You are so beautiful

35

"Mami čo sa deje?!" zdvihla som sa zo stoličky. Všetci sa na mňa pozreli.
"Ja...asi predčasne rodím!" zakričala mama. No skoro som zinfarktovala.
"Čo??? Ja ehmm.. Zavolaj si taxi idem do nemicnice!" povedala som a s výrazom smrtky som utekala preč.
"Kam ideš?" kričali za mnou Lukáš a Adam.
"Za mamou! Ostaňte tu! Čaute!"zakričala som.
"A pusa....?" zaškeril sa Lukáš.
"Rodí mi mama!" nahnevane som naňho pozrela a zavolala som taxi.

Taxík prišiel rýchlo. Myslím, že som taxikárovi dala o euro menej, ale nenkontrolovala som to. V nemocnici som podišla k pultu, stála za ním nejaká mladá blondína a plnými perami. Botox.
"Dobrý!" povedala som a rýchlo som sa jej spýtala na mamu, kde leží. Pevne som dúfala, že už prišla.
"Čo mojaa?" zatiahla a prežúvala žuvačku.
"Kde lež8ímoja mama?" spýtala som sa a trpezlivosť mi dochádzala.
"Eh, ako sa voláš princezná?" spýtala sa ma a zatvorila lak na nechty. Ja jej dám takú princeznú....! Nemám 6 ale 16! Teda 15, ale o chvíľu 16. Zopakovla som jej všetko.
"Hmm..." povedala a klikla myšou, pred sebou mala notebook.
"Ste tupá či čo?" zvrieskla som.
"Ehm, kľud moja. Tvoja mama je Kristína?" spýtala sa trochu vydesene.
"Hej!" však som jej to hovorila už dvakrát.

"Pôrodná sála 3. Na 1 poschodí. Pred ňou sú stoličky. Choď tam, ak chceš." povedala otrávene a znova otvorila fľaštičku s krikľavým lakom. Nevedela som, že si recepčná v nemocnici môže lakovať nechty, ignorovať požiadavky a prezerať si nejaké eshopy, ako som si všimla. Nuž, ak má človek známosti môže asi všetko....

Vybehla som na prvé poschodie rýchlosťou blesku. Hľadala som dvere s nápisom sála 3, nakoniec som ju našla. K dverám mierila sestrička. Nebehala, ale nešla pomaly.
"Dobrý, som Kristínina dcéra, mama už rodí?" spýtala som sa jej rýchlo. Sestrička, nejaká aziatka s príjemným úsmevom mi povedala, že už k nej nemôžu púšťať nikoho.

"A...mohli by ste jej niečo odkázať?" spýtala som sa jej a usmiala som sa na ňu.

"Samozrejme, slečna." prisvedčila.

"Že..že som tu. Zavolám otcovi. Že to zvládne. Že ju ľúbim a že ľúbim aj tú malú, alebo malého. A že sa na nich strašne teším." usmiala som sa.

"Odkážem. Kľudne si tu sadni, dole je bufet, kúp si niečo, lebo toto bude nadlhšie. Predávajú tam aj časopisy a nejaké knihy. Ja už musím ísť, na." povedala a podala mi 4 eurá, ktoré vylovila z malého vrecka na tričku.

"Ja..ďakujem." prekvapene som povedala. Bola strašne milá. Potom odišla za dvere. Ja som sa vybrala do bufetu. Bola som z toho všetkého taká rozcitlivená. Rýchlo som si pretrela oči. Nebudem tu plakať. Veď ani nemám dôvod. Kúpila som si najlacnejšiu vodu, kokosovú tyčinku a bagetu. Pozrela som si aj časopisy, no nič ma nezaujalo. Aspoň že mám nabitý mobil. Išla som späť ku sále 3 a sadla som si na stoličku. Vyťukala som otcovo číslo. Viem, že to bude stáť majland, ale trápi to teraz niekoho? Našťastie otec zdvihol hneď.

"Miuš ahoj, ako sa máte? Ale hovoril som ti, nevolaj ty, bude to stáť veľa..." mudroval otec.

"To nie je podstatné tati! Teraz nie." prekrútila som očami.

"Mia! Ide to z mojich peňa..."

"Mama rodí!" vykríkla som.

"Panebože!" vykríkol aj oco.

"Kedy prídete? Vezmite si prvé lietadlo ktoré letí! Ja zavolám babke aj strakým." oznámila som rýchlo.

"Do p.......!" zahrmel zrazu oco až som zvraštila tvár.

"Čo sa deje?" spýtala som sa.

"Mišo práve pozeral počasie. Najbližšie štyri dni sú tu obrovské búrky, už teraz leje. Vraj majú padať krúpy vo veľkosti bejzbalových loptičiek." zúfalo povedal otec.

"Takto asi lietadla nepôjdu." zúfalo som pípla.

"To nie. Vraj už teraz sú v niektorých častiach Brazílie niekoľkocentimetrové mláky. A to prší sotva 20 minút." dofrasa!

"Uhm...Tak ja ti zavolám...a pôjdete na skype!" konečne nejaký dobrý nápad z mojej hlavy.

"Moja dcéra je génius!" zakričal otec.

"Zavolám ti?" spýtala som sa veselo.

"Áno, ja rýchlo skočím nakúpiť, neviem ako dlho sa potom nebude dať výjsť na ulicu." povedal otec.

"Ok, pa." zložila som. Zaplatila som si 50 centov za wifi. Prečítrala som si niečo na wattpade, ale nevedela som sa sústrediť. Vlastne som ani nevedela, o čom to bola knihy. Bola vlastne v slovenčine? Napísala som do skupiny Hip hop. teda ja, Simona, Nika, Adam, Dal a aj Pali, hoci do našej skupiny nepatrí. Ale berieme ho ako jej súčasť. Teda súčasť tej skupiny.

Mia: Čawte :)
Simča: No čaw, kam si odbehla?
Mia: mama rodí....
Nika: Čoooo?
Simča: Wow, Mia bude veľká ségra :)
Mia: jojo :)
Adam: Tak predbežná gratulácia :* :) veľká sestra :D
Mia: Ehm dík :)
Pali: Čo sa nepodozvedám? :P
Mia: Však si vedel, že moja mama je tehotná :D
Pali: Ale myslel som, že má taký mesiac ešte čas.
Mia: Hej, rodila predbežne....
Mia: Inak mohla by som tu pridať Lukáša?
Simča: Jasné, prečo nie?
Nika: Hej, rada pokecám :)
Adam: Nechodí na hip hop......................... :/
Pali: Ehm, ani ja nechodím a som tu.
Adam: Ibaže ty si v pohode. :/
Mia: ...... Adam......
Adam: Áno Mia?
Mia: Máš prosti Lukášovi niečo? Čo ti na ňom vadí?
Adam: ...... nechodí na hip hop.
Mia: Panebože! Čo máš ty a on nie?! Daj si pohov
Adam: mužnosť :D
Pali: XD
Nika: PALI!
Používateľ/ka Mia odišla zo skupiny.
Simča: Vy ste debili. -_-
Nika: Súhlas :(

Naštvane som hodila mobil do tašky. Nebudem sa teraz tým zaoberať. Nestojí mi za to.

Po dlhých troch hodinách vyšla sestrička s rozžiarenými očami a...

Milujem takéto konce :D.Ak vám časť pripadá nudná, tak sorry, ale inak to nejde 😊. Kate_Prince1 dúfam, že ešte žiješ :D