Riders (SK) /DOKONČENÉ/

11.-Koniec tréningov

Kenneth

Konečne nastal ten deň, keď sa vráti do klubu. Aj keď to bol len mesiac, prišlo mu to ako večnosť. Za tak krátku dobu sa dokázal zamilovať do motoriek aj do adrenalínu z jazdenia. Prišlo mu zvláštne, že sa mu Robin už dlhšiu dobu neozývala. Však prečo by mala? Povedal jej, že ju má rád aj napriek tomu, že to nemyslel úplne úprimne. Koho to zaujíma.
Svoje staré auto zaparkoval na parkovisku a vdýchol vôňu ihličia sálajúcu zo stromov okolo pozemku. Ráznym krokom vykročil ku klubovni aby si obliekol svoje jazdecké oblečenie a prevetrá staronovú motorku.
Hneď ako vstúpil do dverí zacítil na sebe viacej pohľadov. Malcolmov šťastný, že sa vrátil, dva páry očí zazerajúc na jeho sebavedomí krok, a nakoniec poledný, nenávistný, ktorý ho zasiahol ako ľadový šíp do horúceho srdca.
Presne vedel kto ho tak milo víta. Zamieril do šatní, k zdroju. Sedela na drevenej lavičke viazajúc svoje jazdecké topánky. Nezvihla pohľad, ani mu nekývla na pozdrav.
„Aký si mala víkend?" nadviazal prvý debatu.
Odpoveďou mu bolo ticho. Krátke sivé vlasy si zastrčila do gumičky a natiahla sa po prilbu.
„Môj víkend bol skvelý, ďakujem za opýtanie," odpovedal si sám, keď sa ona k slovu nemala. „Nerozprávaš sa so mnou?"
Oprela sa o rám dverí a pozorovala ho. Nevydala zo seba ani slovo, len tuho premýšľala prebodávajúc ho pohľadom.
„S tréningami sme skončili."
„Konečne si prehovorila!" nadchol sa. „Počkať. Čo?!"
„Počul si veľmi dobre. Tvoje schopnosti sú na úrovni, kedy ma nepotrebuješ."
„Je to kvôli tým esemeskám?"
„Je to kvôli tvojej jazde a hlúposti. Dokážeš sa o seba postarať sám."
„Takže sme skončili?"
„Zjavne áno."
Otočila sa a odišla. Nechcel aby odišla! Chcel s ňou ďalej trénovať, zdokonaľovať sa a provokovať ju. On však nájde spôsob ako sa k nej opäť dostať.

Robin

Vedela všetko do posledného detailu. Ako trávil víkend, dokonca aj to s kým a čo robili. Bola veľmi naivná, ak si myslela, že on by bol iný.
Na jeho veľké nešťastie je Zoella Jamie-ho neter. Áno, silný kuchár z fastfoodu je priama spojka k horúcim klebetám. Robin vie aj to, akú povesť si Zoella v meste drží aj to, že je Kennethova "obľúbená kamarátka".
Hnev v nej vrel no pokojne odkráčala do garáže. Tam kopla do prvej skrinky len preto, aby si vybila zlosť. Zlosť na Kennetha i jeho správanie. Noha ju zabolela od úderu do skrinky. Ďalej si pokojne krívkala k motorke len aby ju tu nikto nezastihol.

***

Po vyčerpávajúcej pár hodinovej jazde konečne uložila svoj stroj do garáže. Potrebovala sa odreagovať a to nie na trati kde by mala jazdiť pred očami Kennetha. Radšej hodiny jazdila po kopcoch a ničila svoje pružiny a tlmiče.
„Hej Robin!" započula Molcolmov hlas za svojím ramenom.
„Hm?"
„Dnes večer je malá opekačka, tá ktorú organizujeme už pár rokov. Rátam s tým, že prídeš."
„Len na pár minút. Nemám chuť sa zabávať."
„Potrebujem len niekoho kto by mi hral," jasné, každý niečo len potrebuje.
„Ešte uvidím."
„Spolieham sa na teba!"
„To by si nemal," zamrmlala si len popod nos, ak by ju Malcolm počul, asi by ju uškrtil.
Nenávidela tieto klubové akcie. Vždy tam bola jediné dievča zabávajúce všetkých ostatných opitých chalanov. Ak sa to vôbec zábavou dalo nazvať. Malcolm založil oheň, všetci si doniesli slaninu, posadali si na deky okolo ohňa a spievali trápne pesničky. Už sa nemohla dočkať ako stratí hodiny zo svojho života úplne absurdnou akciou.

***

Všetci sa zhromažďovali okolo plápolajúceho ohňa. Bolo cítiť zápach spečenej slaniny a korenistých voňaviek všetkých členov. Samozrejme, že Robin prišla medzi poslednými. Našťastie si uchmatla voľnú deku a sama sa posadila medzi ostatných. Všetci sedeli v kruhu, zababušený do diek, aj keď bolo leto, večery boli chladné. Kennetha tu našťastie nikde nevidela.
„Fajn, môžeme začať," pribehol Malcolm s tanierom slaniny a krajcov chleba.
Robin si veľmi zainteresovane opiekla svoj kúsok a pomaly ho jedla. Počúvala príhody chalanov z klubu, aké mali zážitky cez leto a aký je ich život dokonalý.
Možno by sa začala ľutovať ak by sa z parkoviska nevynoril Kenneth a nepripojil sa k zohratej partii. Všetci ho pozdravili až na Robin. Tá ho ignorovala. Na jej obrovské šťastie si nemal kam sadnúť a tak ho všetci poslali do jej vyhriatej deky.
„Ahoj," pozdravil sa jej potichu a ona len prekrútila očami.
Chtiac-nechctiac sa musela posunúť aj keď to znamenalo stratu pohodlia a tepla. Nemienila sa lepiť na toho idiota.
„Nasleduje najzaujímavejšia časť!" Malcolm "nečakane" vybehol do klubovne a vrátil sa so známym predmetom v rukách. „U nás je celkom zaužívaným zvykom, že nám Robin hrá na gitare. Preto ju všetci tak veľmi milujeme, však?"
„Nekecaj. Ty by si ma miloval aj bez toho," zobrala si od neho gitaru a rýchlo si ju naladila.
„Nehovor, že vieš hrať na gitare," Kenneth sa k nej naklonil.
„Nevieš o mne nič."
„Môžem sa dozvedieť."
„Tak na to zabudni," šepkali si medzi sebou, aj keď ich určite všetci počuli.
„Dúfam, že všetci poznáte Nickelback," vybrnakala prvé tóny pesničky a sledovala nadšené pohľady prítomních.
Milovala hrať pre ľudí, no bolo tak len zriedka. Nechcela na seba pútať zbytočnú pozornosť a tak svoj talent ukrývala pred zrakmi a hlavne ušami ostatných.

Kenneth

Nepoznal pesničku, ktorú začala hrať. Zapáčil sa mu však rytmus aj slová ktoré jej tak prirodzene vychádzali z úst.
Tired of living like a blind man, Im sick of sight without sense of feelings. (Som unavený zo žitia ako slepý bez možnosti niečo cítiť.)
This is how you remind me of what I really am (To je to ako mi pripomínaš čo naozaj som.)
Pozoroval jej prsty skákajúce z jedného akordu na druhý bez akéhokoľvek kontrolného pohľadu. Akoby presne vedela čo robí a nemusela dávať pozor na svoje prsty. Zavrela oči a užívala si svoj nezvyčajne chrapľavý hlas, ktorý sa jej dral z krku a ohuroval všetkých okolo ohňa.
And it must been so bad cause living with me must have damn near killed you (Muselo to byť naozaj hrozné, pretože život so mnou musel byť zatratene blízko k tomu aby som ťa zabil.)
Spievala ďalej a Kenneth ju len obdivoval. Nevedel, že hrá ani že je v tom taká dobrá. Aj on by chcel hrať na gitaru a baviť svojich priateľov.
Are we having fun yet? Yet, yet, yet no.. (Bavíme sa ešte vôbec? Už nie, už nie, nie..)
Po prvý krát sa našiel v pesničke. Nie každá veta bola tá, ktorá ho presne vystihovala, no niektoré presne sedeli na jeho vzťah s Robin. Bavia sa ešte vôbec?

***

Robin zahrala ešte zopár jemu naznámich pesničiek, ktoré ho moc nezaujímali. Všetci sa pomaly zberali preč z klubu, balili si deky a lúčili sa medzi sebou. Aj Robin vstala, vrátila Malcolmovi gitaru a vybrala sa k lesu.
„Hej, Robin!" zakričal za ňou keď sa ju snažil dobehnúť.
„Čo zase chceš, Kenneth," nepredstierala znechutenie z jeho prítmonosti.
„Páčilo sa mi ako si hrala," teraz kráčali vedľa seba po vychodenej cestičke pomedzi stromi.
„Uhm, super."
„Nemohla by si ma to naučiť?"
„Nie."
„Prečo?"
„Čo z toho budem mať ja?"
„Dobrý pocit?"
„Dobrý pocit, že som pomohla namyslenému chudákovi ktorý každého len využije, oklame a urazí?"
„To si o mne myslíš?" zastavili kúsok od jej domu. Kennetha celkom ranilo čo o ňom povedala.
„Taký naozaj si."
„Nie som!" protestoval no mal smolu.
Robin ho obišla a nechala ho tam stáť v čiernej tme so svojim svedomím.
„Popremýšľaj a potom sa ozvi," zabuchla dvere.
Kenneth predsa nič zlé neurobil. Alebo vie Robin o niečom, o čom by nemala vedieť?

***

Aby som nezabudla, pieseň je od Nickelback-How you remind me :) odporúčam si ju pustiť :3 a bol to môj voľný preklad tak sa ospravedlňujem za mierne chybičky :)) už ste pripravení na Vianoce? :D RIP tým, ktorý musia ísť do školy aj v pondelok aj v utorok ako ja :(
Hope you like it,with love Em ❤