Beautiful Idiot (Harry Styles SK)

19. časť - Hranice

Nemala som inú možnosť, ako nasledovať Liama, keďže väčšina stolov bola preplnená. Sadla som si vedľa neho a neunikol mi úsmev na Thomasovej tvári.

"Faith." Jeho odhalené biele zuby ma nútili sa usmiať tiež.

"Ahoj, Thomas," zamumlala som. Začervenala som sa, pretože som si uvedomila, že som si dnes nenaniesla žiaden make-up a mám na sebe obyčajnú mikinu a jeansy. Pozitívne na tomto však bolo, že mi tie jeansy robili dobrý zadok.

"Prečo si tu?" opýtala som sa a úsmev stále neopúšťal moju tvár. Thomasovu tiež nie.

"Fotiť treba úplne všetko, úplne všade. No nie, Liam?"

"Určite," pritakol mu Liam a so záujmom preskakoval pohľadom z Thomasa na mňa. Ja som len sklopila pohľad na môj tanier a ešte viac sčervenala, kvôli množstvu jedla, ktoré na ňom bolo.

Napadlo mi, že by som sa mohla tváriť, že časť jedla beriem Harrymu do izby a nevyzerala by som ako nenásytné prasa. Môj plán však zlyhal v momente, keď som si všimla ako k nášmu stolu smeruje Harry. Vlasy mal strapaté, na sebe mal teplákové kraťasy a biele tričko.

Olízla som si z prstu džem, zatiaľ čo som ho pozorovala ako si nabral jedlo na tanier a prisadol si k nám. Zamračil sa na Thomasa a potom sa zameral a mňa. Nadvihol obočie a zameral sa na moje ústa a ja som si až vtedy uvedomila, že medzi perami ešte stále zvieram svoj ukazovák. S neplánovaným cmuknutím som ho vybrala von.

"Takže Harrymu sa ráčilo zdvihnúť sa z postele," zatiahla som ironicky. V mysli som si parafrázovala, že to bola MOJA posteľ. Ale nemohla som to povedať nahlas.

Čo by si pomysleli ostatní?

"Veľmi sa mi vstávať nechcelo, ale keď si odišla, zostala mi zima," mrkol na mňa. Ja som sa naňho zamračila a pod stolom som vystrela nohu, ktorá narazila do jeho píšťaly.

Počula som Liamov hlboký nádych a radšej som nechcela vedieť, čo si myslí.

"Nevedel som, že vy s Harrym ste.." Nestihol dopovedať.

"Nie sme!" Skríkla som.

"Bola to veľmi zaujímavá noc. Pinky bola divoká. Myslím, že budem mať modriny," stále bľabotal a sledoval pri tom moju tvár, ktorá sa plnila hnevom. Čím viac som sa ja mráčila, tým viac sa on usmieval.

"Prestaň, ty idiot, chováš sa ako malé decko," precedila som cez stisnuté zuby.

Harry docielil to, že sme sa všetci pri stole cítili nepríjemne. Samozrejme, okrem neho. On sa v tom vyžíval.

"Faith, dala by si mi tvoje číslo?" ozval sa Thomas po chvíľke. "Mohli by sme niekedy skočiť na kávu."

"To nepôjde," ozval sa Harry ešte predtým ako som mu mohla odpovedať, "Faith si rozbila mobil a ešte si nekúpila nový."

"Kúpila," povedala som. Bolo pravdou, že sa mi jeden rozbil, ale bez mobilu by som si nevedela predstaviť deň. "Dám ti to číslo," usmiala som sa na Thomasa.

Nadiktovala som mu svoje číslo a potom sme sa znova ponorili do nepríjemného ticha. Zahliadla som Harryho oči, ktoré ma prepaľovali.

Už sa neškeril. "Prečo já stále nemám tvoje číslo?"

"Nikdy si si ho nepoprosil ako tuto Thomas," povedala som a pustila som sa do ďalšej waffle.

"Jasné," prekrútil očami a rovnako ako ja sa pustil do svojich raňajok.

Celé raňajky potom pokračovali v napätom tichu, ktoré som nehodlala prerušiť.

Po zjedení mojich vafflí som sa zdvihla zo stoličky a dala sa na odchod.