Riders (SK) /DOKONČENÉ/

15.-Šou

Robin

Síce jej bolo horúco zo všetkého toho alkoholu v tele a z pohybujúcich sa tiel okolo nej, horúco jej bolo aj z niečoho iného. Nepriznávala si to, že Kennethova blízkosť na ňu pôsobí ako ópium. Ak by bola triezva, určite by neurobila ani jedno z tých gést a pohybov, ktoré mu tu predvádzala.
Keď sa však jeho postava náhle zastavila a ona chcela pokračovať, pozrela na neho. Vyzeral zarazene, no zároveň naštvane. Napínal sánku a zatínal čelusť no o sekundu bol opäť späť na zemi a sklonil sa k nej.
„Pokračujeme?“ vyslovil túto otázku tesne pri jej uchu. Pri tom sa jej jemne perami dotkol kože pod uchom, čo, dúfala, bola čisto náhoda.
Ona len prikývla a Kenneth to bral ako jasný signál. Svoje doteraz voľné ruky premiestnil na jej boky a prstami kĺzal nižšie, než by sa patrilo. O pár sekúnd boli natlačení blízko na sebe, zdieľali jedno vzrušené lono a hýbali sa do rytmu. Kenneth nemrhal časom a energicky stlačil jej zadok v dlaniach.
Robin sa, ku podivu, nebránila. Nechala ho, nech si s jej zadkom robí čo chce. Určite si bude zajtra búchať hlavu o stenu, no za tento zážitok jej stojí akékoľvek vyčítanie svojho svedomia.

Kenneth

Vo chvíli ako jeho dlhé prsty našli to správne miesto na zadku Robin si blažene vydýchol. Inokedy by mu tento na oko spontánny krok prišiel len ako ďalšia méta na ceste k nohavičkám dievčaťa, teraz mu to prišlo ako splnený sen. Dobre si pamätal na ten deň, kedy by dal obličku za tento dotyk. Teraz si užíval každú sekundu tejto vzájomnej blízkosti. Netušil ako dlho potrvá a či ešte vôbec niekedy bude pokračovať.
Okamih, ktorý tak pteklínal prišiel už o pár sekúnd. Zacítil na sebe mrazivý pohľad jednej nevraživej dievčiny, ktorá ich pozorovala spoza zaplneného stola. Nachvíľu k nej zablúdil pohľadom, aby sa uistil, že Zoella uvidí všetko, čo vidieť má a keď sa uistil, že ich stále pozoruje so žiarlivosťou v očiach, pokračoval.
K Robin sa privinul ešte tesnejšie, aj keď si myslel, že to už nieje možné. Jednu dlaň nechal na jej plnom zadku, ktorý bol ešte dokonalejší než v jeho predstavách, druhou ju hladil po chrbte. Robin nemala ani poňatia čo to s ňou robí a tak len spolupracovala. Prstami zvierala korienky jeho havraních vlasov, sem-tam za ne zaťahala, čo len dodávalo prudkosť zvrušeným pohybom ich tiel. Kennethove horúce pery sa znovu premiestnili na jej rozhorúčený krk a zubami sa dotkol jej pokožky. Chcel ju pobozkať, nie nežne a romanticky ako by čakala po takejto "predohre", ale drsne a živočíšne, aby ukojil svoj hlad po nej. Momentálne bola niečo ako korisť, ktorá bude o pár minút krásne naservírovaná na jeho tanieri, prepečená medium-rhere. Už-už chcel zdvihnúť svoju hlavu a priblížiť sa k jej perám, keď ho vyrušila strata svojej večere spod nosa. Otvoril oči a Robin stála len kúsok od neho, rameno jej drvila Zoella a bleskami zasypávala oboch pred sebou.
„Skoro som sa z vás pogrcala!“ vyhlásila svojim afektovaným hlasom.
Kenenth ju chcel roztrhať. Ako hladný lev, pretože mu vytrhla korisť spod pazúrov a pritom len zo žiarlivosti. Uznával však, že dnes mu vychádzalo absolútne všetko.
„Prepáč ale netuším kto si, takže by som si rada išla po svoje veci a..-“ Robin sa zjavne chcela vymotať z tejto búrky, no Zoella jej opäť skočila do reči.
„Zavri si zobák! Ak si si nevšimla, práve mi tu balíš frajera, ty štetka!“
„Sorry, nevedela som, že tento opičiak je tvoj frajer. Prenechávam ti ho teda, mala by si mu dať banán, dnes je nejaký neohybný.“
„Čo si to dovoľuješ?! On nieje žiadna opica ale môj chalan!“
„A možno by ten banán bodol aj tebe.“
Kenneth sa musel zasmiať nad poznámkou Robin. Zvládala nadávky Zoelli s úplným kľudom. Bol len tichý pozorovateľ, sledoval, ako sa háda jedna opitá bohyňa s tou druhou plnou žiarlivosti.
„Ako sa opovažuješ...krava!“ Zoella zjavne stratila slová. „Kenneth, povedz už aj ty niečo!“
„Nechodíme spolu,“ len pokrčil plecami a sledoval ako sa táto komická situácia vyvinie.
„

Už môžem odísť?“ o slovo sa hlásila znovu Robin.
„Ty nikam nepôjdeš!“
„Chcela by som ísť domov!“
„Na to si mala myslieť skôr, ako si mi začala ohmatávať chalana!“
„Veď vravím, že si ho môžeš nechať.“
„Nechodím s ani jednou z vás,“ trochu nezainteresovane zasiahol Kenneth. Prišlo mu to celé smiešne.
„Ešte to by mi tak chýbalo!“
„Ale my dvaja predsa spolu chodíme!“ Zoella bola dosť neodbytná, zjavne netušila, ako na tom naozaj sú.
„Nepamätáš sa? To ty si mi dala koniec, tam na tom parkovisku kedy si neviem ako prišla k informácii, že mám niečo s Robin.“
„Ja a on?! Preboha, veď ja ho neznášam, len sme tancovali a trochu sa zabávali. Nevidíš, že som opitá?“ povedala Robin pripitým hlasom a poslednú vetu skomolila do zvláštneho grgnutia.
„To vidím, že si opitá! Kenn, my sme predsa stále spolu, to bol len chvíľkový skrat,“ Zoella sa priblížila ku Kennethovi a jednu ruku mu položila na plece.
„Veď my sme spolu nikdy oficálne nechodili.“
„Mám ti dokázať, že mám stále záujem?“ opýtala sa zvodne a pretŕčala mu pred očami svoj hlboký výstrih. Kenneth podvihol jedno obočie a Robin prekrútila očami.
„Do toho!“
Zoella sa nenechala dlho prosiť. Naklonila sa k jeho perám a vášnivo ho pobozkala. Nebol to jeden z tých bozkov, ktorým chcete svojej polovičke dokázať, ako veľmi ju chcete a aký vzrušený a nedočkavý váš jazyk je, ale jeden z tých, pri ktorých sa tomu druhému snažíte vylízať večeru zo žalúdku.
„Fajn, ja grcám!“ Robin natiahlo z toho nechutného pohľadu a otočila sa na odchod.
Vážne nemala za potreby sledovať ako si nejaká premaľovaná krava dokazuje, že je niečo viac. Schmatla svoju bundu zo stoličky a pár zaujatý súbojom jazykov nechala stáť na parkete.
Kenneth si chvíľu užíval svoj tromf z nečakaného bozku, no keď otvoril oči a pochopil, že Robin odišla, rýchlo sa odtiahol.
„Čo je, nepáčilo sa ti to?“
„To nie ale, musím bežať, ozvem sa,“ kamarátsky ju pobúchal po pleci a vybehol z klubu na parkovisko.
Krútil sa dookola aby našiel jej postavu, dúfajúc, že nebude ďaleko. Nanešťastie nestála pri jeho aute ako by čakal, tak sa rozbehol k najbližšej autobusovej zastávke. Keď prebehol cez cestu, uvidel tackajúcu sa čiernu machuľu po tmavom chodníku.
„Hej, Robin!“ zakričal a dobehol ju.
„Idem domov. O chvíľu mi pôjde autobus,“ slová sa jej mierne plietli na jazyku, no dávala si veľký pozor na to čo povie. „Kde si nechal svoju frajerku?“
„Nieje to moja frajerka.“
„A kto to potom je?“
„Len sme spolu pár krát spali. Nič viac.“
„Zjavne to ona pochopila inak.“
„Ja za to nemôžem.“
„A kto za to môže?!“ teraz sa Robin rozčúlila a naštvane hádzala rukami okolo seba. „To robíš vždy? Len namotáš, pretiahneš a potom sa zahrávaš? Chudera baba.“
„Ak by to nechcela, nikdy by to nerobila. Každý vie, že ja neudržiavam vzťah, to je moja povesť. Ja nemilujem, ja len tvrdo šukám,“ pokrčil plecami.
„Si hajzel.“
„Už to tak bude.“
„Na dnešok zabudneme. Toto sa nemalo stať,“ rýchlo zmenila tému, pretože by sa neudržala a možno by jej vystrelila ruka.
„Prečo? Mne sa to páčilo a celkom rád by som si to zopakoval.“
„Áno, aby si ma mohol prefiknúť a potom sa so mnou zahrávať? To sotva.“
„Na to, že si opitá uvažuješ celkom triezvo.“
„Zato ty sa správaš stále akoby si bol ožratý.“
„To nieje pravda.“
„Ale je,“ Robin pozrela na hodinky, tento rozhovor ju už unavoval. „Kde toľko trčí ten autobus?“
„To je osud, chce aby sme išli znovu tancovať.“
„Povedala som ti, že sa to už nikdy nezopakuje.“
„Ale no ták, daj mi šancu.“
„Nič o mne nevieš.“
„A čo ak chcem zistiť?“
„Nechceš. Bude to tak lepšie.“
„Bude lepšie ak o tebe nebudem nič vedieť?“
„Presne tak.“
„Ak je nevedomosť blaženosť, tak prečo nieje viac ľudí šťastnými?“
„Pozor, niekto tu má rád citátiky,“ pokrútila očami.
„A nieje to pravda?“
„Nie, šťastie nezávisí od nevedomosti.“
„Asi ti ide autobus,“ ukázal na približujúci sa objekt na ceste.
„Konečne,“ postavila sa ku kraju vyčkávajúc na svoju spásu. „A ďakujem za šou!“
„Zajtra si aj tak nebudeš nič pamätať,“ zakričal za ňou, keď už nastupovala do autobusu.
Robin sa v duchu usmiala, pretože vedela, že Kenneth má pravdu. Nevedomosť je naozaj lepšia.

***

Ou jé, 1400 slov! :D to malo byť vynahradenie za to, že dlho nebola časť (prepáčte!) O:) lásky, dúfam, že sa mi v komentároch vyjadríte, ako sa mi podarila táto vzrušujúca časť :D
Hope you like it,with love Em ❤