You are so beautiful

3.

Ahojte, bola by som veľmi rada za nejaký koment alebo vole ♡☺

 Vôbec som nechcela ísť na tréning a po prvý raz v živote som nebola rada, že tréningy máme 5-6 krát týždenne Prečo mi to vadí? Hnevá ma už len to, že mi to vadí. 

VOLLEYBALL GIRLS AND BOYS: Adam Ďalej nevieš pridal status: Nevie niekto telefónne číslo na Miu?

 Znova otravuje a vyvolá nejaké klebety alebo rozprúdi diskusiu. Bože, nemohol by prestať byť debilom? (To bola pravdepodobne rečnícka otázka, takú radosť by mi neurobil). 

Zakrátko sa už rozprúdila na našej skupine dosť veľká a mierne zaujímavá konverzácia. 

SABČA: Načo to chceš vedieť?

ADAM: Nie je to tvoja vec, sabina

SABČA: Však sme dnes boli spolu von! To nič neznamená??!

ONDREJ: Takže nechodíš s Miou? :-)))

ADAM: No a Sabina? Von som bol už aj s Ondrom.

ONDREJ: Chodíš s ňou?

SABČA: Debil! Končím s tebou

ADAM: Ani sme nezačali spolu, takže pokojne. A nie Ondrej, zatiaľ nie.

SABINA: Zatiaľ?!
ONDREJ: Takže nie je voľná?
DOMIQA: Bože, nie je to vec! Je to super baba, Mia, tak s ňou nezaobchádzajte ako s bábikou. 

Ďalej chat už nepokračoval?! Chat už skončil,  no ja som prekvapene pozerala na mobil. Rýchlo som Domči napísala, že jej ďakujem. Nechceli si ma tam rovno predať? 

Nádych. Výdych. Nádych. Výdych. Nádych. Výdych...........Behať už nemôžem, lebo ledva dýcham. No musím sa odreagovať.. Zapla som notebook a naťukala som do vyhľadávača Watttpad. A písala som, stihla som 4 kapitoly, kým domov prišiel Mišo. Myslím, že mi chcel niečo povedať, no môj pohľad ho uzemnil a radšej mlčal. 

How deep is your love? - rozvibroval sa mi mobil. 

"Áno?" spýtala som sa.

"Čaw žabka, nechceš sa stretnúť?" ako Adam  zistil to debilné číslo?

"Nie debilko, nechcem skončiť ako Sabča, vieš?" povedala som a cmukla som do telefónu. 

"Sabinka sa ti bola poľutovať?" spýtal sa a vážne škaredo sa zasmial, no ten smiech bol tak nákazlivý, že som sa skoro rozosmiala aj ja. 

"Nie, stačila mi tá konverzácia na facebooku a to, čo som videla v parku." povedala som s úsmevom. 

"Inak ty chodíš behávať?" spýtal sa. 

"Hej, máš problém?" spýtala som sa.

"Niekedy by sme mohli ísť spolu." navrhol  úplne vážne.

"Ty beháš?" vážne ma tým prekvapil.

"Od kedy som ťa videl v športovej podprde asi začnem." povedal a ja som sa začervenala.

"Však som mala aj sveter tak nebuď úchyl." snažila som sa o ľahostajný tón, no vnútri to vo mne horelo.

"Hej, crop svetrík. Usudzujem že teda nie si žabiak ale žabka." povedal a ja som si spomenula na tréning spred pár dňov. 

*Flashback*:

„Žabka, žabka. Si nejaká drzá.. Alebo žabiak?" zasmial sa a ostatný chlapci tiež.

„Žabka, pokiaľ si si nevšimol!" zavrčala som.

„A kde som si to mal všimnúť? Ja nič nevidím!" smial sa a mieril na istú časť môjho babského tela.

„Mal by si skľudniť hormón, debilko!" zavrčala som mu tesne pred tvárou.

"Hmm, máš pomalé vedenie!" zasmiala som sa a ľahla som si na posteľ, telefonovali sme spolu asi ešte hodinu, ani neviem kedy a ako to ubehlo. Zrazu mi proste vypol hovor. mala som nedostatok kreditu. Len pred týždňom mi ho nabíjali, mama ma zabije.

"Mami, potrebujem dobiť kredit." povedala som keď som došla do obývačky so sklonenou hlavou a vypočula som si teda riadne drísty. 

..........................................................................................................................................................

"Co spolu teda máte?" spýtala sa Sabina mierne urazeným tónom na začiatku tréningu. 

"Nič, čo by sme mali?" spýtala som sa a zaviazala som si šnúrky na topánkach. 

"Prosím ťa, nehraj to tu na mňa." povedala a dala ruky v bok. 

"Nič na teba nehrám, vieš, že ti hovorím pravdu, Sabi." povedala som dosť podráždene. 

"Ja by som ti aj verila, kebyže mi Adam nepovie, že niečo medzi vami je!" povedala a na čele sa jej zo zlosti spravila vráska. Bola som tak zaskočená, že som vletela na chodbu, kde stál Adam. Mala som šťastie, že som ho nemusela zháňať v chlapčenskej šatni. 

"Ty si čo komu vykecal?!" zrúkla som naňho. 

"Čo by som? Nemám pravdu?" spýtal sa a uškrnul sa. 

"Nie." odpovedala som sladko a pozerala som sa mu do očí. Zrazu mi však chytil ruky, čo mi až tak vtipné neprišlo. Chcel sa ku mne nahnúť a pravdepodobne ma pobozkať, no ja som sa v poslednej chvíli uhla, takže nabúral do steny. 

"Hups!" smiala som sa ako blázon. Na tom pohľade sa nedá nesmiať! Začal sa smiať aj on, takže sme sa tam od smiechu zvíjali a bolo nám všetko jedno.