You are so beautiful

13.

Ahojte, toto bude dosť nudná časť, ale musia byť i také.. Tak si ju užite <3

Sedela som s Domčou u nej v izbe. Práve som prišla a rozhodla som sa s ňou porozprávať. O všetkom. O nej a volleyballe, o mojom čete a sne s Adamom a aj o tom telefonáte.

"Domča, rozhodla som sa. Skončím s volleyballom." Nemohla som uveriť, že to hovorím. Je to také neskutočné. Ale bez Domči.. Nemohla by som tam byť bez nej.
"To ti nedovolím!" Povedala a prísne na mňa pozrela.
"Ja som sa už rozhodla!" Povedala som a pomaly mi dochádzali nervy.
"Premýšľala si nad tým vôbec?!" Spýtala sa ma a vyzerala dosť nahnevane.
"Áno!" Zaklamala som. Moc som o tom teda neuvažovala - nebolo kedy.
"Viem kedy klameš, moja. Priznaj sa, že je to tvoj ďalší strelený nápad. Prosím ťa, aspoň o tom pouvažuj." Povedala a usmiala sa. Mala pravdu.
"Ok,ok." Povedala som a pozrela som sa  do zeme. Je dosť nepríjemné keď má stále pravdu..
"Chcela si riešiť ešte niečo." Povedala a skúmavo na mňa pozrela.
"Adama a Paťa. Znova." Ukázala som otrávenú grimasu a Domča sa usmiala.
"Tak?" Spýtala sa a ja som jej všetko vyrozprávala. Pozerala na mňa ohromene.
"Mala by si sa s Adamom porozprávať. Či mu to povedal Teda či mu ukázal ten chat." Povedala a upokojujúco na mňa pozrela.
"Asi hej." Prisvedčila som.
"Ale Paťo.."povedala a na chvíľu sa odmlčala, "má pravdu."
"Viem." Povedala som. Musel sa cítiť blbo. Zamiloval sa, okato som mu dávala šance a zrazu...
"Musíš ho nechať,nech sa upokojí. Neviem si predstaviť, Paťa tak naštvaného." Ďalej sme sa už rozprávali teoreticky o ničom. Miša som predsa iba nespomenula. Domča mi rozumie vo všetko až na tému môj brat. Je jedináčik a nevie si predstaviť, že môžem mať Miša tak rada. A predsa mám, však je to moje dvojča.
Domov som prišla ešte pred večerou. Mama však už niečo varila. 

"No konečne si tu!" Usmiala sa mama.
"Pohádala si sa s Mišom?" Spýtala sa a ja som na ňu udivene pozrela.
"Hovoril ti niečo?" Spýtala som sa.
"No nie, ale bol tichý a..tak." povedala mama.
"Hovoril ti niečo o Alici?"
"Nie. Mal by? Stalo sa niečo?" Mama vyzerala fakt zdesene. Nerozumiem prečo jej nič nepovedal, väčšinou bol on ten, ktorý mame všetko vyklopil.
"Povie ti to sám." Povedala som a išla som hore do Mišovej izby. Mal otvorené, no dnu nebol. Zrazu som si spomenula, že som počula ako niekto vchádza do kúpeľne, pravdepodobne Mišo.
V izbe mal neporiadok a mohutné záclony nedovolili slnku preniknúť do izby. Ten rozchod ho dosť vzal. Vedela som,  že ma nebude chcieť počúvať, tak som mu na papier napísala ospravedlnenie. Keď som sa však nahla ku posteli, aby som papier mohla položiť,.náhodou som nadvihla kúsok vankúšu. Bola pod ním červená krabička. Ten nápis som poznala - cigarety. Balíček bol poloplný a mne prišlo zle. Môj brat má necelých 16 rokov.. Zrazu som započula otvorenie dverí v kúpeľni. Urobila som prvé čo ma napadlo. Zobrala som cigarety a vybehla som z jeho izby.
Vo svojej izbe som si krabičku prehadzovala z jednej do druhej ruky. Prečo som ju zobrala? Čo s ňou teraz? Kam ju dám aby ju mama ani nikto iný nenašiel? Teoreticky som to urobila v tom zhode. Nemala som čas nad tým uvažovať, tak som ju proste schmatla a rozbehla sa preč. Ale ja fajčiť nechcem a v izbe sa bojím ju nechať. Predsa iba, keď mama bude upratovať... Tak som ju hodila do tašky. Nie do školskej ale do kabelky, ktorú všade nosím.
Na ďalší deň som horko ťažko vstala a čelila krutej realite ísť do školy. Tašku som ešte raz poriadne skontrolovala, či nie je nič vidno a mohla som ísť. Po ceste som však išla s Mišom.
"Čítal si to?" Spýtala som sa po chvíli trápneho ticha.
"Hej. Nemal som byť na teba tak sprostý. Sorráč segra." povedal a ja som sa usmiala.
"Ale.... je tu jedna vec." Povedal a pozrel na zem.
"No?"
"neviem či ti ju môžem povedať."
"Mišooo však si hovoríme všetko."
"Dobre no, poviem ti to. Ale NIKOMU o tom nepovieš." Povedal a tváril sa veľmi vážne. Prikývla som a bola som veľmi zvedavá.
"Heej čaw, bro!" Zakričal na nás niekto. A ja som tak chcela vedieť o čo ide.
"Čaw. " Odpovedal Mišo mierne skleslo. Bol tam jeho kamoš Tony. Popravde neviem, ako sa volá v skutočnosti, ale nikto ho neoslovuje inak ako Tony. Je dosť otravný, nepríjemný a neslušný. Ani neviem, prečo sa Mišo kamaráti s takými blbmi.
"Ahooj, Mia!" Povedal a podišiel k nám.
"Hmm. Čaw." Povedala som. Prečo musel prísť, presne vtedy, keď som sa s Mišom rozprával.
"Ako ide život?" otravoval stále.
"Hmm.." dosť okato som mu ukazovala nezáujem.
"Čo robíš dnes večer?" Spýtal sa ma a ja som prekrútila očami. Tony chcel získať každú, no mal iba jeden cieľ - vyspať sa s ňou a potom sa tváriť, že jeho a tú chudák babu spojuje iba trieda a nič medzi nimi nebolo.
"Tony!" Zahriakol ho aj Mišo.
"Ale noo, ľudia! Však Mia je sama a stála by za hriech..." povedal a ja som naňho mala už riadne nervy. Nahnevane som zrýchlila krok a vošla do školy. Tak ma hnevalo že mi to Mišo nemohol povedať. Muselo to byť niečo vážne...