Zlodejka balerín [NEDOKONČENÉ]

3

Po tréningu som chcela Vanese vrátiť jej veci, no vystrúhala čudný úsmev a trvala na tom, aby som si ich nechala. Nebránila som sa dlho a tešila sa, že budem mať v čom tancovať. Keď sme vyšli z budovy, bola už tma a Vanesa sa ponáhľala domov. Zamierila som teda na zastávku a zistila, že autobus mi ide až o hodinu. Posadila som sa na studenú lavičku a zabávala sa čítaním cestovného poriadku. Prešla asi pol hodina, keď k tabuli prikráčal vysoký chalan a oprel sa o stenu prístreška. „Hej!"ozval sa odrazu. Myslela som si, že hovorí na skupinku chlapov na druhej strane, a tak som nezdvihla hlavu. „Haló, si hluchá?"oboril sa na mňa. Strhla som sa a vypleštila oči. „Čo je?" Uškrnul sa a mikol hlavou. „Nemáš oheň?" Nechápala som, čo odo mňa chce.

„Prepáč, ale polienko s plameňom som si nechala doma."

Chalan zdvihol obočie a ja som zalapala po dychu. Vyzeral...no sexy. Zrazu sa mi rozsvietilo. Keď sa Karolovi kamoši pýtali, či nemá oheň, vždy im podal zapaľovač. Očervenela som a bola som rada, že je tma. Zahrabla som vo vrecku a nahmatala zapaľovač. Nie že by som ja fajčila, ale mama si občas oblečie moju bundu, keď si ide von zapáliť. Hodila som červený obdĺžniček do tmy a chalan ho šikovne zachytil. Po chvíli som zbadala oranžový plamienok a v nose ma poštípal cigaretový dym. „Ceš tieš?"spýtal sa pomedzi zuby.

„Nie."

„Fajn."

Vtedy prišiel autobus a on nastúpil do zadných dverí. Priložil si ruku k čelu a kývol ňou do strany, ako to robia námorníci. Potom na ňa žmurkol a strčil si cigaretu do úst, hoci na dverách bola nálepka zákazu. Nevrátil mi zapaľovač, hajzlík jeden. Autobus sa pohol a dorazil môj.

~*~

Doma bolo nezvyčajne ticho. Vierka a Tomáš sa hrali s naším prašivým kocúrom a Denis čosi konzumoval. „Kde je mama?"spýtala som sa, no nedočkala sa odpovede. Zaliezla som do izby a napchala do aktovky učebnice na ďalší deň. (Konečne nám dali rozvrhy na papiery.) Hodiny ukazovali 9 hodín, čo bol čas, aby Vierka a Tomáš išli spať. Zavolala som ich a po pár minútach už polihovali v posteliach.

V kuchyni ležal posledný kúsok francúzskych zemiakov odložený pre mňa. Čudovala som sa, že ho nikto nezjedol. Moji súrodenci majú obrovský apetít. Denis dojedal vrecúško keksov a nevenoval mi ani jeden pohľad. Nebolo to nič nezvyčajné, pretože keď si nemáte čo povedať, je lepšie predstierať, že ten druhý nie je. Až keď som začala jesť, uvedomila som si, aká som hladná. Tréning trval 2 hodiny a potom, čo som prestala byť stredobodom pozornosti nám Gabča pustila pesničku na ktorú budeme tancovať. Decká sa začali smiať a niektorí sa pripojili k spevu.

Cítila som sa trošku trápne, že som zjavne bola jediná, ktorá tú pieseň nepoznala. Až pri umývaní taniera my v mysli začali plynúť slová: I'm gonna pop some tags/Only got twenty dollars/ in my pocket/I - I - I'm hunting, looking for a come-up/This is fucking awesome

Uvedomila som si, že sa so mnou začína vrtieť do rytmu a hodila som očkom po Denisovi. Bol ku ne otočený chrbtom, tak som sa nechala uniesť. Točila som sa na mieste s kvapkajúcim tanierom v rukách a predstavovala si vlastnú choreografiu. Nohy mi lietali vo vzduchu a sama som netušila, že som niečoho takého schopná. Odrazu sa ozval rachot a ja som sa strhla. Na zemi ležal úplne rozdtrtený biely tanier. Zrejme som si neuvedomila, že som ho pustila z rúk. „Čo preboha robíš?"obrátil sa Denis a poťukal si po čele.

„Nič,"odvrkla som a natiahla sa za metličkou.

Obliekala som sa do pyžamy, keď sa z dvora ozval hluk. Myslela som si, že sa Jano vracia z krčmy a do niečoho kopol, ale keď som vyzrela z okna, uvidela som Karola a jeho bandu. S hurónskym rehotom štrngali fľaškami a kopali do všetkého naokolo. Tomáš sa zamrvil a Vierka otvorila oči. Vzkypel vo mne hnev aký ešte nikdy. V rýchosti som si obliekla sveter a pleskla vchodovými dverami.