Zlodejka balerín [NEDOKONČENÉ]

10

Karavan bol prázdny a tmavý, ale bolo mi jasné, že sa ktosi pokúšal dostať dnu. Svedčili o tom otvorené dvierka okna a na hrubom kovovom zámku sa črtali ryhy, ktoré zjavne zanechala pílka. Čosi vlamačov však muselo vyrušiť, pretože ich práca nebola hotová. Rýchlo som odomkla a vošla dnu.

Všetko bolo na svojom mieste až na rozbité kuchynské okno. Dočerta! Črepy sa váľali po modrej linke a v umývadle, pár ich bolo aj na zemi. Pohľad mi padol na stôl, kde provokačne ležal čierny kameň ako pripomienka, že tu nemám čo hľadať, a toto je už zabrané teritórium. Odhodila som ho von do trávy, kde krátko zašušťal. S malou dušičkou som vyzrela do noci. Zostávalo mi len dúfať, že tu nikto nezostal sledovať ma. V tom prípade by táto noc bola zrejme mojou poslednou.

Zamkla som na dvakrát a kľúčik pre istotu nechala zvnútra v zámku. Až po všetkých bezpečnostných opatreniach som si ľahla s vedomím, že príves už pre mňa nie je bezpečným miestom. Je len otázkou času, kedy sa sem Emilovi kamaráti prebijú. Možno práve vtedy bude medzi nimi Timo. Predstavila som si jeho výraz, keby zistil pravdu. Už by so mnou nechcel mať nič spoločné.

Nikdy som nemusela uchovávať tajomstvo, no na tomto závisel môj život. Ak ma objavia, v najlepšom prípade ma vyhostia a zimu budem musieť stráviť v košických uličkách. A táto bude nepochybne mrazivá.

~*~

V tú noc som sa vôbec nevyspala. Cez rozbité okno celý čas fučal ostrý studený vietor a nech som sa zababušila akokoľvek, stále som drkotala zubami. Takisto ma zvieral strach, že každú chvíľu sa rozletia dvere a Viktor ma vyvlečie von. Nedokázala som upokojiť divoko búšiace srdce. Až keď začalo svitať, podarilo sa mi na pár hodín zavrieť oči.

S obavami som hľadela na obschnutý rožok na stole. Bol taký tvrdý, že by som si na ňom vylomila zuby a suchý, že by sa mohol používať ako šmirgeľ. Nemala som však veľmi na výber, keďže to bolo posledné jedlo v celom prívese a môj žalúdok si hlasno pýtal palivo. Každopádne, na dnes som mala jasnú vyhliadku návštevy potravín. Pri tej myšlienke mi zovrelo žalúdok, preto som sa radšej sústredila na dôkladné hryzkanie pečiva.

Do môjho obydlia neustále fúkal dobiedzavý vietor a keď mi na stôl dopadli červenožlté listy, došla mi trpezlivosť. Schmatla som staré tričko a pripevnila ho o rohy okna tak, aby dieru nebolo vidno. Či bol tento pokus nielen estetický, ale aj užitočný, sa dozviem v noci.

Zrazu som nevedela, čo s časom. Bolo trištvrte na jedenásť a celý deň som mala pred sebou. Ani trochu sa mi nechcelo ísť do potravín, rozhodla som sa, že tam pôjdem, až keď mi bude škvŕkať v bruchu na nevydržanie.

Vyšla som z prívesu, že sa trochu poprechádzam, keď mi napadla spásonosná myšlienka. Už včera som si všimla futbalové ihrisko, ktoré zrejme patrilo k základnej škole. Rozprestieralo sa schované za hustými kríkmi a vysokými brezami a keby som naň nesústredila pohľad, nikdy by som si ho nevšimla. Nohy ma k nemu zaviedli samé, no cestou som bola nútená preskočiť nízky zelený plot. Na moje šťastie tam nikto neobsmŕdal, mohla som sa teda venovať tréningu. Konkrétne-piruetám-môjmu najväčšiemu trápeniu. Začala som pri prvej bránke a točila sa rozhodnutá prejsť celé ihrisko. Žiaľ, oči sa mi prekrížili rovnako ako nohy po pár metroch a musela som prestať v záujme zachovania svojej osoby. Počkala som, kým som prestala vidieť dvojmo, a pokračovala. Keď mi nevyšiel ani druhý, ani štvrtý, piaty, ani siedmy pokus, začala som byť zúfalá. Sadla som si do trávy a položila si hlavu na kolená. Ako môžem byť baletka, keď nezvládnem spraviť obyčajnú viacnásobnú otočku? Nemyslím si, že mám byť potom natoľko trúfalá, aby som trénovala spolu s ostatnými. Nesiaham im ani po päty. Čo mám z toho, že dokážem improvizovať? Gabča tvrdila, že mám baletné držanie tela a pohyby, ale zďaleka to nie je o tanci. Balet je o synchronizácii, dokonalej kontrole a pevnej vôli. Ani jednou z týchto vlastností som nedisponovala, čo som tam teda robila? Veď som sa nezmohla na nič iné, len sedieť v tráve a vzdávať to. Rozhodne som chýbala, keď dobré víly rozdávali trpezlivosť. Baletky sa učili už od úplneho detstva a ja to chcem všetko zvládnuť za pár týždňov? Zrazu som si pripadala trápne. V tej chvíli som si sľúbila, že zapracujem na pevnej vôli. Nikto učený predsa z neba nespadol. Tým, že si budem hovoriť, že to nedokážem, sa nikam neposuniem. Vsugerovala som si nedosiahnuteľný cieľ a nenapadlo mi pozastaviť sa nad malými vecami, ktorými si musím prejsť. Jednou z nich je pirueta. Rozhodla som sa, že budem trénovať, až dokým sa ju nenaučím.