Patrik March (SK)

~Mokrá potupa~

"Hej! buzna ide." "Chalani, pozor na rite." "Však ten kretén by nezbil ani najväčšieho čuráka školy, vlastne, to by musel sám seba." A takto to bolo deň čo deň. Deti v škole ma nenávideli a šikanovali ma celý čas, ako som tam bol. A to len všetko preto, lebo som bol iný. Nerád, veľmi nerád chodím do tej diery, veď ja tam ako keby chodím len na ponižovanie a aby si mohli na mne vybiť ich komplexy. Aspoň že mám Liz. Tá ma vždy vypočula a pomohla mi. Vlastne, to je moja jediná kamarátka. Lepšie jedna pravá ako sto falošných predsa. Ach, ochvíľu príde Liz a pôjdeme do tej pičiarne, keď to už musím tak povedať. S Liz chodíme do školy pešo, nie autobusom. Obetovala sa, ba dokonca to sama navrhla, aby som sa vyhol urážkam. -Cing, cing..A už je tu. "Už ideem, sekundu. No ahoj moja, tak rád ťa vidím." "Ahoj Patrik, vieš že aj ja teba, ale poď, zaspala som a nestíhame." "Však som sa díval, kde toľko si." No tak poď rýchlo a vezmi si dáždnik, má pršať. "Oh, ďakujem, že si mi pripomenula." Boli sme už na ceste, keď zrazu okolo nás prešiel školský autobus a miestny "macher" John mi s posledného okna ukazoval fakača. "Nevšímaj si ho." povedala Liz. "Veď nevšímam, ale tak.." "Viem že to je ťažké chodiť do takej školy, keď vieš, že ťa tam nič pekne nečaká, ale neboj, keď bude treba, tak sa aj za teba pobijem." povedala hrdo Liz a obaja sme sa zasmiali. Keď sme prešli cez veľkú, zelenú, hrdzavú školskú bránu, tak to zas začalo. "Aha, to je ten riťolízač." a podobné, hnusné slová. Prešli sme okolo partie "satanistov" teda, aspoň si myslia, že sú satanisti až do budovy školy. Po vchode do budovy viedla dlhá chodba, na ktorej boli staré modré skrinky a na jej konci sa rozdvojovala do strán, kde boli učebne. Boli sme malá škola. A hlavne plná debilov. "Ahoj Liz, aká si krásna, máš nové vlasy?" spýtala sa Liz jej kamarátka Maria, ktorá bola o ročník mladšia. V tomto som Liz závidel, pretože ku mne nikto nikdy neprišiel a nepochválil ma, jedine tak mama a Liz, ale chápete ako to myslím. -Cŕŕŕn. "Poď Liz, máme chémiu, vieš aká je Pilschová sekera." "Jasné jasné, už idem, len si zamknem skrinku." Bol to ďalší nudný školský deň, ničím zvláštny. Nadávky, ponižovanie a milión úloh ako vždy. Keď sme šli na poslednú hodinu, tak začalo strašne pršať. "Ešte, že som ti pripomenula ten dáždnik, čo." povedala s úsmevom Liz. "To hej, bez teba by som bol stratený, ďakujem ti za všetko." "Ale to nestojí za reč, naj kamoši si predsa pomáhaju a teraz už poď na matiku, meškáme." schytila ma za ruku a utekali sme do učebne. Konečne skončila ta brutálna hodina, s tou pijavicou a mohol som ísť domov. S Liz sme sa prezliekli, zamkli sme skrinky a vyšli von. Rozprestreli sme si dáždniky a išli dole po schodoch, keď v tom, ma niekto podkopol a ja som spadol rovno do obrovskej kaluže. "Pozrite, ten čurák sa zdrbal ako vrece zemiakov." (Hlasný smiech ľudí). No jasné a kto iný by to bol, ako ten debil z autobusu. Všetci sa smiali. Celá škola sa rehúňala na mne, že som spadol do kaluže...potupa ako hrom. "Patrik! Si v poriadku?!" hneď ku mne pribehla Liz. "Ale hej, len som si trochu narazil lakeť, ale to bude oukej." odpovedal som s bolestným hlasom. "Poď, ideme domov, si celý špinavý. Liz mi pomohla vstať a za smiechu Johnovej bandy sme odišli. Domov som prišiel úplne mokrý a uzimený. "Poď dovnútra Liz, dáme si čaj." "Oh, veľmi rada by som, ale musím ísť domov, mama ide na nákup a chce, nech jej pomôžem. Neboj sa nabudúce určite. Tak zatiaľ a poriadne sa zahrej." "No nevadí, tak nabudúce." Objali sme sa a odišla. Doma ma čakal ožratý otec, ktorý zase spal na gauči ako vždy. Tak som išiel do izby keď tu zrazu...