Beautiful Idiot (Harry Styles SK)

24. časť

Ostala som nehybne ležať dúfajúc, že nepočuje moje sedce splašene biť. Je pravda, že som sa mohla pokúsiť povedať aspoň niečo, ale Harrymu to zjavne vôbec nevadilo. Oči mu žiarili a pery sa leskli, kvôli tomu, že si po nich prechádzal jazykom.

"M-myslím, že by si si mal vziať ďalšiu tabletku," vykoktala som s menšími problémami. Harryho úsmev sa len zväčšil a naklonil sa ku mne bližšie.

"Ja si myslím, že by si sa mala trocha uvoľniť," zamrmlal tesne pri mojich perách.

Zahryzla som si do pery a zadržala dych. Čakala som kedy už znova ucítim jeho pery na mojich. Ešte predtým ako ma pobozozkal mi však prstom potiahol peru, takže som si ju už ďalej nehrýzla. Jeho ústa sa dotkli mojich.

Bolo príjemné znova cítiť ten pocit.

Šteklenie v bruchu, horúčava v oblasti hrudníka a chvenie v rukách.

Položila som si ruku na jeho krk, prstami sa dotýkajúc jemných kudrliniek, s ktorými som sa začala hrať. Jeho ruka putovala k môjmu lícu a prstami sa jemne začal dotýkať mojej tváre. Po chvíľke sa však odtiahol a nechal medzi našími tvárami pár centimetrov. Párkrát som sa nadýchla a znova som naše pery spojila. Harry položil ruku na moje kríže a vytiahol si ma na seba, takže som mala stehná po bokoch jeho trupu. Srdce mi bilo ako splašené a cez látku trička som cítila, že s ním je to rovnako. Nevedela som, kam mojími rukami skôr a tak som nimi nemotorne masírovala Harryho hruď, prechádzala po jeho ramenách a niekedy zablúdila k jeho tvári. Cítiť jeho opätované dotyky bolo istým spôsobom upokojujúce. Keď mi ale rukami vliezol pod tričko a cítila som jeho prsty ako hľadajú zapínanie podprsenky, ihneď som sa odtiahla. Harry ma zmätene sledoval, keď som rýchlo zliezla z jeho brucha a sadla som si na posteľ. Cítila som, že mám horúce líca, takže som si prehrabla vlasy, aby mi spadali do tváre. Periférne som videla ako si sadá vedľa mňa.

"Si v pohode?" opýtal sa. Len som prikývla a usmiala sa naňho. "Prepáč, nechal som sa trocha uniesť."

"V pohode, len som nejako...," odmlačala som sa, "to je jedno."

"Poď sem," zasmial sa na mojich rozpakoch, položil si ruku na moje plecia a pritiahol si ma na svoju hruď. Hlavu som si pohodlne oprela a snažila som si utriediť myšlienky.

"Čo to vlastne všetko.. znamená?" Vyslovila som otázku, ktorá mi blikala v hlave už nejakú tú chvíľu. Cítila som ako zhlboka vydýchol a potom sa zvalil na posteľ a mňa zobral so sebou. Oprela som si hlavu tak, aby som naňho videla a čakala pokiaľ mi odpovie.

"To znamená, že ti asi.. nie som.. ľahostajný?" Vravel opatrne a pomaly.

"Nie je to tak, že by som ťa nenávidela," zasmiala som sa a kúsok som nadvihla hlavu, aby som sa naňho mohla pozerať. Pozeral do stropu.

"Takže moje snahy boli márne."

"Tvoje snahy?"

"Tak nejako som sa snažil, aby si ma nemala rada, Pinky," zaškeril sa.

"Tak nejako sa ti to podarilo, Harold." Potiahla som za prameň jeho vlasov.

"Jasné," zamumlal, usmial sa na mňa a dal mi pusu na čelo.

"Už na mňa teda nebudeš zlý?"

"To som nepovedal," zasmial sa a pramienok vlasov mi zastrčil za ucho.

"Heej!" vyhŕkla som a dlaňou som ho udrela do hrude.

***

Srdce mi splašene bilo, keď som sa zobudila na krik. Rýchlo som si sadla a obzrela sa okolo seba. Tmavá izba bola prázdna. Uvedomila som si, že zvuky idú z chodby. Prehodila som nohy z postele a keď sa dotkli studenej dlažby, po tele mi naskákala husia koža. Medzitým som si uvedomila, že je to Niallov hlas.

Nedokázala som však rozoznať o čom sa rozprávaju. Presnejšie, prečo sú tak nahlas.

Otvorila som dvere a do očí mi vrazilo svetlo, takže som ich automaticky prižmúrila. Po chvíľke som poriadne zaostrila a uvidela som Nialla s Harrym. Obaja stíchli a zamerali sa na mňa.

"Uh, čaute," zamumlala som a trápne som zakývala rukou. "Hovorí vám niečo nočný kľud?" Hlas som mala stále trocha tichý a zachrípnutý.

"Ahoj, Faith!" zasmial sa Niall a vybral sa ku mne. Plietli sa mu nohy, oči mu svietili a na tvári mal hlúpy úškrn.

Bol opitý.

"Verila by si, že ma Harry ma za tebou nechcel pustiť?"

"Kto by to bol povedal," zasmiala som sa kútikom oka som si všimla Harryho zatnutú sánku.

"Koncert bol vážne super. Je škoda, že ste ho zmeškali," pritackal sa ku mne a omotal mi ruky okolo tela. Z jeho dychu som cítila škótsku, kvôli čomu mi prišlo nevoľno. Harryho ruky ho odo mňa odtiahli preč, vďaka čomu som sa mohla znova zhlboka nadýchnuť.

"Niall, vypadni," povedal relatívne pokojne.

"Nie, nie, nie," Niall sa naňho zamračil a zakýval mu pred prstom ukazovákom. Musela som sa zasmiať, keďže Niall vyzeral komicky aj keď nebol opitý. Teraz sa to ešte znásobilo.

"Niall, kde sú ostatní?" V Harryho hlase bolo počuť únavu a rezignáciu.

"Ja.." začal sa nekontrolovateľne smiať, "si nie som celkom istý." Musel sa chytiť steny, aby udržal rovnováhu.

"Mal by si ísť spat."

"Ale keď.. ja som sa chcel rozprávať. Pustíte ma dnu?" Pokúsil sa dotackať k dverám nášho apartmánu.

"Môžeme sa porozprávať zajtra. Vážne, Niall, mal by si ísť spať," Harry ho podoprel a začal ho viesť k jeho izbe.

"Zaspievaš mi?" opýtal sa. Čudovala som sa, že neprotestoval a išiel pokorne popri Harrymu.

"Potrebuješ pomoc?" opýtala som sa a prestúpila z nohy na nohu, pretože mi na chodbe začínalo byť chladno. Pokrútil hlavou a vliekol ho ďalej cez chodbu.

"Bež späť do postele," povedal, strkajúc ruky do Niallovych vreciek, pravdepodobne hľadajúc kľúče. Namiesto poslúchnutia som sa oprela o zárubňu a sledovala ich. Bolo vážne zábavné ich sledovať. Krátko po tom, čo sa im podarilo vojsť do izby, sa odtiaľ začali ozývať fakt divné zvuky. Nedalo mi to a pricupitala som k otvoreným dverám.

"Harry, prestaň, na toto ešte nie som pripravený," mumlal Niall zatiaľ, čo mu Harry vyzliekal nohavice, topánky aj ponožky. Potom odišiel do kúpeľne odkiaľ doniesol pohár s vodou a tabletky.

"Faith, prečo mu dovolíš aby to robil?" opýtal sa a ostal nehybne ležať na posteli. "Bol by som radšej ak by si to robila ty. Aj keď stále nie som pripravený, takže nie. Prepáč Faith, nemôžem sa s tebou vyspať."

Začala som sa smiať a pokrútila som hlavou. "Niall, mal by si piť častejšie."

"Sakra, to nie," povzdychol si Harry. Prešiel k posteli, v ktorej ležal Niall a zhasol lampičku na nočnom stolíku.

"Prečo stále nie si v posteli?" Tentokrát sa zameral na mňa. Pokrčila som ramenami a rozmýšľala som o tom, kedy sa z neho stal takto starostlivý chlapec.

"Poďme," vzal ma za ruku a tiahol ma od teraz už zavretých dverí. Z vrecka kraťasov vybral kľúče a zamkol dvere od Niallovho apartmánu.

ahojte, prepáčte, že po tak dlhej dobe nová časť :| nakoniec sme to ale nejako zvládli :) ak sa vám časť páčila, tak budeme vďačné za vote alebo koment :)

Annie&Katherine