You are so beautiful

19.

Ahojte, fakt sa ospravedlňujem za gramatické chyby, ale poriadne nestíham písať (ešte že iba predpisujem) nie to opravovať po sebe časť. Tak si ju užite. Ten koniec... Možno ste ho čakali, možno nie ale aspoň to začne byť zaujímavé :) Tak si užite časť, prípadne dajte vote alebo koment :)

Inak sorry že som nepridala originálnu verziu pesničky, ale táto sa mi páči viac :) 

Ráno som zaspala. To sa mi asi ešte ani nestalo. V rýchlosti som sa obliekla a učesala, vzal som si jablko a utekala som do školy. Celú cestu som počúvala Miša, ako sa sťažuje, že bude kvôli mne meškať. No myslela som, že ho odstrelím.

V škole nič moc, jedine doučovanie som musela presunúť. Takže sa skončí škola, pôjdem sa doučovať, zbehnem domov po veci (ktoré som si už pripravila do obývačky) a utekám na tú hodinu. Dosť sa na ňu teším, ale aj bojím. Predsa iba, pozrela som si pár (asi 50) videí na youtube, vyzerá to bombovo, ale nikdy som netancovala.

Na doučovaní som sa nevedela sústrediť. Pozerala som von oknom, brucho ma nenormálne bolelo a stále som kontrolovala mobil a hodinky. Videla som, že to Tonimu ide na nervy, ale nevedela som si pomôcť.
"Dofrasa, čo som práve povedal?!" zakričal Tony až som nadskočila od strachu.
"Pýtal si sa, čo si povedal." odpovedala som a urobila som niečo, čo som robiť nemala. Skontrolovala som hodinky na mobile. Tony sa nahneval, vytrhol mi mobil a hodil ho na druhú stranu triedy. To som sa nahnevala aj ja. Nemôže trieskať MOJÍM mobilom keď má zlosť. Dobre, nemala som si zakaždým kontrolovať mobil, ale Mám v ňom zapísanú aj ulicu, ak sa rozbil tak ho zabijem. Nevtipkujem.
"Čo si myslíš, že robíš?!" zakričala som aj ja.
"Nechlek som ho hodiť!" No iste, vykĺzol mu z ruky či čo?!  výhovorka za všetky drobné... Podišla som k môjmu mobilu. Je v ňom adresa, telefónne číslo na trénerku a číslo autobusa, ktorým mám ísť. Mobil nefungoval.
"Ty kretén!" zakričala som naňho. Hneď som si spomenula na Sabinu, toto povedala Adamovi, keď...no keď sa to stalo. Zaujímalo by ma, ako sa má. Ale to je teraz úplne jedno. Hlavnejšie je, ako sa má môj mobil. 
"Je ..  Je mi to ľúto ale je to iba mobil." mávol rukou.
"Počúvaj ma, mám tam veľmi dôležité veci. Ak to neopravíš do 25 minút, som stratená." povedala som, hodila som mu mobil a prepisovala som príklady z tabule.
"Ide to! Ešte niečo doladím, slečna netytavka." povedal , ja som sa potešila a jeho prezývku som ignorovala.
"To..fakt?!" povedal a ja som zbystrila. Čo robí s mojím mobilom?! Podišla som k nemu a  mobilu. On si čítal správu od Adama?!
"Kto ti to dovolil?!" spýtala som sa a vytrhla som mu mobil z ruky. 
"P-prepáč." zostal zarazene stáť, ja som si pobalila veci a odišla som. Nevolal ma späť, nič. Aj tak sme mali pomaly končiť. Bola som nenormálne nahnevaná. Doma som si zobrala veci a utekala som. Hnev vystriedala zvedavosť z niečoho nového.

Na tanečnej som vošla do menšej sály. Zo strán boli zrkadlá. Pri prehrávači stála žena, bolo vidieť, že sa venuje hip hopu, to oblečenie hovorilo za všetko. Veľká mikina s logom skupiny, strapcovité nohavice a nejaká bižutéria. Skombinovala úplne odlišné kúsky a vyzeralo to božsky.
"Ahoj Mia, volám sa Paula, tykaj mi." povedala. Ešte ma oboznámila s nejakými vecami a poslala ma do šatne.
Sedela tam skupinka dievčat. Všetky sa na mňa usmiali, predstavili sa mi, proste super kolektív.
"Čawte!" zvolala jedna, ktorá zadychčane dobehla do šatne.
"Ahoj." zakričali sme všetky. Mala hnedé vlasy a  štíhlu postavu.
"Jé, ty si tá nová!  Volám sa Nika, ale môžeš mi hovoriť.. Nika, Nikola, Nikča.... !"  povedala. Bola dosť energická, úsmev z tváre jej neodchádzal. Bola mi veľmi sypmatická.
"Ahoj, ja som Mia!" povedala som.
"Fakt pekné meno. Čítala som jednu knižku, kde sa jedna postava volala Mia, fakt pekná knižka." hovorila a oboznamovala ma s tým, čo v nej bolo, potom mi povedala, ako to chodí na hip hope, ako dlho tu chodí ona a že hip hop úplne miluje. Myslím, že sa mi tu bude páčiť.
Dnu vošli i nejaký chalani, taktiež boli v pohode. Dvaja čiernovlasý, Alex a Miloš a jeden blonďák, asi najšikovnejší, no jeho meno som zabudla. Myslím, že ako jeden zo Superstáristov sa volal, tuším ten najmenší. hm.. Jasné, Dalibor. Dosť divné meno, ale chvíľu sme kecali a bol v pohode. 

Začali sme tancovať, opakovali sme po Paule. Nikdy by som nepovedala, že hip hop je taká makačka, normálne nevládzem. Nie že nevládzem, ja tu pomaly umieram.

"Nori, nikdy si netancovala Runningmena?!" zakričala Pauka na Niku. Takže Nika je iba prezývka?  Vidno však, že si to Nika užíva. Ja som sa odpratala do zadu, hoci viem, že na mňa Paula pozerá dosť dôkladne. Tak veľmi som sa sústredila na to, aby som urobila daný krok dobre, že som si ani nevšimla, že niekto vstúpil dnu.
"Prepáč že meškám Paula, nestihol som bus" ten hlas poznám. Veľmi dobre. Až priveľmi dobre. 
"Si tu len prvé týždne a meškal si už 5 krát." povie Paula, ale zasmeje sa. Pomaly a zo zlým tušením pozriem pred seba. Asi som sa zbláznila a teraz mán halucinácie, fakt.
"Mia!" povie.
"Adam." zamrmlem.