Beautiful Idiot (Harry Styles SK)

3. časť - Idiot a čipky

Unavene som sa zvalila na posteľ a zavrčala. Blbý Harry.

"Sakra." zamumlala som. Vyzula som si topánky aj ponožku a končekmi prstov prešla po teraz už napuchnutom pravom členku.

"Si v poriadku?" dvere na mojej izbe sa rozrazili a dnu vbehol Harry, celý zadýchaný a strapatý.

"Idiot! Myslíš, že som v poriadku? Ako to, že si nemyslel na to, že ťa každý pozná?! Panebože." zavrčala som a snažila som sa postaviť. "Prečo si si sakra nezobral čiapku? Alebo aspoň okuliare? Úžasná ukážka New Yorku! Stihla som si pozrieť okolie hotela, predtým než sa na mňa vrhli tvoje fanúšičky a podupali ma."

"Mohla by si prestať kričať? Ešte stále mi píska v ušiach." zamrmlal a potom sa dotkol svojich uší, ako keby skúšal, či mu ešte fungujú.

"Kde je Lou?" opýtala som sa pokojnejšie a stále som si hladila poranený členok.

"Išla za ostatnými, sú v hotelovej reštaurácii." Rukami si prečesal vlasy a vstal z pôvodného miesta.

"Ak by si sa chcela pridať, tak príď, ale ako tak pozerám.. ehm... asi sa ani nedokážeš postaviť, však?" zaškeril sa.

"Prestaň." zavrčala som. "Hneď môžem zavolať Adamovi a povedať mu, že kvôli tebe mám pravdepodobne vyvrtnutý členok." mrkla som naňho ale môj úsmev ma hneď prešiel keď som sa snažila postaviť. "Vraj: 'Adam ma zabije ak by sa ti niečo stalo.'" snažila som sa napodobniť jeho hlas. "Predstav si čo by urobil keby zistil, že za to môžeš ty." úsmev z jeho tváre opadol a namiesto toho sa začal mračiť.

"Donesiem ti ľad." zamrmlal, ale predtým ako opustil moju izbu som počula tiché "Mrcha.", ktoré vyšlo z jeho úst.

Uchcechtla som sa. Pravdou bolo, že by som nikdy nevolala Adamovi. Nie som malá. Len som proste nechcela dovoliť, aby mal posledné slovo on a aby si mohol myslieť, že si zo mňa môže aj naďalej uťahovať.

"Idiot." zamrmlala som si pre seba, ale úprimne som mala chuť mu to povedať do očí.

Znovu som sa pokúsila postaviť, ale teraz som si dávala pozor aby som na pravú nohu vôbec nestupila. Keď som už bezpečne stála no nohách - teda len na jednej - opatrne som doskákala ku kufru a vytiahla z neho Adamove kraťase, ktoré nosil keď chodil s Mattom cvičiť.

Určite bude prekvapený, keď zistí, že ich nemá, ale musela som si zobrať nejaké jeho veci. Keby som so sebou nič nemala pravdepodobne by som sa po dvoch týždňoch zobrala a s plačom bežala za ním.

Rozopla som si nohavice a snažila si z nich vyvliecť jednu nohu. Neúspešne. Stratila som rovnováhu a skončila som na zemi. Gratulujem, Faith.

Našťastie som spadla na mäkký koberec. Rýchlo som zo seba zvliekla nohavice a vtom sa otvorili dvere. Dnes mám ale šťastie.

"Čo si nepochopil na tom, že do tejto izby nemáš vkročiť bez zaklopania?!" skríkla som nervózne. Snažila som sa byť k nemu čo najmilšia, veď predsa mi vybavil prácu, ale jediné na čo som sa teraz dokázala sústrediť bolo to, že som pred ním sedela bez nohavíc s Adamovými kraťasami v rukách.

"Neviem. Možno som dúfal, že ťa nájdem v situácii, ktorú budem môcť neskôr použiť proti tebe." Znova sa zaškeril a ja som zaťala sánku. Čupol si ku mne a ľad mi priložil na členok.

"Je to ten druhý." Prevrátila som očami.

Harry zavrčal, odhodil vrecúško s ľadom na posteľ a vzal ma do náručia.

"Čo tu robíš?!" skríkla som keď som pod sebou necítila zem.

"Bože, ukľudni sa. Nie je to tak, že by som ťa teraz, keď si bezbranná išiel znásilniť. Len ťa dám na posteľ." Jeho oči iskrili, keď ma položil na posteľ a ľad mi priložil na členok, tentokrát na ten správny.

Trhla som sebou pri náhlom pocite chladu, ale aj kvôli tomu, že Harry ten sáčok vôbec nepriložil jemne.

"Mohol by si byť prosím aspoň trocha jemnejší?" Privrela som viečka a v hlave som si opakovala, že ľad mi len pomôže sa od neho neskôr dostať čo najďalej.

"Vtedy, keď ty prestaneš byť protivná."

"Nie som." Pokrútila som hlavou.

"Si." Mračil sa na moju nohu, na ktorej som stále nemala kraťase, takže som sa pred ním cítila dosť odhalená.

Nechcela som sa s ním ďalej dohadovať, tak som sa radšej zamerala na veľké nástenné hodiny predo mnou.

"Držať to zvládneš aj sama, nie?"

"Vypadni už," sykla som a zamračila sa naňho. Na jeho tvári sa objavil ešte väčší úsmev a v jeho očiach som znova zbadala iskričky. Trochu som sa zľakla ale keď sa otočil k dverám uľavilo sa mi. Pri dverách sa však otočil.

"Vieš, tiež mám rád čipky." zasmial sa, mrkol a zabuchol za sebou dvere zatiaľ čo ja som sa nechápavo mračila. O čom to do pekla hovoril?

A potom mi to doplo. Pozrela som sa na moje nohy a o niečo vyššie. Sčervenala som keď už mi jeho slová dávali zmysel.

Mala som na sebe nohavičky s čipkou.

 Nechala som moju hlavu dopadnúť na vankúš a druhý som si pritlačila na tvár. Zakričala som doňho a potom. potom som sa snažila udusiť.