Riders (SK) /DOKONČENÉ/

12.-Tanec

Robin

„Mám pre teba ponuku," dobehol ju Keneth keď sa vracala zo šatní.
„Prečo by ma mala zaujímať?"
„Je to ponuka, ktorá sa neodmieta."
„A?" nechápala o čo mu ide. Predsa mu dala jasne najavo, že spolu skončili.
„Dnes o tretej u mňa a sľubujem ti, že neoľutuješ."
„Ako ma chceš donútiť prísť?" aj keď ho neznášala, ten opar hnevu a nekonečného opovrhnutia pominul so spoznaním jeho osobnosti.
„Prosím, kľaknem si!" a on si naozaj pred ňu kľakol na štrkovú cestu a vzpínal ruky k jej stehnám ako ku kráľovnej. „Prosím Robin, prídeš?"
„Vstávaj ty idiot," vytiahla ho späť na nohy a chytila za mohutné rameno. „Prídem."
„To vážne?!"
„Áno, ale je to tvoja posledná šanca!" ukazovákom naznačila jednotku a otočila sa na odchod.
„Ďakujem!" zakričala za ňou a pobral sa domov, psychycky pripraviť svoju matku na návštevu osoby, ktorú tak neznášala.

***

Bola taká hlúpa, nerozvážna a unáhlená, keď súhlasila s jeho návrhom! Ako mu len mohla povedať, že príde?! Neznášala predsa toho chlapca s ofinou a hnedými očami, ktorý si myslel aký úžasný a nenahraditeľný v skutočnosti je. No začínala mať rada toho chlapca so psím pohľadom, s jasnými myšlienkami, so železnou vôľou, ktorý sa skrýval pod škrupinou zlého chlapca. Možno práve preto súhlasila a neistým krokom kráčala k hlavným dverám jeho domu.
Dva krát nervózne zaklopala a po chvíli jej otvorila Kenenthova mama s nie moc nadšeným pohľadom.
„Ah, to si ty. Myslela som, že prišla pizza."
„Asi vás sklamem ale som to len ja. Kenneth ma zavolal," Robin netušila prečo ju táto prehnane krásna žena namá rada.
„Čaká ťa v izbe," ukázala k dreveným shodom v hale. „A Robin! Odstup."
Len nechápavo prikývla a vybehla nekonečné schody. Odstup, odstup, odstup.. Prečo by si mala do pekla držať odstup?! Táto botoxom napichaná žena -určite musela mať botox, inak si jej mladý vzhľad vyjasniť nevedela, sa ju snaží držať od Kenetha čo najďalej a dáva jej úpne nezrozumiteľné príkazy! Rozrazila dvere na jeho izbe a bez zaklopania vtrhla dnu.
„Robin!" Kenneth vyskočil z postele a knihu, ktorú mal otvotenú na posteli rýchlo zavrel a skryl pod paplón.
„Čo si to čítal?" zaujímala sa.
„Nič!"
„Nevieš klamať. Škúliš pri tom jedným okom a príliš výrazne prehĺtaš," pristúpila bližšie a štuchla ho do ramena.
„Nečítaj to!" snažil sa jej zabrániť vo vytiahnutí knihy spod paplóna, no mal smolu. Bola rýchlejšie.
Otvorila knihu a pustila sa do čítania prvých slov. Kniha nemala žiaden názov, obal bol ošúchaná zelená farba. Kenneth sa so všetkou trápnosťou zrútil do postele a snažil sa stať chameleónom. Biela obliečka mu so splynutím s okolím príliš nepomohla a tak musel zniesť Robiin skúmavý pohľad.
„Poézia. Celkom naškrabaná v poloprázdnej knihe," listovala v stránkach až natrafila na koniec textu. „Píšeš poéziu?!"
„Nie tak celkom!"
„Aj keď si blízko, stále si vzdialená. Premýšľam stále, či si mi súdená. Keď oči zatváraš, pravde sa vyhýbaš, potichu zavzdycháš, kedy sa spamätáš?"
„Robin nečítajto! Dosť!" vykríkol a vytrhol jej knihu z rúk.
„Ale veď to je úžasné!"
„Nie, nie je. Sú to len výplody mojej fantázie. Nič viac!" knihu skryl do knižnice k ostatným a sadol si na posteľ.
„Mne sa to páči. Mám rada poéziu," prisadla si k nemu.

Kenneth

Prečo to len musela nájsť. Nebol hrdý ani na jedinú vetu v tej knihe, nie to aby to čítala ona.
„Zabudnime na to."
„Ale ja nechcem!"
„Vieš vôbec, prečo som ťa sem zavolal?" rýchlo zmenil tému na čo zbystrila pozornosť a zahľadela sa na jeho postavu.
„Môj návrh je veľmi jednoduchý a absolútne symbiotycký," vstal z postele a prešiel ku svoju Ipodu. Vybral pieseň a o sekundu sa rozohral Beethoven.
„Nemám rada klasickú hudbu."
„To vôbec nevadí," pristúpil k nej bližšie. „Chcem vedieť hrať na gitare. Túžim po tom veľmi dlho a rovnako dlho som premýšľal, čo dám ja tebe ak ma to naučíš."
Zjavne si ju úplne získal, keďže si hlavu oprela o zápästie a pozorne sledovala jeho vysoké telo.
„Zavri oči a počúvaj tú hudbu. Tá melódia, ktorá tak prirodzene vychádza z hudobných nástrojov. Nič to s tebou nerobí?"
„Malo by?" pokrčila plecami. „Mňa žerie niečo viac. Napríklad Sex Pistols alebo Nirvana."
„Stratený prípad. Poď sem," načiahol k nej ruku aby ju donútil postaviť sa. Keď stála tesne pri ňom, konečne si uvedomil jej ženskú silu, ktorá z nej priam vyžarovala. Jeho myseľ znovu bočila do čiernych uličiek, no alarm s názvom realita mysli rýchlo strelil pomyselnú facku. Ľavú ruku omotal okolo jej pása až sa zatriasla. Pravou vzal jej horúcu dlaň a vložil si ju svojej.
„Toto je základné držanie. Moja ľavá ruka by nemala mať žiadne nekalé úmysli, pretože fyzická náklonnosť v inom než očnom kontakte v tanci neexistuje. Dievčatá sa nebalia na nedočkavé prsty ale na talent, ktorý vyžaruje z vášho tanca a temperamentu, ktorým sršíte. Ak sa má dievča zamilovať, jedine do vašich očí a pohybov po parkete, nie na zadnici," zacitoval svojho učiteľa tanca.
„Vau," ticho vydýchla.
„Tanec je umenie. Umenie zohratia vašej mysle, duše a srdca s telom. Ak tancu neodovzdáte seba, nikdy nebudete dokonalí. Je to viac ako len potešenie. Je to prežitok i pôžitok v jednom. Rytmus hudby udáva rytmus vašeho srdca. Pohybujte nohamj rovnako rýchlo ako bije vaše srdce a pôžitok bude maximálny. Odovzdajte sa okoliu a hudbe a prežitok bude nezabudnuteľný. Ver sebe a svojmu srdcu a tvoj výkon bude famózny."
Zakončil svoj monológ a ani si nevšimol kedy sa začal pohybovať po izbe. Robin ho nasledovala s pohľadom upretým do jeho očí, ktoré o prvý krát zablúdili k nej.
„Nechal som sa uniesť. Prepáč, môj učiteľ mal na mňa priveľký vplyv," zadýchane zastavil a sledoval emócie miešajúce sa v jej očiach.
„To bolo.." zjavne hľadala tie správne slová na vyjadrenie čísla na stupnici trápnosti od jeden po milión. „Geniálne! Totálne úchvatné a vražedne fantastické, Kenneth!"
„To naozaj?" neveril vlastným ušiam. Podarilo sa mu nadchnúť Robin. A to len tým, že bol konečne sám sebou.
„Áno. To ako si sa odovzdal. Ja som sa odovzdala tiež! Chápeš?! My sme tancovali, spolu! A neboli sme vôbec zlí!" potichu kričala od radosti a ak by ho neznášala ešte o kúsok menej, asi by ho i objala.
„Takže sa môžme dohodnúť?"
„Mám však podmienku.."

***

Táto časť sa mi moc moc páči :3 tak? Ako prázdninujete? Podostávali ste niečo špeciálne? Dúfam, že ma v komentoch potešíte a poviete, že aj vám sa časť tak páčila ❤
Hope you like it,with love Em ❤