Connection |Teen Wolf|

|18|

EMMA

Vyšla som hore schodmi kde stáli všetci v jednom kruhu a pravdepodobne ma hľadali. 

„Hej," povedala som potichu a podišla k nim. „neviem, čo sa bude diať, no v každom prípade musíte zachrániť Stilesa. Chce mňa, nie jeho..." povedala som a všetci začali protestovať.

„Emma, neblázni, môžeme zachrániť Stilesa bez toho aby ti niečo urobil." Povedal Scott no pokrútila som hlavou. 

„Cítim, že je Stiles moc slabý. Ak by mu nevrátil silu a a my by sme sa pokúšali zachrániť ho inak... umrel by. Naozaj by umrel." Nadýchla som sa. 

„Máš nejaký plán?" ozvala sa Lydia, ktorá stála za Scottom. Usmiala som sa na ňu.

„Áno..." posnažila som sa hovoriť čo najtichšie. „Pokúsim sa ho oslabiť a... a vy musíte urobiť to, čo ste urobili naposledy." Uprene sa na každého pozriem. Potom sa vystriem a zase zamierim do suterénu.

LYDIA

So strachom v očiach sa pozerám ako Emma odchádza a pozriem sa na Scotta. 

„Musíme ich zachrániť oboch." Scott len mlčky prikývne a nasledujeme Emmu, ja a Scott vpredu. Zídeme po schodoch a keď uvidím bledého Stilesa pripútaného k nejakým rúram na studenej zemi, hneď sa za ním chcem rozbehnúť.

„Nikam!" povie Nogitsune a Scott ma rýchlo zachytí. Emma nás každého pozoruje tvrdým a pokojným pohľadom. Chce nám ukázať, že ona je v poriadku, a tak musíme byť aj my. Nogitsune dá pokyn Onom aby nás strážili a Emma sa vtedy zhlboka nadýchne. Verí nám... a my ju nemôžeme sklamať. Nogitsune sa pozrel na Emmu a nepríjemne sa usmial.

„Rozlúčila si sa s priateľmi?" 

„Áno." Odpovedala a neuhla mu pohľadom. 

„Výborne." Pousmial sa. Všimla som si, že Stiles začína zase upadať do akéhosi stavu úplnej bezmoci a vydesene som sa pozrela na Nogitsune. V obrovskej rýchlosti vytiahol Emme Katanu z púzdra a vrazil ju Emme rovno do brucha. Prudko som sa nadýchla a chcela som sa dostať so Scottovho zovretia, ktoré povolilo, pretože sa začal nový boj s Onmi. Rýchlo som sa dostala ku Stilesovi, ktorý už nebol taký bledý. Nogitsune mu pravdepodobne vrátil silu a teraz si bral tú Emminu.

EMMA

Prekvapilo ma akou rýchlosťou mi Nogitsune zobral Katanu. A to ako ju do mňa vrazil ešte viac...

„Tak čo Emma." Zasmial sa a pritiahol si ma bližšie. „Cítiš ako z teba tá moc uniká?" Zhlboka som dýchala a snažila sa myslieť čo najjasnejšie. Napadla ma len jediná vec, ktorá bude musieť fungovať, inak tu nezomriem len ja... Chytila som Nogitsune za plece a pozrela mu do očí. 

„Zbohom." Oči sa mi rozžiarili na modro a všetku moju silu, ktorá mi ešte ostala som sa snažila preniesť naňho. Na chvíľu sa smial no potom pravdepodobne zacítil, že niečo nie je úplne v poriadku. A ja som to cítila tiež. Celý sa rozochvel a vydesene na mňa pozrel.

„Nie... Nie!" zaručal a aj napriek tomu, že sa mu na tvári začali objavovať praskliny mi Katanu zaryl ešte viac do brucha. Zakričala som od bolesti no ruku z jeho pleca som dole nedávala. Až vtedy, keď sa na jeho tvári objavili kúsky snehu a celý znehybnel... ruku som dala preč a tackavo som odstúpila. Nogitsune spadol na zem a roztrieštil sa na malé kúsky ľadu. Otočila som sa na priateľov. Oni zmizli a všetci upreli pohľad na mňa. Pozrela som sa na Katanu a vtedy sa mi podlomili kolená a videla som rozmazané postavy, ktoré sa ku mne ponáhľali.

---------------------------------------------------------------------------

Ahoj!

Kratšia časť s celkom veľkým zvratom... čo si myslíte?

Budem vďačná za každú podporu (Vote a Komentáre) ♥

-Sara :)