You are so beautiful

38.

Povedz áno. Však si to chcela, či? Preboha povedz niečo. Prečo som ticho?! Lukáš na mňa povedal povzbudzujúcim pohľadom. Prinútila som sa niečo povedať. teda urobiť Prikývla som.
"Áno, povedala by som rozhodne áno!" usmiala som sa. Na to ma pobozkal. Odteraz som vo vzťahu - mala by som mať väčšiu radosť.... Či?

Po asi hodinke, dvoch som sa pobrala domov. Lukáš sa rozhodol, že ma vyprevadí, ale najprv s ním mám skočiť do jedného baru. Popravde bary neznášam. Smrdí to tam po alkohole, cigaretách, sú tam uchýlovia.. Bola som v jednom, na 15 ma tam vytiahol Mišo. Viem, mala som iba 15, ale aj tak som narozdiel od Miša pila iba nealko.
"Prečo nie." aj tak som súhlasila a pobrali sme sa k baru.
Sadli sme si na barové stoličky.
"Čo si dáš?" spýtal sa ma Lukáš.
"Hmm, neviem."
"Tak dvakrát vodku." rozkázal Lukáš barmanovy. Vôbec ho nezaujímal, že máme iba 16. Podal nám dve poháre s vodkou. Lukáš ho do seba kopol a usnial sa. Opakovala som po ňom, na jeden hlt som si vyliala vodku do úst, ale striaslo ma. Fuj-hnus.
Chceš ešte? Musíme predsa osláviť nás aj tvoju sestričku." spýtal sa Lukáš a nečakal na moju odpoveď, rovno objednal.
S odporom som pozerala na poldecák. Keď sa Lukáš nepozeral, rýchlo som pohár vyliala na zem. Každému to bolo aj tak jedno.
"Ideme tancovať?" spýtal sa Lukáš a viedol ma na parket. Púšťali tam hlasnú hudbu. Popozerala som sa okolo. Nejaký pár sa na seba vešal. Ale nechutne, on jej vyhŕňal tričko a ona ledva stála na noháh, mala asi veľa vypitého. Zrazu sa dievča odtiahlo, chytilo si ústa rukou a utekalo na záchod. Fuj. Chlapec otrávene mykol plecom a smeroval k nám, chcel iba prejsť k baru. Zrazu sa však potkol a spadol. Rýchlo som prestala tancovať a ponáhľala som sa mu pomôcť.
Dofrasa. To je.......
"Mia?"

Lukáš
Tak veľmi ju ľúbin. Je taká zlatá. Vo všetkom. Dokonca aj keď ju viditeľne striaslo z vodky, bola krásna. Aj keď nenápadne vyliala druhý poldecák na zem a myslela si, že si ju nevšimnem. Ale keď sa rozutekala k tomu chlapcovi, zarazilo ma to. Bol to ten z nemocnice a stretli sme sa aj v tej pizzerke. Bol úplne na mol.

Adam
Uznávam, trochu som sa opil. Keď ja už fakt neviem, čo mám robiť. Milujem ju, len ona je slepá a radšej si pobehuje s nejakým kenom. Ale nečakal som, že bude v bare. Povedala mi, že prostredie barou neznáša. Ale teraz tu bola. S ním. Prinútil ju sem ísť?! Pokial jej niečo spravil, tak ho nakopem!
Ja som išiel do baru celkovo zo sklamania. Tento bar je známi tým, že barmanovi je jedno, aký ste starý. Stačí ak zaplatíte. Práve preto je tu toľko mladých. Minule tu boli dokonca dve 14 ročné baby, vypili tri poldecáky whisky a odtackali sa von.
Takže som si tu kúpil alko a sedel som na barovej stoličke. Potom sa okolo mňa začala obšmietať jedna blondína. To s ňou som to tam tancoval. Pokiaľ si dobre pamätám, volala sa Iveta. Iveta bola celkom bez zábran a mne už bolo všetko jedno. Mia má frajera, nič mi nevychádza..... Tak sa stalo čo sa stalo. Ibaže Iveta nevie správnu mieru a vypila toho toľko, až musela utekať na vecko. Tak som sa chcel ísť napiť, ale nevymeral som si cestu a spadol som. Niekto sa ku mne nahol. Bola to Mia. Sama Mia.
"Mia..."
"Adam!" zvrieskla. Nevedel son prísť na to, akú má náladu.
"Mia čo tu robíš?" spýtal som sa a priblbo som sa usmieval.
"Si opitý!" znechutene povedala.
"Opil som sa z lásky." zasmial som sa. Prekrútila očami.
"Inak všetko najepšie k narodkám! Už jednu minútu máš 16!" smial som sa.
"To už je toľko hodín?!" kusla si do pery.
"Deje sa niečo láska?" spýtal sa zrazu ten jej Ken.
"Je veľa hodín, a neviem čo s Adamom." povedala a ja som s úsmevom sledoval ich rozhovor. Nevien prečo s úsmevom, za to môže alkohol.
"Odprevadím ťa, ale neviem čo s Adamom." povedal.
"Býva strašne ďaleko." vzdychla Mia.
"Tak...si doma sama?" spýtal sa smutne a otrávene Lukáš.
"Hej."
"Vezmi ho k vám. Asi nemáš inú možnosť." navrhol Lukáš.
"Asi. Nevadí ti to?" spýtala sa Mia.
"Nadšený z toho nie som, ale verím ti láska." povedal a pobozkal ju.
"Ľúbim ťa." povedala s úsmevom.
"Aj ja teba." povedal Ken.
Potom som sa s jeho pomocou dostal na nohy. Nejako som sa s nimi dotackal k Miinmu domu. Oprel som sa o schránku, pokiaľ sa oni dvaja lúčili.

Mia
Fakt sa mi nechcelo mať v dome Adama. Ale čo už. Bola som rada, že to Lukáš bere dobre. Pre domom sme sa ešte lúčili a bozkávali.
"Mala. By. Som. Ísť." povedala som a odtiahla sa od neho. Nakoniec som aj šla. Bola som nehorázne unavená. S Adamom to nebolo ťažké. Pomohla som mu vyzuť topánky a položila som ho na pohovku. Hneď zaspal a ja som ho už len prikryla dekou. Potom son sa osprchovala, prezliekla, učesala a išla som spať aj ja.

Ráno ma ale čakalo prekvapenie.

Ja viem, časti pridávam strašne nepravideľne, za čo sa vám ospravedlňujem :(. Tak dúfam aspoň, že sa táto časť páčila :)