mi. Dofrasa, neuveril mi, ale aspoň to už potom neriešil. Tvárila som sa, že som ho nepočula.
Keď sme si všetci sadli, Mišo začal rozprávať.
"Mami, oci, dostal som ponuku. Do Brazílie." Začal a ďalej im všetko vyrozprával. Otcovi zažiarili oči, no mama vyzerala zhrozená.
"Zabudni!" Povedala a nabrala si zemiaky.
"Ale mami,.mám aj letenku." Povedal dôležito a ukázal jej papierik.
"No a? Vráť ju tomu tvojmu kamarátovi a nevymýšľaj." Povedala rázme. Ja som sa uchechtla. Mišo mal vždý takéto "múdre" nápady, ktoré našich vždy len nahnevali.
"Ale zlatko, tri týždne.. Išiel by som s nimi.." povedal oco a mame spadla lyžička.
"V žiadnom prípade!" povedala mama a vsatala od stola. Tým pádom sa debata (a večera) pre ňu skončila.

V noci som počula zdola hádku. Samozrejme, nebola by som to ja, keby som nenačúvala.
"Ešte raz ti hovorím nie!"
"Ale zlato, bude to obrovská skúsenosť pre mňa aj pre Miša!"
"To by si tu nechal svoju dcéru a aj manželku v 6 . mesiaci?!"
"Ale sú to iba tri týždne.."ďalej som už nepočúvala, keďže dole bol počuť už iba šepot.

Ráno otec vyzeral šťastne, no mama zničene a unavene.
"Deti, zmenili sa nám plány." usmial sa otec, mama trochu neochotne prikývla.
"Mišo, do tej Brazílie sa ide!" povedal otec a ďalších 10 minút natešene skákali ako malé deti.
"To fakt?" spýtala som sa. Môj brat bude tri týždne na dovolenke a ja sa budem drviť doma matiku?! To je teda..fér.
"Nie je to úžasné?" spýtal sa otec a ja som nenápadne pokrútila hlavou.
"Oci, takže Mišo bude 3 týždne preč a ja budem doma?" spýtala som sa. Otec sa zarazil a pozrel na mňa.
"Tebe to vadí?"
"Nechaj to tak." povedala som mu. Vážne mu to nedošlo. Jasné že mi to vadí!

Cestou do školy sme opäť stretli Tonyho.
"Čaw bro!" pozdravili sa navzájom a Mišo mu hneď vykecal o tej Brazílii.
Takže som o tom počúvala celú cestu do tej mučiarne.

Na matike nám učiteľka rozdala vyhodnotené písomky. Modlila som sa za trojku, no ako inak, dostala som 4.
"Mia, mohli by ste na chvíľu?". Spýtala sa ma tá stará učiteľka.
"Áno?",podišla som ku katedre.
"Čo by ste chceli mať na vysvečení?" spýtala sa ma a upravila si okuliare.
"Noo, 2 alebo 3." 2 asi ťažko ale nevadí, pýtala sa predsa, čo by som chcela.
"Lebo vám tu vychádza 4." povedala a mne sa zahmlilo pred očami. Zo všetkého budem mať jedna, len z matiky 4?! Keď uvidela môj výraz, hneď pokračovala.
"Existuje iba jedna možnosť - doučovanie. Napríklad v utorok a štvrtok, to by vás vyučoval jeden veľmi múdri chlapec a vytiahli by sme to na 3." povedala a ja som prikývla.
"Áno, samozrejme áno." povedala som. Počkať, dnes je utorok...
"Dobre, tak dnes o pol piatej." povedala učiteľka a zazvonilo.

Poobede som fakt prišla do školy. Hľadala som triedu doučovania. Bola prázdna, ale vedela som, že je to ona. Sadla som si na stoličku a vyložila som si nohy. Pokoj. Odsedíš si to tu, trochu zamakáš a je to za tebou.
O pár minút niekto vošiel dnu.
"Mia?!"
"Tony?" asi na doučovanie prišiel aj Tony.
"Tiež si prišiel na doučko?" prevrátila som očami.
"Nie. No ja tu mám doučovať." povedal a vyzeral mimo. Zbledla som. Mňa bude doučovať Tony?!
"A-aha." vykoktala som.
"Brali ste už toto?" povedal Tony, zobral nejaké papiere a ukázal mi ich. Keby som len vedela. Boli to pre mňa iba čísla a niakú súvislosť som v nich nevidela. Mykla som plecami.
"Dobre. Začneme teda od začiatku." povedal a teraz zobral papiere zo spodku kopy. Ukázal mi ich. Áno, na to si spomínam, dostala som z toho za 3.
"Hej brali."
"Tak si to poďme prejsť." povedal, sadol si ku mne a podal mi pero. Príklady som vyrátala, hoci s jeho pomocou. Nebol vôbec taký hlúpy ako sa zdá a neprijemný ako ráno.
"Tak, dnes končíme." povedal a zobral sisvoje veci. Vyšli sme z triedy.
"Tak ahoj!" povedal, no ja som ho zastavila.
"Počkaj. Z kadiaľ poznáš Adama?!" spýtala som sa ho.