Riders (SK) /DOKONČENÉ/

•Epilóg•

Dievča s tmavomodrými vlasmi dlhými skoro po pás chodilo od jedného stolu k druhému, obsluhovalo zákazníka po zákazníkovi. Jej čierna uniforma so zlatými výšivkami sa leskla v odraze krištáľových lustrov. Tácka v ruke sa jej pomaly plnila prázdnymi šálkami od kávy a ranného čaju. Vôňa maslových kroasantov a čerstvého mlieka sa niesla vzduchom naprieč chodbami drahej hotelovej reštaurácie. Dievča sa nezastavilo, stále zbieralo šálky a nosilo ďalšie, plné horúcej tekutiny. Pár pri okne na ňu zamával, aby si objednal ďalší kamilkový čaj s dvomi lyžičkami medu a čokoládový koláč so šĺahačkou. Inokedy by ju takéto obskakovanie otravovalo, no teraz sa cítila lepšie než kedykoľvek predtým. Vlastne až do chvíle, ako do miestnosti vkročil vysoký chlap so širokými ramenami v rifliach a čiernej košeli. Dievča stŕplo, nevedelo reagovať na osobu, ktorá smerovala priamo k nej.
„Prepáčte, hľadám Robin," usmial sa napohľad milý už dospelý muž netušiac, že s ňou práve hovorí.
„Malcolm?" bez dychu vypustila z úst to jediné čo ju napadlo.
„Robin?" aj on nechápajúc vyslovil jej meno. „Tak si sa zmenila, že som ťa ani nespoznal!"
„Zmeny sa dejú stále."
„Môžeme sa porozprávať?" položil jej svoju horúcu dlaň na chvejúce sa rameno.
„Teraz to nebude najlepší nápad. O pol hodinu mi končí služba, tak počkaj tu a potom sa možno nejaký čas nájde."
„Budem čakať."

***

Nemohla to poprieť. Bola taká zaskočená a prekvapená, keď sa tu Malcopm objavil. Aj teraz, keď už prezlečená kráčala k stolu, za ktorý sa usadil a pozeral von oknom.
„Ako si ma našiel?" položila mu jednu zo svojich otázok, ktoré si pripravovala celý čas.
„Nehľadali sme ťa. Ja som už nemal nič, čo by som ti povedal a Kenneth ťa už nikdy nechcel vidieť."
„Prečo?"
„Pretože si odišla bez rozlúčenia, bez vysvetlenia, prečo odchádzaš. Robin, videl som už veľa zničených chalanov, no tak na dne som ešte žiadneho nevidel. Nechcem vravieť, že si ho zničila ty, no láska k tebe ho zničila určite."
„Odišla som aby som ho od tej bolesti uchránila.."
„Zjavne úplne zbytočne, keďže to, čo zažíval bola omnoho väčšia bolesť ako váš pomyselný rozchod," neklamal, nemal prečo vymýšlať si. Možno sa za to bude Ken hanbiť, no je to tak.
„Mrzí ma to," slzy tlačiace sa jej do namaľovaných očí držala najstatočnejšie ako vedela.
„Už nemusí. Zjavne ti zmena prostredia prospela. Vyzeráš výborne, máš skvelú prácu, nič lepšie ťa doma nečakalo."
„Môj výzor je, aký je kvôli ostatným ľuďom, aby ma už viac neprirovnávali k minulosti. A práca? Keď som prišla, bolo to naozaj ťažké, no prespávanie na ulici som už mala v malíčku. Po roku práci v ďalšom bufete a prenajatom byte vedľa železnice ma oslovilo jedno vydavateľstvo, ktoré videlo moje nahrávky na internete a rozhodli sa, že moju hru na gitare zatiahnu do niekoľkých pesničiek. Potom prišla práca servírky v tomto hoteli a konečne som si mohla dovoliť prenajať si normálny byt v normálnej štvrti."
„Som rád, že sa ti darí."
„Tak ako si sa teda dozvedel, že som tu?"
„Hotelová stránka, na ktorej som našiel tvoje meno v zozname pracovníkov. Chcel som si tu rezervovať izbu s priateľkou a narazil som na ten zoznam. Tvoje meno mi hneď udrelo do očí a vedel som, že musím za tebou ísť."
„Takže len náhoda ťa za mnou priviedla?" bola ešte viac prekvapená ako predtým.
„V podstate áno."
„Ak sa nenahneváš, asi by som už mala ísť domov, musím ešte niečo vybaviť," postavila sa na odchod na fiktívnu udalosť.
„Odveziem ťa," postavil sa aj on.
Ochvíľu už nasadali do jeho čierneho, nového auta s koženými sadačkami.
„Vidím, že tebe sa tiež darí. Priateľka, nové auto, do ktorého mesta si odišiel ty?"
„Vlastne už snúbenica a matka môjho budúceho dieťaťa," usmial sa od ucha k uchu. „A nikam som nemusel odchádzať, otvoril som v klube servis motoriek."
„Gratulujem," pousmiala sa napoly smutne.
Zatiaľ čo ona stratila dva roky svojho života zabúdaním na Kennetha a starý život, Malcolm si stihol zariadiť doterajší život, nájsť si dievča a spraviť si dieťa.
„Už sme tu," ukázala k poschodovej úzkej budove. Tretí murovaný byt v radovej zástavbe bol ten jej, ktorý by chcela v ďalekej budúcnosti kúpiť.
„Rád som ťa videl," usmial sa znova, keď jej zvonku otvoril dvere spolujazdca.
„Aj ja teba," objala ho na rozlúčku. „A prosím, nikomu nehovor kde som, takto je to lepšie."
„Spoľahni sa," videla ako nasadol späť do svojho drahého auta a odišiel späť, stovky míľ ďaleko od nej.
Ani si poriadne nestihla zavesiť svoju koženú budnu na vešiak v chodbe, keď sa na dvere ozvalo naliehavé klopanie. Bez premýšľania otvorila dvere a dnes, už po druhýkrát zostala obarene stáť.
„Robíte si dnes zo mňa srandu?!" naštvane vykríkla na osobu stojacu na prahu dverí s nevinnými hnedými očami.
„Nie, len ťa prišiel pozrieť prvý a posledný chalan, ktorý ťa kedy úprimne a bezhranične miloval," smútok a žiaĺ pomaly zapĺňal jeho nevinné oči.
„Mrzí ma to Ken," už nechcela viac zadržiavať slzy tlačiace sa jej do očí. Vrhla sa mu do náručia a s hlasným plačom mu zvierala hrudník.
„To je v poradku," pohladil ju po hlave a pomaly zabuchol dvere. S plačúcou Robin sa premiestnil do vnútra, kde ju posadil na malý gauč, zjavne v obývačke.
„Nie je to v poriadku. Zachovala som sa ako úplna špina, akoby mi na tebe vôbec nezáležalo, akoby si bol pre mňa vzduch," znovu si zaborila hlavu hlboko do jeho trička. „No pravdou je, že si bol môj kyslík a teraz sa mi ťažko dýcha.."

„Už je to za mnou, naozaj. Bol som naštvaný, to áno, chcel som ťa nájsť a poriadne s tebou zatriasť. Odišla si, ani si sa nerozlúčila s človekom, ktorý ti dal úplne všetko čo mal, vyspala si sa so mnou a tiež si odišla, potom si sa neozvala. Myslel som, že len potrebuješ popremýšlať, no z tvojho premýšľania sa stali takmer dva roky. Ani netušíš, čo všetko sa za ten čas zmenilo."
„

Ak by som mohla vrátiť čas, ver, že by som to urobila. Hneď teraz by som sa k tebe vrátila aj za cenu, že by sme sa nakoniec aj tak rozišli."
„Tak prečo si potom odchádzala?"
„Pretože neverím na lásku do konca života a doteraz som neverila ani na lásku. Vlastne až dovtedy, ako sme boli na tej párty. Vtedy som si uvedomila, že naozaj niečo ako láska existuje, no nemohla som zostať. Nemohla som trápiť ťa a nakoniec ťa opustiť."
„Preto si ma rovno opustila?" čakala, že bude plakať, že bude zničený ako vždy, keď sa mu snažila vysvetliť, že to nebude fungovať. No na jej prekvapenie sa tak vôbec netváril. Bol čoraz chladnejší a vzdialenejší.
,,Kenneth, neviem ti to vysvetliť, nemohla som tam zostať. Kvôli mame, mestu, práci, kvôli tebe. Raz by som ťa zničila, raz v budúcnosti by si ľutoval každú sekundu strávenú so mnou a preklínal deň, kedy sme sa stretli. Chcela som ťa od toho uchrániť, nechcela som ti zničiť život. Aj keď to teraz ľutujem, ver, že to je to najlepšie čo som pre nás mohla urobiť. Pre náš vzťah a pre našu budúcnosť," prvýkrát bola viac na dne ako on. Pretože Kenneth je vždy ten, ktorý to prežíva, ktorého ľútosť pohlcuje viac. 
,,Máš pravdu. Ľutujem to, chvíle smútku za tebou, chvíle nešťastia a žiaľu. No nikdy nezačnem ľutovať chvíle s tebou, bozky a objatia, kedy som ti dával všetko. Boli to najkrajšie chvíle v mojom živote a viem, že aj v tvojom. Aj keď si mi to nikdy nepovedala do očí, aj keď som od teba nikdy nepočul "mám ťa rada" alebo "ľúbim ťa", vedel som, že niekde tam hlboko vo vnútri to cítiš a nechceš si to priznať. Nevadilo mi to, bol som len rád, že som s tebou," položil jej dlaň na nohu vyloženú na pohovke. Triasla sa. ,,Toľkokrát som sa pýtal sám seba, kurva v čom som urobil chybu? Snažil som sa byť vo všetkom dobrý muž, po akom si vždy túžila."
,,A to je ten problém, ja som nikdy po žiadnom mužovi netúžila, nikoho som nechcela. Ani teba."
,,Možno si niekoho chcieť mala. Inak by sme tu nesedeli a ja by som sa nedíval do očí úplne cudziemu dievčaťu, ale mojej životnej láske bez kúska pochybností."
,,Nehovor tak," cítila ďalší príval sĺz, cítila ako sa jej zviera hrudník a ťažko dýcha. 
,,A ako mám hovoriť? Ty by si hovorila rovnako na mojom mieste. Ja viem, že ťa to bolí, pretože keď niekomu zlomíš srdce, zlomíš aj to svoje," hovoril tvrdo, akoby mu na tom už vôbec nezáležalo.
,,Máš pravdu."
Nastalo ticho. Celý malý byt sa ponoril do ťaživého ticha plného bolesti. Bolesti z oboch osôb sediacich v miestnosti, hladiacich si ruky s kruhmi pod očami. 
,,Takže toto je koniec?" prvá prehovorila Robin.
,,Toto bol koniec už pred dvomi rokmi, kedy si odišla, zmenila si číslo, prefarbila vlasy a zničila každého, koho si po sebe zanechala."
,,Teraz odídeš aj ty a zabudneme, že sa niekedy medzi nami niečo stalo?" počúval jej slová a sledoval slzy pomaly sa kotúľajúce bledej tvári ohraničenej modrými vlasmi. 
,,Asi áno," chytil jej tvár do dlaní, aby viac neplakala a zotrel slzy. ,,No najskôr ťa poslednýkrát pobozkám, keďže predtým si mi na to nedala príležitosť." 
Chvíľu váhal a čakal, premýšľal, či to v ňom nevyvolá tie city, na ktoré sa snažil dva roky zabudnúť. No čo ak ju už nikdy neuvidí a toto je jeho posledná príležitosť na poriadnu rozlúčku. Pomaly sa k nej nahol a letmo sa perami obtrel o tie jej. Keď zacítil aké sú jemné a horúce, viac neváhal. Obaja sa ponorili do ich posledného bozku, ktorý už však nebol taký, aký si ho predstavovali a aký si ho pamätali. Jej pery chutili rovnakou láskou ako v ich poslednú noc, no jeho city sa vyparovali ako lacné víno rozliate na zemi. Už ju nemiloval, už nemohol milovať človeka, ktorý ho tak sklamal. Ľúbil ju, bude ju ľúbiť až do konca života, no nemiloval ju. A ona to pocítila. Aj ona vedela, že sa niečo zmenilo a nemá už cenu chcieť to späť. Odtiahla sa a s ďalšími slzami sa mu pozrela do očí.
,,Milovala som ťa, aj keď som ti to nikdy nepovedala."
,,Ja už nemôžem milovať človeka, ktorý ma zničil a opustil. Mrzí ma to," vstal z mäkkého gauča a smeroval ku dverám, do ktorých pred pár minútami vošiel.
Na prahu sa poslednýkrát otočil a pozrel na ňu. Na osobu, ktorej dal všetko a aj tak toho nebolo dosť. No zároveň aj na osobu, ktorá mu ukázala iný pohľad na svet a naučila, že láska pominie, rovnako ako všetko na tejto planéte. 

***

Dnes už dvadsaťosemročná vyspelá žena s vysnenou prácou hudobníčky, s láskou vychováva svoju jedinú adoptovanú dcéru. Bez muža, bez bolesti a bez potreby opäť milovať. Pretože milovala len raz a skutočne a nikoho už viac milovať nechce. Len preto, aby Kenneth zostal v jej srdci navždy.