Beautiful Idiot (Harry Styles SK)

12. časť - Noc v New Yorku

Sedela som na stoličke v malej kaviarni a v rukách držala veľkú modrú šálku s horúcim čajom. Neviem, prečo som si neobjednala kávu, keďže som bola fakt veľmi unavená. No jediné čo som vnímala bol nočný New York. Bola som prekvapená, že miesto ako toto bolo po druhej v noci otvorené, ale bola som za to vďačná, pretože som nemala náladu sedieť v nejakom zafajčenom bare plnom opitých nadržancov.

Keď som dopila a zaplatila čaj, rozhodla som sa, že sa prejdem po nočnom Central parku. Nebol ďaleko a tak som sa po chodníku vydala smerom k nemu. Neprekvapovalo ma, že tu všade bolo toľko ľudí. Bolo to tak aj v Londýne. Turistom je jedno či je utorok, pondelok alebo nedeľa. Užívajú si noc vo veľkom meste. A Central park bol v noci krásny.

Nevedela som ako dlho som tu iba pochodovala, ale začínalo sa mi zdať, že toto všetko je iba jeden veľký sen. Bolo to asi kvôli únave, ktorú som pociťovala. Chcela som sa pozrieť na svoj telefón, ale načo by som si ho brala. Povzdychla som si a chcela som sa vrátiť späť do hotela. Dúfam, že moja izba bude prázdna. Mala som v pláne sa otočiť, ale kúsok pred sebou som zbadala skupinku ľudí a bola som zvedavá. Prešla som k nim a nejakým zázrakom sa predrala dopredu. 

Žena a muž tancovali na hudbu, ktorá vychádzala z gitary, na ktorú hral starý pán.

Chvíľu som sa na nich pozerala. Išlo im to naozaj fajn. Ale keď mi došlo, že   by som naozaj mala ísť otočila som sa a snažila som sa predierať cez ľudí. No niekoho ruky chytili tie moje a začali ma ťahať späť. 

Vykríkla som a rýchlo sa otočila. Chlap predo mnou mohol mať okolo dvadsaťpäť rokov. Viedol ma do stredu kruhu, kde už netancoval len jeden pár, ale tri.

Srdce mi začalo rýchlo biť, cítila som ako mi naráža do hrudnej kosti. Po prvé; neviem tancovať, po druhé; je to cudzí chlap, ktorého nepoznám a po tretie; nechcem pútať pozornosť ostatných ľudí. 

"Neboj sa. Len sa nechaj viesť." zasmial sa ten muž.

Hudba bola rýchla a ja neviem svoje kroky koordinovať ani pri pomalej. Pevne som sa chytila jeho ramien a snažila som sa napodobniť pohyby ostatných. 

"Neviem tancovať." zasyčala som. Chlapík sa znova zasmial a zopakoval, že sa mám nechať viesť. Snažila som sa, ale neverila som si. Cítila som sa pri tom ako zemiak. Určite som tak aj vyzerala.

"Uvoľni sa." mrkol. "Som Daniel. Smiem vedieť tvoje meno?"

"Faith," povedala som. Jeho pohyby boli prirodzené, zatiaľ čo moje museli vyzerať dosť smiešne. 

"Chcel som si zatancovať a tak nejako si mi prišla do rany," zasmial sa. Všimla som si jeho americký prízvuk.

"Ja som sa chcela vrátiť do hotela a tak nejako si mi to nedovolil." povedala som s hraným hnevom. Všimla som si, že sa k nám pridávalo stále viac a viac párov. Začala som sa uvoľňovat a pohybovala som sa spolu s ním.

"Nevieš aký je čas?" opýtala som sa po chvíli. Zajtra je ďalší koncert a ja by som nerada robila problémy so svojim neskorým príchodom. Aj keď si myslím, že tých pár hodín spánku ma nespasí. 

Vytiahol si rukáv mikiny a ukázal mi drahé značkové hodinky. Trištvrte na tri.

"Prepáč, ale musím ísť." Pokrčila som obočie a pustila som ho.

"V poriadku. Ďakujem za tanec, Faith." usmial sa pričom odhalil dokonalé, rovné zuby a pomohol mi pretlačiť sa cez skupinku ľudí, ktorá sa stále zväčšovala.

Zarazila som sa, keď som si uvedomila, že netuším, ktorým smerom by som sa mala vydať. 

"Ehm, Daniel? Nevedel by si mi povedať ako sa dostanem ku kaviarni Café41?" opýtala som sa. Sama by som to nenašla.