Patrik March (SK)

~Vyjasnenie~

Bol som v šoku, ale zároveň som vedel, že nebol ráno v jednom z tých havarovaných áut. Veľmi mi odľahlo. Otvoril som ju a stálo tam: "Ahoj, veľmi ma mrzí, že som ti nedal vedieť, že dnes neprídem. Prepáč mi, ale naozaj sa mi nedalo. Keď som išiel ráno z domu, tak som sa šmykol na schodoch a zmomil som si ruku :D." On si ako vážne zlomil ruku? Nečudujem sa ale ani, pretože ráno bola fakt silná námraza. "Ahoj. Och, tak to ma veľmi mrzí. Už som sa zľakol, že si neprišiel naschvál." odpísal som mu. "Nie, to by som si nedovolil. Ráno sme išli teda hneď do nemocnice, aby mi to ošetrili a dali mi sádru. Začína to pekne svrbieť." "No ty si ale šikovný, tak ti prajem skoré uzdravenie :)." "Ďakujem ti veľmi pekne. Neboj sa, ja ti to vynahradím :*" "Tak to sa veľmi teším." Písali sme si v kuse asi 3 hodiny, keď sa ma zrazu spýtal: "Prepáč, ak moc vyzvedám, ale si gay?" "No ehm..." "Neboj sa, ja som, takže sa nemáš čoho báť." "No hej, aj ja." "Ja som to vedel, mám nos na gayov :D. No ja pomaly pôjdem, musím si dať lieky proti bolesti a spať, tak zatiaľ ahoj :*." "Ahoj a pekne sa vyspi :*." "Aj ty, paa." a odhlásil sa. Takže sa mi jeho orientácia potvrdila na 100%. Bol som veľmi spokojný, že si zlomil "len" ruku a nestalo sa mu nič vážnejšie. Po troch hodinách som vstal z postele a išiel som si urobiť úlohy do školy. Fakt sa mi nič nechcelo, ale musel som. Keď som tie úlohy konečne dorobil, tak som šiel do sprchy. Vyzliekol som sa, vliezol som do vane a spustil na seba teplú vodu. Milujem, keď sa veľmi dlho oblievam teplou vodou a premýšľam nad všetkým. Spomenul som si na naše prvé stretnutie s Adamom. Kvôli mne si otvoril hubu na "najobávanejšieho" chalana zo školy. Možno som sa mu páčil a nechcel, aby mi niekto stŕpčoval život. Vlastne, kvôli tomu sa mi aj prihovoril. Keby sa to nestalo, tak sa pravdepodobne nebavíme doteraz. A vidíte, že z toho môže byť pekný vzťah. Možno to znie namýšľavo, ale ktovie. Páči sa aj tebe niekto? Oslovil si tú osobu už? Ak nie, tak možno robíš najväčšiu chybu vo svojom živote. Možno to nebude zrovna vzťah, ale veľmi krásne priateľstvo. Za obyčajné "Ahoj" ešte nikto nikdy nezomrel, tak nerob z toho drámu a oslov toho, kto sa ti páči. Uvidíš, že neoľutuješ. Keď som sa osprchoval, tak som sa išiel navečerať. Dal som si kuracie stehno s pikantou ryžou. Milujem pikantné jedlá. Ale to je nepodstatné. To, čo mi vŕtalo hlavou bolo, ako by ma prijala rodina. Ako by ma prijala rodina, keby im oznámim moju orientáciu? Mala by ma mama stále rada? Nezavrhla by ma ako syna? Pre mňa, ako chlapca v puberte to je veľmi dôležité. Veľmi som sa bál, že by ma moja mama už nemala viac rada. Liz ma prijala takého, aký som a to si na nej veľmi vážim. Asi to poviem aj mame. Nechcem to ďalej tajiť. Neviete si ani predstaviť, aký je taký život ťažký. Mama je teraz sama v hosťovskej izbe. Idem za ňou. Vyšiel som po schodoch, prišiel pred jej izbu, zhlboka som sa nadýchol a vydýchol. Zaklopal som. "Ďalej." povedala z izby. Vošiel som. "To som ja, mami." "Áno? Čo si želáš?" "No vieš, chcem ti niečo povedať." "Som samé ucho." Nadýchol som sa a začal som.