Connection |Teen Wolf|

|1|

„Tak konečne," povie Stiles a trochu sa natiahne. „nový rok."

„Konečne?" zamračím sa.

„Nehovor, že cez leto si sa bavil. Vôbec nič sa nedialo z tej," poobzerá sa a trochu sa ku mne nahne. „nadprirodzenej stránky." Zašepká. Prekrútim očami a trochu sa uškrniem. Po ceste stretneme aj ostatných a spolu sa vyberieme do triedy. Sadnem si na miesto a niečo zacítim. Neviem to presne identifikovať.

„Scott, deje sa niečo?" nahne sa ku mne Kira, ktorá si to všimla veľmi rýchlo.

„Nie som si istý." Prehodím a ďalej túto tému nerozoberáme. Snažím sa na biológií dávať pozor, no stále ma ruší ten neznámy pach. Po skončení hodiny vyjdeme na chodbu, kde si len vymeníme učebnice a ideme z hodiny na hodinu. Vždy mi hlavou vŕta ten pach a najradšej by som sa opýtal Malie, či niečo necíti no nechcem jej motať hlavu.

-

„Pozrite," Stiles ukáže na nejaký papier. „rozumiete tomu? Hneď prvý deň a..." pretrie si oči. „toto nemá cenu." Povzdychne si a hodí sa na operadlo stoličky.

„Stiles," povzdychne si Lydia. „mal by si sa poučiť." Úkosom oka pozorujem Maliu a počúva rozhovor. Nevyzerá, žeby ju niečo rušilo. Potrasiem hlavou a vypustím tú myšlienku a všetko okolo toho pachu von z hlavy. Pokojne si obedujeme keď sa zrazu začne obrovský rozruch v jedálni. Všetci sa postavíme a ideme z davom, no pri najbližšej odbočke sa všetci vytratíme.

„Nezachytili ste čo sa deje?" opýta sa Lydia.

„Nie," potrasiem hlavou. Počujem, že za nami niekto beží. Liam.

„Tu si," poviem. Naňho som úplne zabudol, možno cíti niečo aj on...

„Ten rozruch," vydýchne. „niekto vraj videl obrovského jaštera pri šatniach." Zamračím sa a vyberiem sa tam, spolu s ostatnými.

„Scott," pribehne ku mne Liam a skôr to pošepká. Hodím naňho spýtavý pohľad. „necítiš niečo... celý deň. Je tu niečo... iné." Vykokce. Zrazu sa otočí Malia. Asi nás počula.

„Musím súhlasiť,"

„Ja tiež. Neviem čo presne to je, ale..." stisnem pery. „myslím, že niečo ako my." Prejdeme cez chodbu a tam zastaneme. Celá chodba zo šatňami je zbombardovaná. No naozaj nezvyčajným spôsobom. Zo stien trčia kusy ľadu. Kde tam je zmrznutá aj zem a zo stropu visia cencúle. Opatrne prejdeme až na koniec, kde zreteľne počuť, kanimu. Prebehneme až tam a pohľad sa nám naskytne na dievča s krátkymi vlasmi asi po plecia, ako hádže nôž. No nevyzerá, že sa trafí, keďže vyzerá, že nôž sa zapichne do zeme. Keď sa však špička dotkne podlahy, okolo kanimi vyrastie hrubá kruhová stena ľadu. Dievča sa vystrelo a prudko otočilo. Malo ľadovo modré oči, no po chvíľke sa zmenili na zeleno-hnedú. Všetci sme tam stáli ako zamrznutý - čo bol celkom paradox na to, ako chodba vyzerala. Vykročila dozadu a ešte raz nám ukázala svoje modré oči a trochu nadvihla hlavu, akoby bola hrdá na svoj prvý dojem. Potom sa otočila a ušla preč.

„Čo to malo byť?" ozve sa Stiles.

„Nemám ani poňatia."

-

„Máte niečo?" opýtam sa a pretriem si oči. V knižnici sedíme už asi dve hodiny a hľadáme všelijaké možné knihy o nadprirodzených bytostiach. Mohli sme jednoducho ísť za niekým, kto sa v tom vyzná - Deaton napríklad, ale zvolili sme si knižnicu.

„Mám niečo," ozve sa Lydiin hlas a pribehne k nám z jednej uličky. Posadí sa a začne čítať: „Jeleň," pozrie sa na nás.

„Jeleň?" opýtam sa nechápavo.

„Áno, jeleň. Títo ľudia v sebe nosia ducha jeleňa, majú okolo seba... žiaru. Ako Kira," pozrie sa na ňu.

„Myslíš niečo podobné, ako je moja líška?" zamračí sa.

„Áno, lenže ona má jeleňa. V mnohých kultúrach je jeleň zobrazený, ako beží po mŕtvej zemi a tam, kde dopadne jeho kopyto, vyrastie tráva. Týmto sa im pripísala moc nad živlami. Sú štyria mocný bohovia, bohovia jari, leta, jesene a zimy. Potom sú tu ešte posli, ktorý sú tiež mocný, no bohovia sú... bohovia," prezrie si nás. „Boh môže svoju moc predať len svojmu potomkovi a to vtedy, keď dosiahne päťsto rokov," uznanlivo nadvihne obočie. „Každý boh, alebo posol, ovláda živel, ktorý je charakteristický pre jeho ročné obdobie. Jar má vodu, leto oheň, jeseň vietor a zima... ľad." Povie pomaly Lydia. „Takže náš jeleň má rád zimu, no nevieme, či je to boh, alebo posol." Pozrie na nás.

„Je to také dôležité?" nadvihnem obočie.

„Neviem... ešte môžeme ich ročné obdobie spoznať cez ich oči... boli modré, takže... myslím, že tu nemáme čo riešiť." Lydia zavrie knihu a odíde ju odložiť.

„Počkaj," povie Stiles. „tie živle... ako ich ovládajú?" zamračí sa.

„Písali, že ich môžu viesť telom a len vo výnimočných prípadoch aj mysľou." Povie Lydia a knihu vloží medzi ostatné.

„To si to musíte hľadať v knihách," povie nejaký hlas od dverí. Všetci sa obzrieme. Niekto sa opiera o dvere a unudene si obzerá nechty. Potom sa však pozrie priamo na nás a podíde k nám. „Ahoj," dievča, kvôli ktorému sme presedeli pár hodín v knižnici. „Mohli ste sa ma to jednoducho opýtať," pohodí hlavou.

„Nemali sme moc príležitostí, keď si nám ušla." Prehodí Stiles.

„Ó, jasné," pousmeje sa. „Som Emma," predstaví sa a konečne znie celkom priateľsky. Všetci sa po jednom predstavíme.

„To si bola ty," povie potom Malia. „ten divný pach... si to ty," nakloní hlavu a premeria si ju.

„Hej, ani vás nešlo nezaregistrovať."

„Tiež máš... vyvinuté zmysli?" opýta sa Liam.

„Hej, v podstate mám v sebe tiež kúsok zvieraťa, takže..." mykne plecami.

„Musím uznať, že to čo si predviedla pri tej kanime... bolo to vážne..." Liam sa nevedel vykoktať a Emma sa len usmievala.

„Vďaka, bolo to celkom náročne zozbierať toto všetko v tomto teple..." povzdychne si. „musím ísť, ale... rada sa s vami uvidím zajtra," trochu si pritiahne koženú bundu a odíde z knižnice. Pozriem na Liama, ktorý sedí s otvorenými ústami. Drgnem do neho a pokrútim hlavou.

„Pre- prepáč," povie a poškrabe sa na zátylku.

----------
Ahojte,

Áno tak som sa rozhodla pridať tu ďaľší môj výtvor :D dúfam, že sa Vám bude páčiť a podporíte ma nejakým komentom a vote ^^
-Sara :)