Connection |Teen Wolf|

|12|

Keď som sa pozbierala zo zeme, odprevadili sme s mamou ostatných domov.

„Zlatíčko?" zatvorí dvere a pozrie sa na mňa. „Potrebujem ti niečo povedať." Vyzerá trochu vyvedená z miery.

„Čo sa deje mami?" nadvihnem obočie.

„Vieš," nadýchne sa. „nemám z toho dobrý pocit. Scott so Stilesom mi povedali o tom, čo sa stalo. Emma mohla si byť mŕtva!" príde ku mne a chytí ma za plecia.

„Bože," chytím sa za čelo. „prečo ti to hovorili..."

„Prinútila som ich. Niečo som vycítila z ich správania." Aspoň sa nemusím hnevať na nich.

„Mami, som tu. Žijem, nič sa nestalo." Snažím sa ju upokojiť.

„Nejde o to... Emma tá líška ťa úplne vycuciava. Spíš dosť dlho a nemáš energie na rozdávanie."

„A čo mám podľa teba urobiť? Vykašlať sa na to a nechať Stilesa zomrieť?" nechápavo sa na ňu pozriem.

„Nie, musíš ma vypočuť. Nie som si istá, či je to úplne najbezpečnejšie rozhodnutie ale... ak chcem aby si to prežila." Stisne pery. „Poď." Mykne hlavou na znak, že ju mám nasledovať. Znova ideme do suterénu, no neostaneme pri knihách. Mama ide až dozadu, ku dverám, kde som mala vždycky zakázané chodiť.

„Mami," pozriem sa na ňu s otázkou v očiach. Keď odomkne dvere, začnem mať pocit, akoby ľad, ktorý mi v podstate koluje v žilách zosilnel. Trocha som sa pomrvila a mama sa na mňa pozrela.

„Cítiš niečo?" premeria si ma. len prikývnem a trochu sa zamračím, lebo je to celkom nepríjemný pocit. Akoby ste najradšej explodovali. Mama slabo prikývne a vojde do miestnosti. Ja pre istotu ostanem vonku.

„Čo je? Poď."

„Nie ja... mám taký pocit akoby v tej izbe niečo bolo." o krok ustúpim.

„To je dobre." Usmeje sa. „To žezlo ťa priťahuje, takže by si mohla byť pripravená..."

„Žezlo?" zamračím sa.

„Len predmet, s ktorým sa robí premenný rituál. Nosiť ho nemusíš." Zasmeje sa.

„Čože? Počkaj, počkaj... rozumiem tomu správne, že chceš zo mňa urobiť..."

„Samozrejme. Som boh zimy a túto moc ti musím odovzdať. A teraz sme v situácií, kde by sa ti to hodilo." Usmeje sa.

„Mami ja neviem..." znova ustúpim. „podľa mňa to ne je dobrý nápad."

„Emma, musíme to urobiť. Poriadne sa vyspi a zajtra to... uskutočníme." Povie. Bez slova sa otočím a idem do svojej izby, kde si ľahnem na posteľ a zízam do stropu. Nemôžem však zaspať a tak sa rozhodnem pre malý nočný výlet na strechu, kde rada rozmýšľam. Otvorím okno a vyleziem von. Pozerám sa len tak pred seba, sem tam na oblohu a domy okolo. Nie som si úplne istá, či chcem moju silu nejako zväčšiť... pamätám si, keď som sa učila ovládať moju terajšiu. Trvalo to asi pol roka. Nechcem znova zažívať ten hrozný pocit toho, že môžem niekomu ublížiť len pohybom ruky. Nakoniec sa rozhodnem ísť spať a pripraviť sa na to...

-

„Emma," ozve sa v telefóne Scottov hlas.

„Ahoj, Scot, čo potrebuješ?" opýtam sa a prevalím sa v posteli.

„Kde si? Škola už začala."

„Dneska... neprídem. Musím niečo vyriešiť." Poviem vyhýbavo.

„Ak s niečím potrebuješ pomôcť, tak nám to povedz."

„Nie, nie toto musím vyriešiť sama, ale ďakujem." Povzdychnem si. „Dám vám vedieť, ahoj." A zložím. Nemám náladu nadviazať rozhovor a vysvetľovať, čo dnes budem riešiť. Sadnem si a nohy prehodím cez okraj postele. Pretriem si oči a chvíľku len sedím. Potom sa oblečiem a zbehnem dole, kde sa len napijem vody a posnažím sa nájsť mamu.

„Mamy, kde si?" poviem trochu hlasnejšie.

„Tu!" ozve sa a je mi hneď jasné, že je v suteréne. Normálne človek by to možno ani nepočul. Zbehnem dole schodmi a mamu nájdem sedieť nad knihou.

„Čo čítaš?" opýtam sa a rukami sa opriem o stôl.

„Len prípravu..." pozrie na mňa sponad okuliarov a slabo sa usmeje. „Nemusíš sa ničoho báť, dobre?" len prikývnem a sadnem si k nej.

„Ako to bude vlastne prebiehať?" trochu sa zamračím.

„Vlastne... nikto si nepamätá na svoj premenný rituál. Potom sa ho samozrejme časom naučíš, ak by si chcela vedieť, ako ho viem ja."

„Aha, tak to ti ďakujem..." pretočím očami. „ako sa mám dať na niečo, čo si ani nebudem pamätať?" zamračím sa.

„Neboj sa," usmeje sa a postaví sa od knihy. „poď." Postaví ma a nechá, nech kráčam pred ňou. Otvorí dvere a keď obe vojdeme zamkne ich. Podozrivo sa na ňu pozriem a ona len prejde ku truhle, ktorú otvorí a vyberie z nej žezlo.

„Len ho chyť." Povie a vystrie ho ku mne. Pozriem sa na mamu, potom na žezlo. Vystriem k nemu ruku a pomaly ho chytím....

SCOTT

„Prečo tu vlastne sme? Povedala, že potrebuje niečo vyriešiť, tak?" Stiles rozhodí rukami. Práve stojíme pred jej domom a zatiaľ si ho len obzeráme.

„Počkaj, niečo zistím." Poviem a dám ucho ku dverám. zatvorím oči a snažím sa niečo zachytiť. No nič. V dome je hrobové ticho.

„Počuješ niečo?" opýta sa potichu Stiles.

„Počkaj," ukážem mu prst. Stojím tam ešte dve minúty a keď nič nepočujem, vzdám to. „fajn, tak poď..." v dome sa však niečo otrasie. Pozriem sa na Stilesa a potom rýchlo pribehnem ku dverám. keď sa však chytím kľučky, je až moc studená. Trochu syknem.

„Počul si to?" opýta sa Stiles. Pomaly sa naňho pozriem. „Jasné, samozrejme, že si to počul." Rýchlo to zakecá. Posnažíme sa dostať dnu. Keď sa dobijeme dnu, po dome poletujú snehové vločky.

„Čo sa tu deje?" zamračím sa.

---------
Ahoj ,
chcem sa Vám ospravedlniť, že časť nebola pomerne dlho :D budem sa snažiť písať čo najčastejšie :) určite poteší nejaký vote a komentár :3
-Sara :)