Beautiful Idiot (Harry Styles SK)

23. časť - Svadba

S Harrym sme sledovali nejakú americkú show v televízii, keď niekto zaklopal na dvere.

"Čakáš niekoho?" Zvedavo som naňho nadvihla obočie, keďže od odchodu chalanov ešte neprešli ani dve hodiny, takže oni to byť nemohli. Zmätene pokrútil hlavou a vstal z postele. Lenivou chôdzou došiel k dverám a otvoril ich.

"Adam?" povedal trocha prekvapene. V hlase mal ešte známky únavy.

"Ahoj Harry!" zvolal Adam a pretlačil sa popri ňom do apartmánu. "Chcel som s vami stráviť čas aj pred tou párty a myslel som..." Rozhliadol sa a ja som v ten moment chcela mať superschopnosť teleportu. Keď ma uvidel, zarazene ostal stáť uprostred izby.

"Ahoj, Adam," zamumlala som a ponúkla som mu nesmelý úsmev. Nevedela som, ako bude reagovať na to, že som v jednej izbe s Harrym.

"Faith." Pozrel na neustlanú časť postele vedľa mňa. "Niečo mi ušlo?" Zmätene sa pozrel na Harryho. Dúfala som, že si to nechá vysvetliť a nebude z toho jedno veľké nedorozumenie.

"Harry ochorel a Lou mi nakázala aby som tu s ním zostala," bľabotala som a snažila som sa vstať z pohovky, ale keďže som mala ešte stále nohy zamotané v prikrývke, zakopla som a padla späť do vankúšov, ktoré sme sem s Harrym doniesli pre väčšie pohodlie.

Rozhodla som sa, že nepotrebuje vedieť, že je to naša spoločná izba. Nemá na to ako prísť. Dúfam.

"Och, dobre, už som sa zľakol, že by ste.. to je jedno."

"Ahoj, sestrička," usmial sa, pomohol mi, vymotať sa z deky a zabalil ma v objatí.

"Čo tu teda robíš?" opýtala som sa, keď sme sa od seba odtiahli.

"Chcel som s vami stráviť nejaký čas ešte pred Harryho oslavou. Nina chcela vždy vidieť Washington a myslím, že sa musíme porozprávať."

Zo všetkého, čo povedal ma najviac zaujala posledná časť. "Potrebujeme sa porozprávať?" Opýtala som sa opatrne.

"Áno," potvrdil. Obzrel sa za Harrym, ktorý ešte stále stál pri otvorených dverách. Pochopil, že by sme potrebovali trocha súkromia a tak niekde zmizol. Lou ma zabije.

"To nedorozumenie sme si už vyriešili, nie?"

"Vyriešili?"

"Uhm, áno?" zamumlala som nesmelo. Nechcela som sa už viac baviť o tej hádke.

"Ukľudni sa, sestrička. O tomto som nechcel," zasmial sa a sadol si na gauč. Začal niečo hľadať vo vrecku a nakoniec vytiahol malú čiernu krabičku. "Chcel by som Ninu požiadať o ruku."

"Chcel by si Ninu požiadať o ruku?" Zarazene som si k nemu prisadla, aby som sa mohla pozrieť na vec vo vnútri. Bol to strieborný prsteň obsypaný malými kryštálikmi. Bol fakt nádherný.

"Myslíš, že sa jej bude páčiť?" V jeho hlase boli počuť obavy a ja som sa kvôli tomu nedokázala prestať usmievať.

"Myslím, že keď ťa ľúbi, tak jej bude prsteň ukradnutý," zaškerila som sa naňho, ale obavy z neho stále neopadli. "Som si istá, že sa jej bude páčiť."

"Bože, som úplne nervózny," zasmial sa, zaklapol krabičku a prstienok si dal späť do vrecka.

"Dopadne to skvele, nemaj strach." Povzbudivo som sa naňho usmiala. "Nemôžem uveriť, že sa ideš ženiť, Adam," zovrela som ho do pevného objatia.

Nebolo to tak dávno, čo sme sa ako malí hrávali rôzne divné hry, a keď vravím divné, myslím tým fakt divné. Keď sme si navzájom rozprávali o tom aké to bude, keď vyrastieme. Vyrástli sme a je to tu. Čoskoro pôjdem na Adamovu svadbu. Teda ak Nina povie áno.

"Kedy to chceš na ňu vyvaliť? A kde vlastne je?"

"Dnes večer. Našiel som jedno fajn miesto." Celý čas sa usmieval. "Sprchuje sa."

Zrazu sa dvere pomaly otvorili a stál v nich Harry s otázkou v očiach. Prikývla som na znak toho, že môže vojsť.

"Adam sa bude ženiť!" Oznámila som mu s nadšením v hlase.

"Vážne?"

Vyzeral, že ho to pobavilo. "Adam sa ide ženiť?" Smial sa ďalej. "To je... bravúrne."

"Prestaň sa smiať ty idiot. Myslím to vážne. Chcem Ninu požiadať o ruku," zavrčal Adam, mračiac sa na Harryho, ktorý bol stále vysmiaty.

"Už som si myslel, že povedala 'áno', ale teraz mi všetko dáva zmysel," smial sa ďalej a zvalil sa na druhú posteľ.

"Nechaj ho tak, pravdepodobne má znova horúčku a začíná mu preskakovať," upokojovala som Adama.

"Faith, som stále tu," ozval sa Harry, pozerajúc sa na strop. "A nepreskakuje mi."

"Áno, určite," zamumlala som ale na Adama som prekrútila očami.

"Asi už pôjdem," povedal Adam a vstal.

"Pôjdeš zavolať Ninu?" povedala som nadšene.

"Myslel som, že sa necítiš dobre," ozval sa Harry stále ležiac na posteli. Len som sa naňho zamračila a popohnala Adamu ku dverám. Nevedela som sa dočkať stretnutia s Ninou.

"Uvidíme sa zajtra," usmial sa Adam. "Zájdeme niekam spoločne, fajn?"

"Ale, chcela som vidieť Ninu a..." Adam pokrútil hlavou a priložil mi prst na pery.

"Dnes s Ninou nebudeš."

"Prečo?" zamumlala som otierajúc pery o jeho prst. Hneď na to som sa s tichým fuj odtiahla a utrela si ústa.

"Faith, poznám ťa a viem, že by si jej všetko povedala hneď po pozdrave." Jeho oči svietili, keď sa mi vysmieval kvôli tomu, že nedokážem udržať tajomstvo.

Ani som mu nestihla oponovať a dvere sa zabuchli. Ostala som tam chvíľu ticho stáť.

"A teraz naozaj," prehovoril Harry. "Vieš si Adama predstaviť v manželstve? Veď je to smiešne."

"Oh, prestaň!" zavrčala som a hodila som sa na posteľ vedľa neho.

"Fajn, už som ticho," zasmial sa, prehodil sa na bok a podoprel si hlavu lakťom. Potichu ma sledoval s úškrnom na tvári.

"Čo je?" zamumlala som po pár minútach, keď na mňa len zízal a skryla si tvár do vankúša.

"Nič," povedal a keď som zdvihla hlavu stále ma sledoval.

"Prečo na mňa zízaš?"

"Chcem ťa pobozkať."

Ahojte, znova po dlhšej dobe sme sa niečo pokúsili vytvoriť, tak snáď sa vám to aspoň trocha bude páčiť :) ďakujeme za hviezdičky a komenty k predchádzajúcej časti :)

lots of love

Annie&Katherine