You are so beautiful

26.

Ahojte, konečne táto časť. Pre väčší efekt si pustite hudbu, dúfam, že sa časť bude páčiť a že som to nepokazila. Inak rozmýšľala som, že by som mohla časti niekedy niekomu venovať, hmm...
Ale táto je rozhodne pre milujemtanec a Norkamiko, pretože ste proste úžasné a ste tu pre mňa mininálne 10 rokov, moje bff ❤❤.

Vtedy som niečo zistila. Ja-ja milujem Adama. Trepem! To...to mi iba prepína. Znova klameš! Však ho ľúbiš! Bože. Potichu som si vzdychla. 
"Nemilujem ju." povedal rozhodne Adam. 
"Si si tým istý?" spýtala som sa a pozrela som mu do oči. To som robiť nemala, lebo teraz som sa ich nevedela vynadívať. Bože, správam sa ako nejaká Nancy. Chudák baba, stále ju spomínam. 
"Hej."  povedal a opätoval mi pohľad. Zrazu som mala pocit, že sa zastavil čas. Pozerala som mu do očí a on mne tiež. 
"Ale ďakujem za vysvetlenie."povedal ticho a neodvracal zrak. Kývla som hlavo. Najradšej by som takto zostala do konca života. 
Adam ku mne pristúpil a teraz mu nič nebránilo, aby ma pobozkal. Tu nikto nechodí. Až na nás dvoch. Trochu spýtavo na mňa pozrel  a aj som mu opätovala pohľad. Bála som sa a zároveň som mala pocit, akoby som mala v bruchu aspoň 1000 malých motýľov. Pristúpil ešte bližšie. 

A potom sa to stalo. 

Pobozkal ma a ja som mu bozk opätovala. 

Tak ako som si to vždy predstavovala. 

Nemali by sme to robiť. 

Sme kamaráti a on má dievča. 

Ale neprestali sme sa bozkávať. 

Práve naopak. 

Bozkávali sme sa ešte náruživejšie. 

Cítila som sa tak, ako to opisujú v každej knihe - jedným slovom : úžasne. 

Nie, to je slabé slovo na opísanie mojich citov. 

Napokon sme sa od seba odtiahli. Nevedela som, čo povedať, ale nebolo treba hovoriť nič. Iba sme tam chvíľu stáli. 
"Mia.." zamrmlal Adam potichu. 
"Adam.." boli sme z toho obaja mimo. Znova ticho. Ale i to ticho som si užívala. Potom sa Adamovi rozvibroval mobil. Prečo dofrasa teraz? Aj Adam vyzeral otrávene, no hovor prial. 

"Sabi...." povedal a mne to vtedy došlo. On má Sabinu. Mojej bývalej kamoške, ktorej mi doteraz bolo ľúto bozkávam chalana. Som mrcha. Nálada mi sklesla. 

"Volala mi Sabina.." povedal, keď hovor zrušil. 
"Sabina... Už iba kvôli nej sme to nemali robiť." povedala som a pozrela som do tváre. tak veľmi som chcela, aby mi povedal, že on s ňou nechce byť a .. Už sa správam fakt hrozne. Ale prečoi by ju nemohol opustiť keď ju neľúbi? Však mi to sám povedal. 

"Máš pravdu." povedal napokon a ja som sa naňho vyjavemne pozrela, no rýchlo som pohľad presunula na zem. 
"A-a-asi hej." zamrmlala som. 
"Budeme sa tváriť, že sa nič nestalo?" spýtal sa Adam. 
"Myslíš, že sa nič nestalo?" spýtala som sa ho a nechcela som, aby počul smútok v tejto vete. Jeho postoj ma sklamal. 
"Mia... stalo sa niečo. Niečo, čo som tak dlho chcel, ale keď sa to stalo..Mám pocit, že tým narušíme všetko. Mali by sme sa tváriť, že nešlo o nič." povedal a ja som naňho neveriacky pozrela.
"Vieš čo?! Tvárme sa, že sa rovno nepoznáme, keby to pre teba znamenalo niečo viac, nepovedal by si to!" povedala som v návale zlosti a celkovo všetkých emócii. Prepchala som sa cez dieru a vyšla som von. 

Adam
Keby vedela ako ju ľúbim. Keby vedela... Ja ani neviem, prečo som taký hlupák, nemal som to povedať. Asi sa priveľmi bojím. Mia je temperamentná, je úplne iná ako Sabina. Niečo nové. Nikdo som sa nebál nových vecí a výziev, ale teraz.... Rýchlo som prekročil dieru a chcel som ju dobehnúť. Bola však už pred zastávkou a v diaľke som videl bus.
"Mia!" zakričal som, no Mia mi venovala iba jeden chladný pohľad a nastúpila do autobusu.

Mia
Kretén! Sprostý kretén! Prečo to urobil?! To všetko?! Mala som chuť napísať Sabine, mala si pravdu, je to kretén. Ale samozrejme, nemohla som. Nahlas som smrkla a rýchlo som v taške hľadala vreckovku. Nerev Mia, čo máš 5 rokov?!  Poslúchla som sama seba, pár krát som sa nadýchla a ponáhľala som sa domov. Naučila som sa dokonca aj matiku, len aby som nemusela myslieť na Adama.

Adam
Doteraz si vyčítam, čo som urobil. Sabina mi volala, že sa chce stretnúť v parku, takže som tam ako taký tĺk čakal na ňu a pozeral na miesto, z kadiaľ odišiel autobus s Miou. Chcem to napraviť! Tak veľmi.
"Adamko!" zakričala na mňa Sabina s vláštnym výrazom. Nikdy som na jej tvári nevidel taký výraz.
"Sabina. Čau." povedal som nezaujato. Keď prišla bližšie, doplo mi. Sabina bola na mol. Čudujem sa, ako sa sem vôbec dokázala dotackať. Hneď ako ma uvidela, zavesila sa do mňa. Ale doslovne. Asi stratila rovnováhu, neviem, normálne ma zdrapila za košeľu a ledva som ju udržal.
"Ja sm rozmslala- hik." z toho som vyšiel, že rozmýšľala, medzi tým sa jej čkalo.
"Ja ťa ľuuubim!" začala sa smiať. Vyjavene som na ňu pozeral. Špirálu mala okolo celých očí a ledva sa držala na nohách. Čkala a bola nepríjemne cítiť alkoholom.
"Sm bola v bare - hik- a sm trochu pila-hik-" znova sa začala smiať.
"Pre boha poď domov." povedal som otrávene a zhnusene, ťahal som ju za ruku.
"Ale mne sa nechce!" protestovala.
"Ale mne je to jedno!" povedal som a ešte pevnejšie som jej stisol zápestie. Musel som ísť autobusom, peši by to ku mne nedala. A ona býva v nejakej dedinke v blízkosti mesta, takže to už vôbec nie. Ako tak som ju dostal do busu. Sabina síce protestovala ale bolo mi to jedno.
Bola ticho a to bolo podstatné. Zrazu si však začala spievať jednu českú pesničku na celý autobus, to ma šlo rozdrapiť. Nevedel som, čo robiť. Ach, keby tu bola Mia...

Mia
Na ďalší deň som Adama nevidela, našťastie. Len som sa desila stredy, hip hop, spoločne s Adamom.
Mama tetaz nebola doma, bola u kamarátky, takže som si púšťala hudbu a premýšľala som. O mne a o Adamovi. Keď ma pobozkal, cítil som sa ako v rozpráve. No to čo mi následne povedal ma nesmierne zranilo...