Riders (SK) /DOKONČENÉ/

28.-Súhlas

Robin

Ranné slnko jej ožiarilo ešte rozospatú tvár, keď kráčala po lesnej cestičke do klubu. Po týždni sa konečne odhodlala vrátiť sa a čeliť osudu, čeliť Kennethovi, Malcolmovi aj svojmu strachu. Tá osoba, ktorú chcela vidieť najmenej ju dobehla pri vchode do klubu. Už sa naťahovala pre ťažkú kovovú kľučku, keď ju silná ruka otočila tvárou k hnedým očiam.
„Som rád, že si tu,“ neusmieval sa, no jeho oči áno. Žiarili ako dva drahokami plné radosti.
„Vidím,“ chrbtom sa oprela o chladný drevený obklad na stene klubu.
Aj keď sa leto už skončilo, slnko stále nepríjemne pálilo. O pár týždňov však začne znovu pršať a potom nastane krutá zima.
„Čo je, ty sa netešíš, že to Malcolmovi konečne povieme?“
„Povieme čo? Tvoj absolútne hlúpy plán so závodami?“
„Aj to,“ pristúpil o krok bližšie, chcel znovu okúsiť jej vášeň, presne ako v novi pred dvomi dňami. Tak veľmi by ju chcel. Ruku jej omotal okolo pása a zovrel bok, akoby ju už nikdy nechcel pustiť.
„Je ešte niečo o čom nevie?“ vykrútila hlavu do boku, aby mal výhľad na jej bledý krk.
Kenneth si musel zahryznúť do pery, len aby ju naň znovu nepobozkal. Ulazovala mu svoju pamiatku z posledného večera, kedy sa odviazali obaja. Fialový kruh tam svietil ako vlajka na dobitom území. Vedel, že to robí schválne, len aby ho vyprovokovala, aby sa neovládol a aby vybuchol tu pred všetkými.
„Robin,“ zavrčal cez zaťaté zuby a sklonil hlavu bližšie k jej uchu.
„Ako veľmi sa s tebou dá manipulovať?“ dýchla mu do tváre chladný vzduch zmiešaný s jej zubnou pastou.
„To nie je manipulácia, to je ovládanie,“ nenápadne sa perami dotkol jej ucha, ktoré chcel v zápätí pobozkať, no na to už nedostal priestor.
„Nechceli ste so mnou hovo,-“ Malcolm sa zastavil v pohybe medzi dverami, keď ich tam zbadal stáť v tesnej blízkosti šepkajúcich si niečo do ucha. Zarazilo ho najmä ako pohotovo od seba odskočili a tvárili sa, že sa nič nestalo, no ich previnilé výrazy hovorili samé za seba.
„Čo to,-“ Malcolm chcel niečo zo seba vykoktať, no toto zistenie mu zabraňovalo aj dýchať.
„Hej, chceli sme s tebou hovoriť,“ prvá sa spamätala Robin a rýchlo zahovorila trápnu situáciu.
„Tak, poďte asi dnu.“
Kennethove ústa spravili svláštny tvar úškrnu, všetko sa mu to zdalo tak komické, skrývali sa predsa pre Malcolmom ako malé deti, ktoré nechceli aby niekto videl ich prvý bozk na líce. S tým rozdielom, že on bozkával Robin všade len nie na pery, čo v ňom vyvolávalo malé pochybnosti.
Vošli do klubovne, pretože v Malcolmovej pracovni neboli tri kreslá a ani taký voľný priestor.
„Som samé ucho,“ Malcolm si sadol za stôl a rukami si podoprel hlavu.
„Pamätáš ako som ti hovoril o tých závodoch? Veľké preteky, hlavná cena sedemnásť tisíc dolárov, to by mohlo zachrániť klub,“ aj Keneth sa usadil oroti nemu na tvrdú lavicu, Robin po jeho ľavom boku urobila to isté. „Aj Robin súhlasila.“
„Vážne?“
Rozhodne prikývla aj keď až taká rozhodnutá nebola. Stále jej pesimistická časť hovorila, že to nie je dobrý nápad a je to len zbytočná snaha.
„Potom máme poslednú možnosť a poslednú šancu.“
„Takže sa môžeme prihlásiť?!“ Kennethove nadšenie bolo cítiť vo vzduchu ako ťažký opar.
„Hou, počkaj. Ako my?“
„No ja a Robin,“ toto bola tá časť plánu, ktorú moc nedomyslel.
„S Robin súhlasím, v klube nie je lepší jazdec ako je ona. Ale prečo ty? Koľko si tu? Pól roka, ako chcem vyhrať taký závod keď jazdíš pól roka?“
„Budem ho znovu trénovať,“ konečne sa do rozhovoru zamiešala aj samotná Robin. Nedokáže si predstaviť, že by trénovala s niekým iným ako s Kennethom, aj keď k nemu stále prechováva istú nenávisť.
„Naozaj? Keď prišiel bolo si výhradne proti tomu.“
„Teraz ale ide o klub nie o moje pohodlie. Preto ho znovu budem trénovať.“
„Fajn, koná sa to tri dni, čiže dve noci. Hlavný je závod, ktorý je posledný no musíme sa zúčastniť aj menších medzi závodov, pretože tam je priebežné poradie. Chápete, najlepšia pozícia po troch dňoch. Tím sa má skladať z troch členov. Dvaja jazdci, preto ja a Robin, a manažér, čo by si bol ty,“ Kenneth si v hlave vybudoval celý plán priebehu závodu aj všetky aktivity okolo toho.
„Kde to je?“
„

Sto kilometrov od Calgary, asi hodina, dve cesty.“
„Dopravu zariadim, keď som už ten manažér a vy dvaja sa hlavne poriadne pripravte,“ Malcolm si rukami prešiel po tvári pri predstave čo všetko ho v nasledujúcich týždňoch čaká a koľko papierov bude musieť vybaviť.
„Môžem k tomu aj ja konečne niečo povedať?“ Robin zdvihla ruku ako v škole.
„Samozrejme.“
„Čo nám zaručuje, že vyhráme? Investujeme do toho závodu ďalšie peniaze a čo ak sa všetko poserie a odídeme na prázdno?“ prudko vstala od stola, nával emócií jej už nedovoľoval v kľude sedieť. „Ja už nemienim riskovať ďalšie závody!“
Obaja sledovali ako so zaťatými päsťami rozráža dvere a ráznym krokon odchádza z miestnosti.
„Idem za ňou,“ Kenenth vstal, že sa s ňou pôjde porozpráať, no zadržala ho Malcolmova ruka zvierajúce jeho rameno aby si znovu sadol.
„Zostaň tu,“ priklincoval ho späť k lavici aj s vyčítavýn pohľadom. „Všimol som si to.“
„Všimol čo?“
„To ako na ňu hľadíš.“
„Si na omyle,“ Kenneth sa hral na hlúpeho, že osvojich túžiacich pohľadoch nič netuší.
„Prosím ťa, neklam ma. Aj teraz, keď odchádzala si sa jej čumel na zadok, videl som ťa,“ to musel uznať aj sám,že mal pravdu. Ale dalo sa takému úžasnému pohľadu odolať?
„Ide len čisto o fyzickú príťažlivosť.“
„Je mi u prdle o akú príťažlivosť ide. Drž sa od nej čo najďalej. Ty nemáš ani poňatia čím všetkým si prešla.“
„Ale prečo by som ju kvôli tomu nemohol dostať do postele?“ Kenneth nechápal tú spojitosť medzi jej minulosťoh a prítomnosťou, ktorú buduje.
„Nemienim sa na vás pozerať ako sa tu ohmatávate a olizujete.“
„To je jediný problém?“
Buď rád, že som ti nerozbil tú tvoju kecami prepchatú papuľu hneď ako som vás tam uvidel,“ Malcolm sa postavil spolu s Kennethom.
Bol vyšší aj silnejší, Kenneth by nemal moc ružové vyhliadky ak by mu svalnatý motorkár naložil. „Do toho,“ aj tak si však musel dovoľovať aby hneď neukázal svoju slabosť a nevzdal sa.
„Posledné upozornenie. Nepleť sa jej do života, má v ňom dosť sračiek aj bez teba,“ namiesto pravého háku ho potľapkal po ramene a obišiel. „Teším sa na naše ďalšie stretnutie.“
„Nápodobne,“ zavrčal Kenneth takmer cez zaťaté zuby.
Ovládal sa najviac ako len vedel. Ak by ho napafol, Malcolm by ho vyhodil z klubu a Robin by s ním už nikdy v živote neprehovorila. A tomu musí všemožne zabrániť.
Chcel ju ísť hľadať do garážd, no jediná stopa po nej bola esemeska, ktorá mu ochvíľu pípla na mobil.

|8:43|Robin: vidíme sa zajtra ráno. Presne o 8.00 v klube. Mám pre teba prekvapenie.

***

Oou som tu opäť aj s nudnou časťou! :D aj keď s ňou nie som moc spokojná, nasledujúca bude asi ďalší špeciál aj s prekvapením pre Kennetha! :3
Hope you like it, with love Em❤