"No vieš, ja...Ja som ti len chcel povedať, že ten kamarát neprišiel preto, lebo si zlomil ruku." Nedokázal som jej to povedať. Asi som nebol nato pripravený. "Tak to ma veľmi mrzí. Dúfam, že bude v poriadku." "No to aj ja. Idem si robiť úlohy." "Dobre, potom prídi na večeru." a odišiel som. Čo ak by ju to veľmi ranilo? To by som si potom neodpustil, ale aj tak sa to raz dozvie. Raz určite. Bol piatok a tie kraviny do školy sa mi naozaj nechceli robiť, veď kto si predsa robí úlohy v piatok. Zrazu mi zazvonil telefón. Bola to Liz. "Ahoj moja." "Ahoj zlatíčko. Počuj, naši odišli na víkend preč a doma robím menšiu párty, nechcel by si prísť?" "No ja neviem." "Ale prídi o ôsmej ťa čakám, tak zatiaľ." Fakt som nevedel, či mám ísť, ale doma sa mi teda sedieť nechcelo. Je 18:35, takže času mám dosť. Zišiel som dole do jedálne a čakal som na večeru. Bol tam len Jacob a ja. Ostatní sa motali v kuchyni. "Čau starý, tak čo, nejaké plány na dnes večer? spýtal sa ma. "Ale hej, Liz ma pozvala na jej párty, tak pôjdem nachvíľu tam. A ty?" "Tak sa poriadne ožer a uži si brácho. Ja idem s partiou von." "Tak prajem príjemnú zábavu." Prišlo mi to celkom dosť ľúto. Nie to, že Jacob ide s jeho partiou von, ale to, že ja nechodím so žiadnou partiou von. Ale to by som najskôr musel nejakú mať. Nikdy som nebol v piatok večer vonku, ako to ostatní zvyknú, vždy som sedel doma. Sám, pesničky a posteľ. Už som sa s tým zmieril, ale mrzí ma to stále. Teta Monica položila na stôl večeru a mama jej pomohla tiež. Ani som nemal chuť, ale dal som si trochu kačky. Bolo 19:15. Išiel som sa obliecť a upraviť. Dal som si moje obľúbené modré skinny, krásnu károvanú košelu a EAU DE GAGA parfém. Milujem ho. Zišiel som do haly. "Mamíí. Idem k Liz spať. Prídem asi až zajtra." "Dávaj si pozor." "Dám, ahoj." "Ahoj." a zabuchol som za sebou dvere. Liz bývala od tety Monici asi 15 minút pešo, tak som sa vybral na cestu. Konečne som bol u nej, pretože tá zima vonku bola neznesiteľná. Zazvonil som a Liz mi otvorila. "Ahoj, konečne si tu." "Aj ja som veľmi rád. Tá zima ma ničila." a objali sme sa. Vošiel som dovnútra. Žilo to tam. Bola tam hudba, ľudia a chlast. Neznášam alkohol, ale Liz mi hneď dala "uvítací." Dal som ho do seba. Škoda, že tu nebol aj Adam, ale tak so zlomenou rukou by bol asi ťažko. Vošiel som do obývačky, kde bolo mnoho ľudí zo školy. Našťastie, Johny tam nebol. Skoro každý, tam bol už v nálade. Liz mi podala ďalší pohárik, ale ja som nechcel. "Tu máš, daj si." stále ma núkala. Nakoniec som si dal, aby sa nepovedalo. Po chvíli som videl, že Liz má už toho v sebe trochu viac. Prišla ku mne a povedala mi: "Patrik, poď so mnou hore do izby. Potrebujem ti niečo povedať." chytila ma za ruku a ťahala ma na horné poschodie domu. Vošli sme do jej izby. "Sadni si na posteľ." povedala mi a sadla si ku mne. "Vieš Patrik, neviem kde začať, ale musím ti niečo povedať." "Mám sa báť?" opýtal som sa so strachom. "Ale niéé, to sa neboj." povedala s opitým hlasom a zasmiala sa. "Patrik poznám ťa veľmi dlho, veĺmi dlho nato, aby som to vedela na 100%." "No tak už to vyklop." "Patrik, ja som sa zamilovala." "Ale to je u..." "Ticho, neprerušuj ma. Zamilovala som sa do teba." Keď to povedala, tak mi zovrelo hrdlo. "Č...čo? Do mňa? Ale veď ja som gay." "Ja viem, ale proste, do teba." Začala sa ku mne približovať. "Počkať, čo robíš? spýtal som sa jej. "No chcem ťa pobozkať, čo asi?" "Prestaň si opitá." "Nie som, som v pohode." Naštvalo ma to. "Vieš čo, idem preč." "Počkaj." povedala, ale aj tak som odišiel. Dal som si bundu a išiel som domov. Bol som na ňu naštvaný, ale tak bola opitá, ale aj tak. Prišiel som domov a išiel som do sprchy. Bol som v nej asi pol hodinu, už som nemal náladu tam byť dlhšie. Bol som zo všetkého veľmi unavený. Ľahol som si do postele a v tom mi pípla SMS od Liz. Neprečítal som si ju. Otočil som sa v posteli na bok a zaspal som.
ESTÁS LEYENDO
Patrik March (SK)
RomanceToto je veľmi silný príbeh a písaný podľa reálneho života. Tento príbeh je o chlapcovi menom Partik March. Je to mladý, 15 ročný tínedžer z Ohia. Nepotrpí si na drahé a luxusné veci, má vždy rovnaký účes a predsa je niečím výnimočný. Je to obrovský...