Connection |Teen Wolf|

|8|

„Je silná," povzdychne si. „myslím, že až moc."

Chvíľu ej ticho. Všetci hľadia na Kiru, ktorý unavene stojí v náručí Scotta. Potom sa začne naozaj živá diskusia, že ani nestihne postrehnúť, keby presne začala a o čom sa hádajú.

„Musíme!" povie niekto. Pohľadom behám z jednej osoby na druhú.

„To nemôžeme. Nie takto." Pokojne povie Scottov hlas.

„Fajn, tak čakajme, kým ho to nezabije aj s nami." Malia prevráti očami.

„Nemôžeme to z neho dostať len tak." Povie Lydia so zatvorenými očami. Cítim, ako sa jej zrýchlil tep. Stielsovi tiež. Prisadnem si k nemu bližšie a ruku mu položím na rameno, ktoré povzbudzujúco stisnem.

„Bude to fajn," šepnem. Stiles stisne pery a nebadateľne pokrúti hlavou. Pozriem sa zaňho a myknem hlavou k Lydii. „Potrebuje ťa," trochu sa zamračí a potom sa obzrie. Zvesí plecia a ja ho nechám, nech sa jej venuje.

„Riešenie už máme," ozvem sa s pevným hlasom.

„Ktoré ale nie je sto percentné." Povie Malia.

„A čo myslíš, že máme robiť?" ozve sa so strachom Kira. „Už sme proti nej bojovali. Zomrelo veľa ludí a možno ešte ja zomrie, ale sami to nezvládneme, rozumieš? Nogitsune je silný tvor, možno silnejší, ako pravá Alfa." Zúfalo sa zamračí a Scott jej pomôže sadnúť si. Malia sa vystrie a teatrálne rozhodí rukami.

„Som s vami, dobre? Ste predsa moji priatelia, nenechám vás proti tomu čeliť samých," nadýchne sa. „ale jednému z nás ide o život." Povie a pozrie sa na Stilesa.

„Fajn," poviem. „čo navrhuješ?" nadvihnem obočie.

„Deaton. Väčšinou nám pomáha práve on." Prikývnem.

„Scott, ostaneš tu s Kirou?" len prikývne a viac ju objíme. Pozriem sa na Lydiu so Stielsom.

„Dobre, pôjdeme." Poviem a otočím sa Maliu, ktorý vykročí ku dverám. vyberiem sa hneď za ňou, no zastaví ma čiasi ruka. Prekvapene sa otočím.

„Dávajte si pozor," povie mama s vážnym výrazom. Pozrie sa za mňa vonku cez dvere. „prebudili sme ju a môže byť silnejšia. Už nejde len o Stielsa, Emma. Ide o nás všetkých..." chytím jej ruku na pleci a prikývnem.

„Počkaj," poviem Malii, ktorý stojí pred domom a vykročím ku skrinke, ktorý stojí na druhej strane miestnosti. Cítim na sebe všetky pohľady. Otvorím ju a zohnem sa po podlhovasté púzdro, z ktorého vytiahnem Katanu. Obzriem s ju a trochu sa na ňu pousmejem. Vidím každého prekvapený výraz, hlavne Kirin. Potom si zoberiem pár nožov na hádzanie a rýchlo prejdem ku dverám. Ešte raz sa pozriem na mamu a zatvorím za sebou dvere. S Maliou musíme ísť bohužiaľ pešo, no klinika je len pár blokov od nás.

„Priprav sa," poviem jej a ostražito sa obzerám.

„Čože?" zamračí sa a rýchlo sa poobzerá. Potom sa znova pozrie na mňa.

„Už je v meste. Vraj je dosť silná. Už yb sa mohla dostať Stielsovi do hlavy." Stisnem pery.

„A my sme ich tam nechali s ním?" zamračí sa, no pozerá sa okolo seba. Ideme celkom rýchlo.

„Majú Scotta a mamu... poradia si." Odpoviem. „A nezabúdaj, nemá v sebe len líšku."

„Nezabúdam. Len veľmi dobre vieš, v akej sme situácií." Povie. Počujem niečo prasknúť a prudko sa otočím s rukou pripravenou vytasiť Katanu.

„Deje sa niečo?" šepne Malia.

„Mali by sme si pohnúť. Mohlo to byť všeličo iné a niekoľko kilometrov od nás, ale..." prižmúrim oči.

„Niekoľko kilometrov?" zamračí sa.

„Samozrejme. Jelene majú vynikajúci sluch." Poviem to s menšou pyšnosťou na môj pôvod.

„Ach, samozrejme," povie. „niekedy si neviem zvyknúť, že máš také isté schopnosti no si niečo úplne iné."

„Chápem." Pokyvkám hlavou a obe pridáme do kroku. Trochu sa zamračím a pozriem na Maliu, ktorá má zaťaté päste. Veľmi dobre viem prečo. Pozrie na mňa a prikývne. Obe sa prudko otočíme; Malia s vystrčenými pazúrmi a ja s vytasenou Katanou.

„Hej, hej, hej," niekto dá ruky pred seba a o pár krokov ustúpi.

„Liam?" zamračí sa Malia a pazúre znova stiahne. Lepšie sa pozriem do tváre chlapcovi, ktorý stojí pred nami zo strachom v očiach.

„Liam." Poviem.

„Čo robíš, mohlo byť po tebe!" povie Malia trochu hystericky.

„Ja viem, ale potrebujem vám dačo povedať." Rukami sa oprie o kolená.

„Prepáč, musíme..."

„Ide o niečo dôležité," skočí Malii do reči. „šiel som práve k Vám," pozrie sa na mňa. „lebo som vedel, že tam ste všetci, kvôli Stilesovi. Len som vás videl ísť z domu tak..."

„K veci," zavrčí Malia.

„Hej, prepáč." Potrasie hlavou. „ide o to, že v meste sa deje niečo divné." Pozrie sa raz na mňa a raz na Maliu.

„Nemôžeš byť presný? Ide nám totiž o čas." Nakloním hlavu a začnem podupkávať nohou.

„Neviem kto alebo čo to je, ale idú proste cez mesto a... sú ako bojivníci." Povie. Zamračím sa.

„Čo?" myslím, že ani Malia moc nechápe o čom hovorí.

„Myslím, že idú presne sem." Nadýchne sa. Katanu zastrčím naspäť a prejdem popri Liamovi. Naskytne sa mi pohľad asi na troch – ako povedal Liam – bojovníkov, ktorý smerujú sme.

„Mám divný pocit." Poviem.

„Aký?" opýta sa Mali a prejde ku mne spolu s LIamom.

„Že si po niekoho idú," zažmurkám. „že sú tu po Nogitsune." Mali asa prerývane nadýchne a Liam trochu potrasie.

„Fajn, to zvládneme." Povie a potrasie rukami. Pozrie na nás a obe prikývneme. Rozbehneme sa oproti nim.

„Choďte na bok!" povime a urobia to. Zoberiem si jeden z nožov a hodím ho pred seba. Trochu spomalím, aby stihol dopadnúť a urobí sa predo mnou dlhá ľadová čiara. Viac sa rozbehne, a skočím na ňu. Niekedy sa ten ľad naozaj hodí... predbehnem bežiaceho Liama s Maliou a ruku si dám na rukoväť Katany. Ľadová dráha sa pomaly končí a tak nej šikovne vyskočím. Vyťahujem Katanu a bojovník predo mnou tiež. Zaženiem sa a naše meče sa stretnú. Potom sa zaženie on, uhnem sa a jeho prekvapenie využijem tak, že ho odkopnem. No nie moc ďaleko. Nejako sme sa dostali rovno pred náš dom. Dám sa viac nakraj a pevnejšie zovriem rukoväť. Po chvíľke cítim, že je studená. Bojovník sa ku mne pomaly blíži. Prudko sa zaženiem, aj keď je nemožné ho trafiť mečom. No z čepele Katany vyjde niekoľko ostrých cencúľov, ktoré bojovník len tak, tak stíha odbíjať, no jeden sa mu predsa zabodne do hrude. Najskôr to tak vyzeralo, no potom cez neho len prešiel a Malia mala čo robiť, aby sa mu vyhla. Zamračím sa a ustupujem ďalej. V tom vyjde z domu mama so sprievodom Scotta, Stilesa, Lydie a Kiri. Bojovníci zrazu prestanú bojovať a všetci vykročia k dverám domu. Nechápavo sa na to pozerám, no potom mi začne niečo silne pišťať v hlave. Skrčím sa, no počujem nejaký jazyk, ktorý som v živote nepočula. No presne chápem, čo mám robiť. Zatnem zuby a rýchlo sa postavím pred Stilesa a bojovníkovi s Katanou skrížim cestu. Zhlboka a nahlas dýcham, až sa mi oči sfarbia do ľadovo-modrej. Bojovník nestráca čas a snaží sa cezo mňa dostať. Malia a Liam sa snažia zadržať ostatných dvoch. Nazbieram všetku moju silu. Zavrime oči. Uvoľním sa a aj keď viem, že zadržiavam o dosť silnejšiu bytosť, je to zrazu neskutočne ľahké. Otvorím oči a z hrdla mi vyjde slabší krik. Vnímam, ako sa niečo zo mňa uvoľnilo, niečo ako tlaková vlna a bojovníkov to prinútilo odísť preč.

----------
Ahojte,
dúfam, že sa Vám časť páčila ^^ dúfam, že ma podporíde nejakým vote a zanecháte tu nejaký koment :)
-Sara :)