Riders (SK) /DOKONČENÉ/

17.-Výlet

Robin

Dnešok bol jeden z tých horúcich letných dní, kedy sa vám nechce nič, len sa napchávať zmrzlinou a vyvaľovať sa v klimatizovanej miestnosti. Robin však zmrzlinu zabudla kúpiť a klimatizáciu nemala, preto zašla do klubu, kde dúfala, že niekeho nájde. Len v krátkych šortkách a bielom tielku zbehla cez teraz presvetlený les po jej vychodenej cestičke a o pár minút bola v klube. Ako čakala, bolo niečo po jednej poobede, no tu nebola ani noha. Čo si myslela? Všetci zostali doma a so svojimi priateľmi si užívajú slnečný deň.
Ona však žiadnych priateľov nemala a tak sa rozhodla umyť si svoju motorku. Prišlo jej zvláštne potulovať sa sama po prázdnom areále a naťahovať si hadicu cez dvor až ku garáži. Načo by to však riešila, aspoň sa schladí. Krúživými pohybmi leštila plechy svojho stroja. Špongia bola nasiaknutá ľadovou, ťažkou vodou, ktorá jej fŕkala na oblečenie. Začínala si uvedomovať, že jej strohé letné tielko je pokryté nespočetným množstvom kvapiek vody, ktoré z neho urobili priesvitný obrus. Mávla nad tým len rukou, nikto tu nebol, môže si predsa robiť čo chce.
Keď sa už plech leskol čistotou a vzduch okolo nej voňal ako lacná jar na umývanie riadu, zhodnotila, že čistoty stačilo. Motorku zaviezla späť do garáže, kde ju nechá vyschnúť a pobrala sa do klubovne. Po ceste ju však prekvapil pohyb, osoba v šatni prezliekajúca sa do rovnako ľahkého oblečenia ako mala na sebe ona. Stál chrbtom k nej, len v boxerkách a tak nenápadne pozorovala jeho zadok, ktorý by nožno i stál za hriech. Robin si zahryzla do pery, takýto pohľad sa jej nenaskytol už dlho. Navliekol si na seba krátke nohavice s tričkom a konečne sa k nej otočil.
Robiin pohľad okamžite stvrdol a jej podvedomie práve uväzovalo slučku okolo jej krku za posledné myšlienky. Mala chuť prefackať sa aj v skutočnosti.
„Ahoj,“ prehovoril veselý Kennethov hlas keď ju zbadal.
„Argh,“ len si vzdychla a prešla popri ňom do šatní.
„Nevedel som, že ťa tu uvidím.“
„Tak zavri oči a možno ma neuvidíš,“ ako len mohla pred minútou myslieť na jeho zadok?!
„Vtipná ako vždy. Dnes si chcem ísť pojazdiť vonku, nepôjdeš so mnou?“ zobral si do ruky svoju prilbu a malý batoh čo mal položený na lavičke.
„Do terénu?“ Robin nikdy nedokázala odolať takémuto pozvaniu. Milovala jazdiť po kopcoch najmä keď nebola sama.
„Áno, chcel som ísť sám ale keďže si tu aj ty, tak sa môžeš pridať, nie?“
„Dobre, o päť minút sa stretneme pred garážou,“ naznačila mu aby vypadol z miestnosti a ona sa konečne mohla prezliecť do suchého trička.
„Nenechaj ma dlho čakať,“ zakričal za ňou v momente ako pocítil jej pohľad na chrbte.

Kenneth

Do klubu prišiel so zámienkou, že si zajazdí, odreaguje sa od malých problémov, ktoré sa vyskytli a zrelaxuje organizmus. Namiesto toho svoj zadok ponúkol ako exemplár vo výklade a Robin sa tak mohla kochať pohľadom, čo však vôbec neľutuje. Ľutuje, že sa otočil a uvidel tak jej sexy kučeravé vlasy, ktoré sa jej vlnili okolo tváre pod vodnými kvapkami. Ľutuje, že videl jej priehľadné tričko, ktoré v ňom znovu zapálilo tú túžbu spoznávať jej telo a zblížiť sa s ňou viac ako by si kamarát mal dovoliť.
Nemal v pláne ju ani pozvať na spoločnú  vychádzku, no ten plameň čo v ňom začal planúť sa menil na vatru a jeho myšlienky boli čoraz hriešnejšie. Možno by sa to celé mohlo zvrtnúť podľa jeho predstáv a on si splní tajný sen.
„Ideme?“ počul jej hlas za sebou. Rýchlo svoje emočné pochody skrotil a jeho oči sa stali znovu plné nadradenosti. Nesmie predsa nič poznať.
„Uhm, jasné,“ batoh si zavesil na rameno a nasadol na motorku. „Kam vlastne ideme?“
„Nechaj sa prekvapiť,“ na sebe mala už iné tričko, vyťahané námornícke tričko s čajkami. Úprimne, to predtým jej pristalo určite omnoho viac.

***

Po viac ako pól hodine jazdy v obrovskom teple bol úplne unavený a zničený. Vysoká teplota ovzdušia spôsobila jeho vyčerpanie, no Robin ešte nemala v pláne zastaviť. Zabrzdila až na čistine obklopenej stromami. Ani v tejto časti lesa Kenneth nebol. Dokonale sa dopĺňali. On jej ukazoval najvychytinejšie kluby v meste, vodil ju na miesta kde to žilo a ktoré nepoznala, a ona mu ukázala tie kľudné miesta. Miesta, kde sa dá oddýchnuť a ktoré pre zmenu nepoznal on.
„Pauza?“ zložil si prilbu z hlavy a zvalil sa do trávy.
„Nie, konečná,“ Robin vypla motorku no zostala stáť.
„Nejdeš si sadnúť?“
„Poď, niečo ti ukážem.“
Spoločne opustili slnečnú čistinu a vkročili do lesa. Kúsok išli hore kopcom. Kennethovi sa dokonca zdalo, že počuje zurčanie vody a žblnkot prúdu, určite mal len halucinácie. Jeho halucinácie sa však stali príjemnou realitou, keď vyšli spod zajatia stromov na výbežok v skalách. Len pár metrov od nich z výšky padala voda v bohatom prúde vodopádu a pod nimi sa leskla priezračná voda jazera.
„Počkaj, čo to robíš?!“ nechápal, keď si rozopla svoje kraťasi a hodila ich na mach na zemi.
„Idem si zaplávať, ty snáď nie?“
„Ideš skočiť? Veď to je aj šesť metrov!“ ukázal hlavou dole k vode, ktorá nebola zase až tak vysoko od ich miesta na skale.
„Noa? Si predsa chlap, alebo mám začať pochybovať?“ vyzliekla si aj svoje tričko. Kenneth sa musel veľmi premáhať aby sa nepozeral na jej plavky, ktoré si zjvane stihla obliecť. Uznával, toto dievča malo čo ukázať a aj tak sa nesprávala ako štetka. Ďalší plusový bodík v Kennethovom pomyselnom zozname jej kvalít.
„No tak davaj!“ veci si nechala hodené na zemi a kúsok ustúpila.
Pár metrov od kraja sa rozbehla aby nabrala rýchlosť a skočila z vytŕčajúcej skaly. Kenneth zadržal dych nad tou ladnosťou s ktorou sa odrazila od zeme a letela vzduchom až kým nepočul čľupnúť vodu pod ním. To si snáď robila srandu! Zozbieral posledné kúsky svojej mužnosti a vyzliekol sa tiež. Svoje capri džínsy si nechal, pokojne ich mohol nazývať plavkami, určite tak pôsobili. Tiež sa odrazil od zeme a nechal sa unášať gravitáciou. Ťahala ho k zemi tak rýchlo, že si ani nestihol zadržať nos a jeho telo prerazilo hladinu ľadovej vody. Pocit chladu ho obalil ako cigaretový závan vo fajčiarskom klube. Poloomráčený sa vynoril z vody a hľadal Robinu postavu. Našťastie stála kúsok od neho v plytšej vode kde dočiahla na dno.
„Na prvý krát celkom cool!“ zatlieskala mu.
„Ako vieš, že to bolo po prvý krát?“
„Pretože tvoj výraz hovoril za všetko!“
„Naozaj?“ rýchlo sa k nej presúval, načo ona začala cúvať. Nemala z tohto dobrý pocit. „A čo hovorí môj výraz teraz?“
Nezámerne nabúrala do ďalšej skalnej steny, ktorá obkolesovala takmer celé jazero. Už nemala žiaden únik, žiadne zadné dvierka. Svojou postavou stál blízko pri nej. Cítil jej rýchlo sa zdvíhajúci hrudník, studené kvapky na jej koži.
„Pamätáš sa ako si ma dostala v tvojej izbe?“ opýtal sa a jednu ruku položil za jej hlavu. Díval  sa jej hlboko do očí, skenoval, aké pocity v nich prevládajú.
„Niečo sa mi marí,“ podvihla jedno obočie. Strieborné vlasy mala prilepené na čele a okolo hlavy. Druhou rukou jej ich Kenneth odhrnul z tváre.
„Mám ti to pripomenúť?“ sklonil sa k nej. Teraz sa hrudníkmi dotýkali, zdieľali spoločný priestor, čo sa Robin ani trochu nepáčilo. Nebránila sa však. „Mám ti pripomenúť aj tvoju zabudnutú noc v klube?“
Hlas sa mu triasol akoby priadol, priamo do jej ucha. Jeho horúce pery kontrastovali s chladnou pokožkou a vzduchom plným očakávania. Robin nedokázala zadržať lačný výdych v momente ako ju pobozkal na rameno. Preklínala sa za tento prejav emócie, no v danej situácií nemala na výber.
„Kenneth!“ výhražne zavrčala keď jeho neposlušná ruka skĺzla k jej zadku.
„Nehovor, že sa ti to nepáči. Vidím ti to v očiach, drahá Robin,“ zovrel v dlani jej pozadie a perami sa priblížil k tým jej.
„Neopováž sa,“ prst mu položila na ústa aby sa viac nepriblížil.
„Nezabraňuj niečomu, čo sama chceš,“ prehovoril a priblížil sa ešte viac.

***

Vážne sa čudujem, že ma nezačínate nenávidieť po tom, čo vám robím :D neverím, naozaj som toto napísala?! Rly?!!! :DD nevadí, po týždni konečne nová časť, všakže :*
Hope you like it,with love Em ❤