You are so beautiful

12

Ahojte, kapitola je po trochu dlhšom čase, nejak sa mi nechcelo písať, no teraz som znova ok :) a ďakujem za jeden veľmi pekný komentár, mimo372♥♥♥.

Zdesene som pozerala na papier. Toľko číslic.. Pozrela som na Domču. Aj jej sa vytratila farba z tváre. Čo keď mi nedovolia chodiť na volleyball keď tak zdražel??? Na to sme však mysleli asi všetci.
O polhodinu prišla mama po mňa.
"Tak ako bolo?" Povedala hneď potom, ako ma objala.
"Výborne" usmiala som sa na ňu.
"Až na toto." Povedala som a zahanbene som jej dala šek do rúk .
Mama na mňa zdesene pozrela.
"Porozprávam sa s ocinom." Povedala po chvíli a náhlila sa k autu. Samozrejme, cesta sa neobyšla bez kopy otázok o sústredení.
"Inak, už som v 6. Mesiaci! Presne dnes!" Povedala a ja som sa usmiala. Už sa teším na toho drobca.

Doma som sa hneď zvalila na posteľ a skontrolovala facebook, instagram a snapchat. Potom som napísala Domči. Teda skôr ona napísala mne.
dominiqa: Mám prúser.
Ja: aký Domča?
dominiqa: Rodičia mi nemôžu zaplatiť volleyball..

Mobil mi skoro spadol na zem. Čože?! Ja tam nemôžem chodiť bez Domči, hoci tento šport tak ľúbim.

Ja: v tom prípade nebudem chodiť ani ja.
dominiqa: Neblázni!
Ja: neblláznim!! Bez teba tam neostanem.
dominiqa: Mia, máš talent a nepustíš ho kôli tomu, že nebudem chodiť ja. Však stretávať sa môžme.

Ako môže byť taká naivná? Kedy by sme sa stretávali? Moje dni vyzerajú nejak tak: škola, volleyball, učenie, hodinka voľna. Kedy?? Uvedomuje si, že drísta blbosti? Možno cez víkendy, ale to nestačí, aby sme pestovali náš kamarátksy vzťah. Nechcem ju stratiť...

Ja: Porozprávame sa zajtra, DOMINIKA.
dominiqa: Ach, dobre no..

Unavene som si ľahla na posteľ. Chcela som byť sama, no dnu vtrhol môj brat.
"Nevolala si..." povedal ticho. Pozerala som naňho ako na blázna. Vyzeral nevyspato, unavene a smutne.
"O čom točíš?!" Spýtala som sa ho. Nahnevane na mňa pozrel a tresol dverami. A vtedy mi to došlo. Rozišiel sa s tou Alicou a ja som sľúbila, že mu zavolám. A ani raz som nezavolala. Bože, som taká hlupaňa! Išla by som za ním a ospravedlnila by som sa, ibaže som počula, ako zamkol. Tak som mu aspoň napísala na facebook . Videné. Neodpísal. Super! Môje dvojča je na mňa právom nahnevané, moja bff odíde z volleyballu, nemám poňatia čo s Paťom a Adam.. Adam je kapitola sám o sebe.
Rozhodla som sa, že radšej pôjdem spať, je to jediný stav, kedy nerozmýšľam.
Vchádzam dnu. Mišo ma nevidí. Obímam ho. Nereaguje. Zrazu zbadám Domču. Zakývam jej, ale ani ona nereaguje.Ako keby boli sochy. Všetci pozerajú do prava. Pozriem sa tam aj ja. Stojí tam Sabina s Adamom. Bozkávajú sa. Zrazu na mňa Adam zákerne pozrie a odrazu ho nevidím.
Prudko som sa posadila a napila som sa vody, ktorú som mala na nočnom stolíku. Iba sen. Bol to iba sen. Dýchaj. Kľud. Nevedela som už zaspať, tak som si vzala mobil. Musela som niečo robiť. Hocičo. Pozrela som sa na messenger, kto je online. Adam?! Prečo je online o jednej v noci?! Hneď mi aj napísal.

Adam ďalej nevieš: ponocuješ? :D
Ja: tak keď som online asi nespím... -,-
Adam ďalej nevieš: Zabila by ťa nornálna odpoveď?? :D: D
Ja: hahaha. -,-
Adam ďalej nevieš: tým smajlíkom ma rozčuluješ.... :D
Ja: kôli čomu píšeš?
Adam ďalej nevieš: Dovolili ti chodiť na volleyball? Teda kôli money (peniazom)
Ja: nie som taká blbá...
Adam ďalej nevieš: ... ako vyzeráš?
Ja: ha-ha-ha -,-
Adam ďalej nevieš: Tak dovolili???
Ja: Neviem.
Adam ďalej nevieš: tvojmu frajerovi nie.
Ja: ??????
Adam ďalej nevieš: Paťovi predsa. Každý vie že spolu chodíte.
Ja: hej, jasné. Už len s ním by som chodila.

Dofrasa dofrasa dofrasa! Ja som tú poslesnú vetu odoslala! Že som pako, to som vedela, ale že mi to absolútne nemyslí?!

Adam ďalej nevieš: čo??!
Adam ďalej nevieš: ty doňho nie si?!
Adam ďalej nevieš: MIA!! odpíš mi
Adam ďalej nevieš: viem že si to videla.
Adam ďalej nevieš: mia......

Neodpísala som mu. Všetko som si prečítala a pozerala som na mobil s nádejou, že na tú správu zabudne. Kiežby...

S námahou som zaspala, no nič sa mi nesnívalo a aj keď som sa zobudila, bola som unavená. Ešte že je sobota...
Pozrela som sa na mobil. To je už 11:55?! A k tomu 2 neprijaté hovory.. Od Adama a Paťa (?!) . Zmocnil sa ma nepríjemný pocit. Mobil som hodila na kreslo a zbehla som sa upraviť.
Zrazu som však počula vyzváňať pesničku od TROPKILLAZ. Zvoní mi mobil. Na displeji svietilo meno Paťo. Nevyhla by som sa tomu, tak načo to odďaľovať? Mobil som zdvihla. Čakala som niečo ako dobré ráno, alebo minimálne čus no Paťo povedal niečo iné.
"Ty si ma celý čas len využívala?!!" zostala som ohromene stáť. Bola pravda, keďže som chcela Adama naštvať, trochu som sa naňho "lepila" a dávala som mu nádej. Som hrozná krava....
"Čo? Ja.. Paťo, prepáč mi to." Priznala som sa mu a bol to ten najhorší pocit.
"Takže si ma len využívala." Poznamenal Paťo a ja som bola rada, že tento rozhovor s ním nevediem osobne. Bola som ticho.
"A ja som... si veril! A ty si ma využívala!" Hovoril dosť nahlas a ja som mala slzy v očiach. Obluda. Inak som sa v tej chvíli nevedela opísať. Vždy som takými dievčatami opovrhovala a teraz som sa k nim priblížila.
"Prepáč." Muselo to vyznieť hlúpo. Jedno prepáč. No nevedela som, čo iné povedať.
"Tvoje prepáč môžem mať vieš kde! Všetci spoluhráči sa mi teraz smejú a ja .som ti veril."povedal (zakričal).
"Paťo, ja.."
"Vieš čo? Si taká istá namyslená fiflena ako ostatné! Nemôžem uveriť, že som ťa ešte pred polhoninou ľúbil. Prajem ti, aby si zažila to čo ja." Povedal a zložil. Pozerala som do steny a premietala som si celý rozhovor v hlave.