Patrik March (SK)

~Strach neexistuje~

Liz mi zaspala na ramene. Bola tak krásna a nevinná. Áno, aj gay vie niečo takéto povedať o žene. Ja som sa snažil nezaspať, pretože potom by sme sa pravdepodobne zaviezli na konečnú, ktorá je asi 7 kilometrov ďalej ako naša zastávka. "Zlatko vstávaj. Ochvíľu vystupujeme." budil som Liz, pričom som si už obliekal bundu. "Bože ja som taká unavená. Normálne rozmýšľam, že by som sa zaviezla ďalej." "Ale prestaň vymýšľať kraviny a poď." dopovedal som a šiel som sa postaviť ku zadným dverám. "Som naozaj veľmi rád, že sme si dnešok užili spolu. Už mi to dosť chýbalo, toto naše blbnutie po obchodoch. A nakoniec si si kúpila aj dosť pekné handry." "To vieš, že aj ja som veľmi šťastná, že som mohla dnešok stráviť s takou bitch ako si ty." a buchla ma päsťou do pleca. "A tie handry mám vďaka tebe. Ty si predsa hviezda. Bol si, si a budeš." "Nepreháňaš trošku? Zatiaľ tou hviezdou nie som, ale tvoja hviezda na ceste tvojím životom budem stále, aby som ti neustále pomáhal." "Ďakujem ti Patrik. Ani si nevieš predstaviť, ako si to vážim." a objala ma. "Tak ja som už doma." povedala Liz s úľavou. "Dám si pekne dlhnú sprchu a potom sa už len vyvalím do postele a budem spať až do rána, alebo obeda. Ale skôr obeda." a zasmiala sa. "To mi bolo jasné. Tak ďakujem ti ešte raz a neutop sa." "To sa vážne nemusíš báť. A keď prídeš domov, tak sa mi ozvi." rozlúčili sme sa a odišiel som domov. Konečne som aj ja doma, pomyslel som si. Zaklopal som, ale nikto mi neotváral. Ani neviem prečo, ale začal som sa báť. Zaklopal som opäť, keď v tom mi už otvorila mama. "Ahoj zlato. Prepáč, ale vyberala som veci z práčky, tak som nepočula." "Ahoj mami. To nevadí. Hlavne, že si mi otvorila. A kde je otec?" "Ten je dole v pivnici a niečo tam opravuje. Neviem čo, ale ževraj niečo, tak uvidíme." "Maminka takéto zložité vety teraz na mňa nepoužívaj. Teraz mi príde fakt každá veta zložitá." "Dobre a nie si hladný?" "Nie nie, ale ďakujem. Idem do sprchy a spať. Tak dobrú noc." "Dobrú." Keď som prišiel do izby, tak som sa Liz hneď ohlásil, že žijem a išiel som do sprchy. Ach, ako ja milujem ten pocit uvoľnenosti a relaxu v sprche. Nechcelo sa mi tam byť dlho, tak som bol osprchovaný za nejakých dvadsať minút. To je asi moje minimum. Dal som si len boxerky a tričko a ľahol som si do postele. Zapol som facebook a tam správa od Adama. "Tak zajtra?" Normálne som sa mu bál odpísať. Polka mňa sa nesmierne tešila, ale druhá polka sa nesmierne bála. Položil som prsty na klávesnicu a odpísal som mu. "Jasné. Môže byť. Teším sa, ale okoľkej?" "Kedy ti to vyhovuje?" slušne sa spýtal. Úplne ako keby som nejaká vzácna osoba. Bolo to od neho veľmi milé a zlaté. "Čo tak o šiestej pred mojím domom?" "Tak o šiestej pred tvojím domom. Budem sa tešiť." "Nemáš načo teda." odpísal som mu. "Ešte raz niečo takéto napíšeš, tak dostaneš po zadku." "A čo ak chcem po ňom?" Začal som s ním flirtovať. Nikdy som predtým take veci nikomu nepovedal a ani nenapísal, ale pri ňom to išlo akosi samo. "Tak potom ti budem musieť tvoje želanie splniť, keď tak veľmi chceš." "No ale slabo. Žiadne silné. Môj zadok je výstavný kus." "To som si už stihol všimnúť." Takže potom mi čumel na môj zadok. Vlastne ja na jeho tiež a nie raz. Taký krásny a pevný zadok som ešte nevidel. Ale Adam bol celý dokonalý. Pre mňa určite. Všetko ma na ňom priťahovalo. Dokonca aj keď mal náhodou strapaté vlasy, čo sa veľmi často nestávalo. "Som veľmi rád, že sa ti moja prdel páči. Tvoja tiež nie je na zahodenie." "Tak to ti veľmi pekne ďakujem. Pôjdem už spať, som dosť uťahaný. Teším sa a dobrú noc." napísal a odhlásil sa. "Dobrú noc a sladké sny." a odhlásil som sa aj ja. "*Och som tak nervózny. Predsa to je len moje prvé rande. Vyhovorím sa? Vymyslím si niečo? Nie! Patrik prestaň. Pozval ťa von, tak tam pekne pôjdeš.*" A takýto monológ mi behal hlavou stále. Vážne som nevedel, čo mám robiť. To zvládnem. Ako hovoril môj dedo: "Keď nejde o život, tak nejde o nič." A pravdepodobne mal pravdu. A som hladný. Poriadne. Zišiel som potichu po schodoch do kuchyne, otvoril som chladničku a hneď ma zalialo šťastie. Z vnútra sa na mňa usmievala obrovská čokoládová torta so šľahačkou, grilované kura s pikantnou ryžou a jahodový puding. Veď Vianoce už boli. Ale toto je omnoho lepšie ako Vianoce. Vytiahol som tortu a odkrojil si krásny kúsok. Potom som si vytiahol jednu misku pudingu a ešte som si dal aj trochu kuraťa s ryžou. Keď som hladný, tak poriadne. Rád si robím poriadne food porn. Už po tej torte som bol plný, ale ten puding a kura na mňa tak krásne pozerali a usmievali sa, že som neodolal a vopchal som ich ešte do seba. Myslel som, že mi brucho každú chvíľu exploduje ako atómova bomba, tak som sa pomaly vyhrabal do izby a tam som sa ako obrovská guľa šťastia zvalil na posteľ. Zapol som si môj playlist na mobile a počúval som. Rozmýšľal som nad zajtrajškom. Ako to dopadne? Čo budeme robiť? Ako sa ďalej vyvinie náš vzťah? Hlavou mi behalo milión otázok. Napokon som zaspal. Zobudil som sa asi okolo tretej ráno nato, že mi je dosť chladno. Pesničky už dávno dohrali, tak som dal mobil nabiť a položil som ho na nočný stolík. Prikryl som sa perinou a zaspal som. Zvyšok noci som mal pokojný a konečne som si poriadne oddýchol. Bolo asi desať hodín, keď som sa zobudil. Bol krásny teplý jarný deň. Už len osem hodín. Osem hodín a idem von s mojím princom. Vstal som a dal som si studenú sprchu. Nič ma nikdy nenakopne viac, ako práve krásne studená voda, ktorá prechádza po kažom jednom milimetri kože na mojom tele a nabíja ma energiou, ktorá vo mne prúdi celý deň. Po sprche som zišiel do jedálne naraňajkovať sa. "Ale ale. Kto sa nám to tu zobudil." povedala mama s údivom. "Mami, veď je len pol jedenástej." "Ja v tvojom veku som bývala hore o ôsmej a niekedy už o pol ôsmej. Kedže sme bývali na vidieku, tak som sa musela starať každý deň o zvieratá." "Moja, ale my nie sme na vidieku, aj keď táto časť tak trochu vyzerá a jediné zvieratá ktoré máme, sú naša zlatá retrieverka a kokeršpanielka dokopy Lessie, rybička a dve korytnačky. To mám kvôli nim vstávať o 7:30 každý deň." "To nemusíš. Ja len, že ako som to mala ja." "Veď ja viem moja." povedal som jej a poslal som jej pusu. Maminu veľmi často oslovujem zdrobneninami a milými slovami. Prichystala mi miešane vajíčka so zeleninou a pomarančovým džúsom. Milujem raňajky od mojej mami. Keď si ja robím raňajky, tak buď niečo podpálim alebo rozbijem. Po raňajkách som išiel vyvenčiť s Liz, ktorá ma už čakala pred domom Lessie. "No ahoj môj. Vyspatý?" "Ahoj zlato. A poriadne. Tie nákupy ma riadne zničili." "Tak to ti verím. Ja som prišla domov ako polomŕtva egyptská múmia, ktorá sa snaží vrátiť sa do sveta živých. Mama sa ma dokonca pýtala, či som pila." "To si bola až tak unavená?" "Že sa pýtaš. Som prišla do izby a ako som si ľahla na posteľ, tak som zaspala. Neodlíčená a oblečená. Proste tak, ako sme boli v meste. Ale už som plná energie a mohli by sme konečne vyraziť na tú prechádzku." povedala so smiechom Liz. "To máš pravdu. Mohli." a vyrazili sme. Išli sme sa prejsť po lúčnej cestičke, ktorá bola za naším domom. Viedla cez úzku riečku až po kraj lesa. Tam chodíme často. Je tam krásne, ticho a úplny pokoj. "Tešíš sa na dnes?" spýtala sa vzrušene Liz. "Ja ani neviem. Hlavne sa bojím a mám trému. Ani neviem prečo." "Hlavne kľud. Predsa o nič nejde. Viem, že sa bojíš nejakého trapasu, alebo niečoho takého, ale to je úplne prirodzené. Hlavne sa neboj, lebo strach ti všetko pokazí a vezme. Strach ani v skutočnosti neexistuje. Je len v naších hlavách, aby nám zabraňoval plniť si naše sny. Takže hlavu hore a bez strachu." Liz mala vždy úplnú pravdu, ako každá žena.