Patrik March (SK)

~Prespávačka~

Otvoril som a stála tam Liz. Bolo desať hodín v noci, žeby sa niečo stalo? "Ahoj Patrik." "Ahoj, čo tu robíš takto neskoro? Poď dovnútra." "Nie, nie. Ja som sa prišla len ospravedlniť." "Ale prosím ťa, to nestojí za reč a pohni dovnútra." "Tak ako povieš." Liz vošla dnu, kabát som jej zavesil na vešiak a išli sme do kuchyne. "Práve keď si zazvonila, tak som si išiel dať niečo pod zub, som veľmi hladný. Nedáš si aj ty niečo?" "Zmrzlinu máš?" spýtala sa tak trochu zahanbene. "Čokoládová, vanilková, jahodová, alebo karamelová? ponúkol som jej. "Každá." povedala a zasmiali sme sa. "Tak mi podaj to ovocie, čo tam je a urobíme si mega veľké zmrzlinové poháre." "Jupíí." zakričala s úsmevom a pustili sme sa do toho. "Dobre, tak ty môžeš najkrájať ananás na kocky, ja zatiaľ rozkrájam jahody na dve polovice, vyberiem poháre a môžeš do nich dať po dva kopčeky z každej zmrzliny. Alebo aj viac, doprajeme si a naberačka na zmrzlinu je v dolnej zásuvke." "Nedáme tam aj banány?" spýtala sa ma Liz. "Zlato, daj tam načo máš len chuť a potom pôjdeme pozerať film. Videla si už Marley a Ja?" "Myslím, že ešte nie." "No tak to si teda musíš pozrieť." povedal som jej a pokračoval v krájaní. Keď sme už mali ovocie nakrájane, tak sme dali na spodok pripravených pohárov ananás, potom kopčeky jahodovej a čokoládovej zmrzliny, banány, kopčeky vanilkovej a karamelovej zmrzliny a ozdobili sme ich jahodami. "Čo tak si ešte urobiť popcorn k filmu a horúcu čokoládu?" navrhol som. "A čo chceš natočiť food porno, alebo čo?" spýtala sa ma so smiechom Liz. "Samozrejme. Veď si môžeme dopriať niekedy." a dal som topiť belgickú čokoládu. "Zatiaľ nachystaj tie sexy šálky čo sú tam." Čokoláda sa roztopila, naliali sme ju do šálok a nastriekali na ňu šlahačku s kakaom. Odniesli sme to všetko do izby, sadli sme si na posteľ a prikryli sme sa perinou. Zapli sme film a odpíjali sme si z našej skvelej čokolády. "Tak čo ty a Adam?" spýtala sa ma Liz a pritom ma buchla jej lakťom do ruky. "Ale tak, čo ti poviem. Normálka. Ale pozval ma na rande." "To je úžasne a kedy idete?" spýtala sa s úžasom. "Ešte neviem, musia mu dať dole sádru, ale dúfam, že to bude čoskoro." "Len aby to zasa nebol nejaký idiot, čo povie inak a urobí inak." "Nechápem ako to myslíš." "Že aby len nehovoril, že áno pôjdete von, ale bude mať milión výhovoriek, keď by ste zas nešli." "Ahá už chápem, ale neboj sa, on taký určite nie je." Teda aspoň v to dúfam. Myslím, že je veľmi trápne to, keď máte ísť s niekým von, ale tá osoba má tristo výhovoriek preto, aby ste nešli. Ubehlo už viac ako hodinu a film sa blížil ku koncu. S Liz sme plakali ako malé deti. "Ale on nemôže umrieť. Bol to tak skvelý pes." povedala s plačom Liz. Keď som sa tak nad tým filmom zamyslel, tak som si uvedomil, že až keď niečo stratíme, čo sme brali predtým ako samozrejmosť, tak až vtedy zistíme tú pravú cenu toho, čo je už nenávratne preč. Prečo sú potom ľudia k sebe takí ľahostajní ako napríklad v rodinách. Brat sestru berie ako samozrejmosť, žena manžela tiež, ale až keď sa niečo stane, tak si uvedomia ich hodnoty. "Aúú, mňa ale poriadne bolí brucho." povedala s bolestivým výrazom Liz. "A čuduješ sa, keď si doslova zožrala zmrzlinový pohár, popcorn a horúcu čokoládu? Ale inak aj mňa bolí." a ako som to povedal, tak ma poriadne natiahlo. "No a teraz to tu nezabudni dať všetko zo seba von." zasmiala sa Liz. "No hahaha. Ja som len zvedavý, či ty to v sebe udržíš." a v tom momente natiahlo aj ju. "No a je to tu." zasmial som sa. "Drž ústa. Ja budem asi vr..." ani to nestihla dopovedať a už bežala na záchod. Veľmi som sa smial, keď zrazu natiahlo aj mňa a utekal som tiež. Keď už bolo po všetkom a bolo nám o trochu lepšie, tak sme sa vrátili do izby a zas si sadli na posteľ. "Tak ty si sa mi smial hej?" povedala Liz a buchla ma vankúšom. "Hééj, to čo robíš?" a buchol som ju tiež. "Len ti to vraciam." a buchla ma zas. "Tak ty chceš vankúšovú vojnu? Máš ju mať." a drbol som jej ním po tvári. Začali sme sa mlátiť vankúšmi, ale to samozrejme zo srandy. Ľahol som si na posteľ a Liz si sadla na mňa a chytila mi ruky. "Ha a mám ťa." povedala zákerne. "Pff, aj tak si prehrala." "To teda nie." Sedela na mne a dívali sme sa na seba. Ani neviem prečo, ale mal som obrovskú chuť pobozkať ju. Ale veď ja som predsa na chlapcov, tak ako je to možné? Začala sa ku mne približovať. Zastavila jej perami kúsok pred mojími, pozreli sme sa na seba a chvíľu sme tak ostali. Priblížila sa ku mne a naše pery sa spojili. Nikdy predtým som sa s dievčaťom nebozkával. Ja som sa teda ešte nikdy. Bol to môj prvý bozk s babou. Popravde ma to ale nijak moc nevzrušilo. Bolo to krásne, ale snáď chápete. "Ježiši prepáč." odtiahla sa odo mňa a zliezla zo mňa. "Nie nie, to ty mne prepáč." povedal som jej. "Som taká krava. Neviem čo to do mňa vošlo. Naozaj ma to mrzí." "Ale veď sa neospravedlňuj Liz, nič také zlé sa nestalo." "Dobre, tak ja idem domov. Ahoj." povedala a otvorila dvere na izbe. "Šibe ti? Pekne sa otoč a dneska spíš tu. Veď je všetko v poriadku." povedal som jej s vážnym hlasom. "Tak dobre Patrik, ale naozaj prepáč. Nechala som sa uniesť." "Neospravedlňuj sa už a poď sem. Ideme pozerať nejaký horor." "Milujem horory." povedal a prisadla si. Zapli sme ho a čakali sme na tú hrôzu a strach.