Patrik March (SK)

~Nočná mora~

Strhol som sa zo sna. Sedel som na posteli celý spotený a zadýchaný. Bol to ten najhorší sen aký som kedy mal. Adam. On...on zomrel. Tak neuveriteľne realistický a hnusný výplod mozgu. Všetko sa to začalo u nás doma. Adam si prišiel ku mne pre úlohy z matematiky. Bol to obyčajný, ale zato krásny slnečný deň. Vtáčiky vonku vyspevovali a dokonca som cítil aj tú prekrásnu vôňu kvetov, ktoré boli na lúke za domom. Dosť desivé, keď som aj realisticky cítil sedmokrásky, no nie? Adam sedel u mňa v izbe a ja som mu zatiaľ vysvetľoval učivo z matematiky a potom sme sa rozprávali o všeličom. V rádiu hrala pesnička You and I od Lady Gaga. Jeho obľúbená. Dokonca som cítil aj jeho krásnu vôňu. Keď sme sedeli na posteli oproti sebe, tak mu zavolala mama. Povedala mu, aby už išiel, domov, pretože idú za dedkom do nemocnice, ktorý je chorý. Usmial sa a povedal mi, že už musí ísť. Zošli sme do haly ku dverám, obul sa a vyšiel von. Slnko bolo naozaj veľmi silné, ale cítil som, že niečo nie je v poriadku. To som netušil, čo sa stane o minútu neskôr. Odprevadil som ho po našom dláždennom chodníčku, ktorý viedol ku bránke, tam mi dal pusu na rozlúčku a odišiel. Keď prechádzal cez cestu, aby sa dostal na chodník domov, pretože z našej strany, kde sme mali dom, chodník nebol, tak sa na mňa ešte pozrel a usmial sa. To bolo posledný krát, čo som videl jeho úsmev. O 10 sekúnd vybehla zo zákruty, ktorá bola pri dome, červená Toyota. Vodička začala prudko brzdiť, ale zbytočne. Adama zmietla ako plyšovú hračku. Ako keby vážil len 10 kilogramov. Vyletel do vzduchu a bezvládne spadol na cestu. Jeho ruka spadla asi 5 metrov od jeho tela. Bol som v takom neuveriteľnom šoku, že som sa len díval, čo sa práve stalo. Hlavu mal rozbitú a nohu mal celú otočenú dozadu. Krv mu tiekla z uší aj úst. Toyota zabrzdila asi až o 10 metrov ďalej. Taký náraz som nikdy nevidel. Čudoval som sa, ako zostal v celku. Takmer. Bol to tak otrasný pohľad. V živote som naozaj nevidel nič horšieho. Krv bola všade a jeho prst pristál kúsok predo mnou. Keď šok trochu opadol, začal som kričať na plné ústa. Rozbehol som sa za ním a rýchlo som ho začal oživovať. Pribehla ku mne aj vodička auta, ktoré sa mu stalo osudným. Nemal pulz pochopiteľne, ale aj tak som mu dával umelé dýchanie a masáž srdca. Dlhšiu dobu som sa ho snažil priviesť k životu, ale žiaľ beznádejne. Rozplakal som sa nad jeho telom objímajúc ho a pýtajúc sa ho "Prečo? Prečo si musel odísť? Prosím vráť sa. Nezvládnem to tu bez teba." Tak krásny začiatok sna, ale s tak krutým koncom. "Čo sa preboha deje? Žiješ?" zobudila sa so strachom Liz. "Mal som nočnú moru. Hrôzostrašnú nočnú moru." "Čo sa ti snívalo?" "Žačalo to keď..." a povedal som jej všetko od začiatku. Keď som jej to hovoril, tak so mnou veľmi triaslo a to som bol prikrytý perinou. Nebola to triaška od zimy, ale skôr od strachu, že by sa mohlo niečo také stať aj v skutočnosti. "To je strašné. Neboj sa, už je dobre. Bol to len sen. Nič viac, len sen." povedala Liz a objala ma. Boli asi štyri hodiny ráno. Vyschlo mi v krku, tak som si išiel pre pohár vody do kuchyne. Zošiel som dole po schodoch a na gauči v obývačke som uvidel otca, ako tam spí. Bolo mi ho celkom ľúto. S mamou stále nespávali spolu v jednej posteli ako manželia, ale ani sa jej nečudujem. Asi to určitý čas potrvá, kým budú zas spolu v úplnej pohode žiť. Vošiel som do izby, ale Liz už spala, tak som potichu zavrel dvere a ľahol si na nafukovaciu posteľ na zem. Prikryl som sa a pozeral do stropu. Pred očami mi behal ten otrasný obraz znova a znova. Adam, ako leží v kaluži krvi na ceste. Snažil som sa nato nemyslieť, preto som si pustil album ARTPOP, pri ktorom som aj zaspal, pretože ma premohla únava. V noci sa mi už nič zlé nesnívalo. Ráno som sa zobudil so slúchatkami a mobilom vedľa seba. Bolo asi desať hodín doobeda. Bol krásny slnečný deň. Liz ešte spala, tak som išiel do kúpelky a dal som si poriadnú sprchu. Keď som sa osprchoval, tak som sa obliekol a išiel som sa naraňajkovať. Už z izby som cítil, že mama robí palacinky. Milujem ich s jahodovým džemom a celkovo milujem aj všetko jahodové. Zošiel som do kuchyne. "Dobré ráno mami." "Ahoj ahoj. Sadni si. Práve som ich dorobila. Neopáľ si ústa." povedala mama a podala mi tanier so štyrmi poriadnými palacinkami. "Dobrú chuť." "Ďakujem." "Liz ešte spí?" Neviem, či jej ich mám už urobiť, alebo ešte počkať. Vieš, aby jej nevychladli." "Podľa mňa ešte asi spí. Ale môžeš jej ich urobiť. Čoskoro sa zobudí." "No ako teda povieš." povedala mama a začala robiť Liz čokoládové palacinky, ktoré mala najradšej.