Riders (SK) /DOKONČENÉ/

31.-Pôžitok aj bolesť

Kenneth

Ranné slnko zasvietilo do spätného zrkadielka, ktoré mu hneď na to vypaľovalo oči. Chcel sa postaviť, odtrhnúť zrkadlo a zahodiť ho niekam veľmi ďaleko. Nemohol sa však postaviť, pretože na ňom ležala spiaca osoba prikrytá jeho koženou bundou. Znovu sa prebudil skôr ako ona, znovu sa môže kochať jej spiacou tvárou a anjelským úsmevom.
Premietol si včerajší deň hneď, ako zistil, že leží v aute na sklopených zadných sedačkách. Spomenul si na moment, kedy ju pobozkal, dotkol sa jej a všetky ilúzie o tom, aká je bezcitná a osoba s kamenným srdcom sa rozpadli. Vytváral si o nej vlastný obraz plný krásnych spomienok, obraz dokonalosti. Obraz osoby, ktorú miluje.
„Kde to sme?“ pomrvila sa na jeho hrudníku a odhalila svoje rameno spod bundy.
„Dobré ráno,“ narovnal jej ju späť a usmial sa od uch ak uchu, tak šťastne ako nikdy.
„Nesnívalo sa mi to, že?“
„Dúfam, že nie,“ znovu ju chcel pobozkať, nemal dosť ani po celom večeri, bozlával by ju stále.
„Koľko je hodín?“ zaprela sa o jeho ramená aby si mohla sadnúť a narovnať svoju stuhnutú chrbticu.
„Asi jedenásť,“ voľné tričko sa jej zošmyklo z pliec a odkrylo  výstrih v čiernej podprsenke.
Kenneth si chcel zabrániť v pohľade na jej hrudník, no nedokázal odtrhnúť oči z obrazu, o ktorom sníval každú noc.
„Môžem ťa aj teraz pobozkať?“ radšej sa spýtal, aby Robin znovu nezmenila svoju náladu a pri najlepšom mu nerozbila nos.
„Myslím, že áno,“ usmiala sa, pretože čakala len na túto otázku.
Nahol sa k nej po bozk, ktorý potreboval ako kyslík. Po včerajšku si užíval každú jednu sekundu v jej prítomnosti. Dlaňou na zátylku ho stiahla na svoju stranu sedačiek, ľahli si do mäkkých poťahov v aute a prudko vydychovali. Kenneth prehlbokal bozk svojim jazykom, dobýjal sa jej do úst a rukami hladil kúsok odkrytej pokožky na boku. Vyšiel s ňou vyššie až pod prstami zacítil lem jej podprsenky. Neprotestovala, nesnažila sa striasť jeho ruku a tak preskúmal aj miesto, kam ho ešte nepustila. Bozky presunul nižšie na jej hrudník, ktorý zasypal množstvom bozkov. V nestráženej chvíli na ňom zanechal aj malú modrinku. Chcel, aby každý vedel, že patrí jemu, aby Robin vedela, že už patrí Kennethovi. Alebo nie?

***

Ako zistili, aj v Calagari sú fast- foody, najedli sa v najbližšom mekáči, ako ho Robin nazvala a odhodlali sa vrátiť domov. Najradšej by tu zostali a celé dni prespali na tvrdých sedačkách auta a boli by šťastní. Táto verzia Kennetha rýchlo prešla, keď si našiel dvadsať zmeškaných hovorov od mami aj otca, dokonca aj od Kori. Akoby neboli zvyknutí, že zmizne na celú noc a objaví sa až ráno. Rýchlo mame napísal esemsku, že je v poriadku a ide domov, aby náhodou po ňom nevyhlásila medzinárodné pátranie. Robin nenapísal nikto, čo ho mrzelo.
„Robin?“ opýtal sa jej, keď už boli na diaľnici smerom domov.
„Hm?“
„Naozaj nie je nikto, komu by si chýbala, ak by si odišla?“
„Ty sa nerátaš?“ rozprávala sa s ním s pohľadom zalichnutým von oknom.
„Nie, niekto okrem mňa.“
„Tak potom nikto, teda ešte možno Malcolm.“
„Prečo práve on?“
„Neviem, dosť mu záleží na tom, aby som do toho znovu nespadla a aby ma nikto nepokazil. Ha, akoby sa to ešte dalo,“ ironocky sa zasmiala pri pomyslení na jeho naivitu.
„Hej, chápem. A čo tvoja mama?“ Kenneth chcel vedieť čo najviac o nej a o jej živote, lepšiu šancu mať nemusí.
„Už som ti to vravela. Keď zmizol otec začala piť a odvtedy sa nebavíme. Odvtedy ju nenávidím a neberiem ako osobu hodnú mojej pozornosti.“
„Tak prečo sa od nej neodsťahuješ?“
„A kam? Nemám peniaze na nový byt, teda aspoň zatiaľ nie. A doma skoro nikdy nie je. Má dve práce a keď nie je v ani jednej, je v bare a nalieva sa.“
„Mohla by si ísť bývať k nám.“
„To určite, neznášam ťa predsa, zabudol si?“ možno by ho to zasiahlo, ak by sa pri tom nesmiala a nepohladila ho po stehne. Už nevie čo si má o nej myslieť.

***

Parkovisko pred klubom bolo takmer prázdne. Rovanko celý klub zýval prázdnotou. Kenneth ju chcel zaviesť až domov, no povedala, že si musí z klubu zobrať nejaké veci a rada sa prejde. Vošli dnu a jediný človek, ktorého zazreli bol Malcolm vo svojej pracovni.
„On tu je snáď stále,“ prekrútil Kenneth očami.
„Hej, je tu skoro každý deň, stará sa tu o to, aby sme tu nič nepodpálili alebo neusporiadali žiadnu párty ako bolo zvykom,“ zasmiala sa na celú šatňu v ktorej sa ocitli. Páčil sa mu takýto hlasný prejav radosti.
„Kde ste sa flákali? Robin, volal som ti,“ Macolm sa zjavil medzi dverami šatne ako prízrak
„Prepáč, boli sme, ehm, na,-“ pozrela ešte stále pobavene na Kennetha. „Na výlete.“
„Hej, výlete,“ on však takú dobrú náladu nemal, pretože videl búrku, ktorá sa rozpútala v jeho očiach.
„Fajn, ale nabudúce si nechajte aspoň jeden zapnutý mobil,“ Malcolmova žila na čele naberala modrý odtieň.
„Nemaj strach, ja už bežím, ešte musím ísť do bufetu. Čaute,“ usmiala sa na Kennetha a neprirodzene šťastne sa pobrala na odchod.
„Ešte chcem s Kenom prebrať niečo na závody, takže sa nenechaj zdržovať,“ jasne ju poslal domov bez Kennetha.
„Som samé ucho,“ snažil sa odľahčiť napätú situáciu.
„Kde ste boli?“
„V Calgary,“ nervozita zaplavila aj jeho telo pri Malcomovom priamom pohľade.
„A čo ste tam robili?“
„Výlet, Robin mi ukázala nejaké miesta a išli sme sa najesť, nič zvláštne,“ snažil sa klamať, no napätie v miestnosti ho ťažilo viac ako svedomie.
„Nič zvláštne hej? Tak mi potom vysvetli, prečo mala Robin cucflek na kozách,“ Malcolm s rukami založenými na prsiach pristúpil o krok bližšie a tak narušil jeho bezpečnú zónu.
„Ty si sa jej díval na kozy?!“ tváril sa, že o ničom nevie.
„Neser ma! Asi si zabudol, čo som ti povedal,“ hnev v Malcomovom hlase bol príliš strašidelný na to, aby vymýšľal ďalšie klamstvá.
„Možno budeš prekvapený, ale pamätám si to celkom presne.“
„Hej? Tak mi to zopakuj.“
„Nemám sa k nej približovať pretože sa nemieniš pozerať na to, ako sa tu olizujeme.“
„Si úplne mimo,“ jednou zaťatou päsťou mu zovrel golier jeho koženej bundy a vrčal mu do tváre. „Spravil si jej to ty, však?“
„Hej,“ Kenneth pochopil, že nemá cenu klamať v tom, či jej spravil cucflek alebo nie.
„Zasran, vieš o tom, že by som ťa mohol vyhodiť?“ golier bundy spravil okolo jeho krku smrtiacu slučku.
„Ale to neurobíš, pretože inak by ti zavreli tvoj klub.“
„To je tvoje jediné šťastie,“ pustil ho a Kenneth sa konečne mohol nadýchnuť.
„Ani nevieš aká dobrá bola,“ Malcolm už bol na odchode, keď si Kenneth nezahryzol do jazyka a musel si rýpnuť.
„Čo si povedal?!“
„Ja? Nič.“

„Neklam!“ v sekunde stáli oproti sebe pripravení zabiť sa. „Šukal si s ňou?!“
Jasnejšiu odpoveď ako letmé pokrčenie pliec a mierne prikývnutie hlavou, akoby to bola samozrejmosť, Malcolm dostať nemohol. Teraz sa nezadržal a žiadne priateľské potľapkanie po pleci neprichádzalo. Jediná, čo sa dostavila bola štipľavá bolesť  a krv z Kennethovho nosa, ktorý zasiahla Malcolmova presná päsť.
„Ešte sme neskočili!“ započul cez dunenie v ušiach držiac si krvácajúci nos.
Za túto bolesť pôžitok s Robin stál.

***

Som späť aj s novou časťou aj ďalším novým coverom, pretože ten predtým bol dosť #bullshit :D čo vravíte? Stále si myslíte, že sú spolu? Ha, chyba! :D
Hope you like it, with love Em❤