Connection |Teen Wolf|

|5|

Dlhá chodba.

Veľa krvi.

Zranení ľudia.

Všetko je zničené.

Svetlá, ktoré blikajú.

Črepiny zo skla.

Moje ruky, ktoré sú celé od krvi a črepín.

Telo.

„Emma," niekto so mnou potriasol. Chvíľu akoby som sa nemohla prebudiť, no potom som sa len s prudkým nádychom posadilo až sa človek, ktorý sa ma snažil prebudiť zľakol a odskočil.

„Som v poriadku," držala som sa za hruď, ktorá má pálila. Zatínala som nad tým zubami a chvíľami som cítila, ako mi farba očí behá z modrej na moju normálnu.

„To je v poriadku," počula som hlas mojej mamy. Všetko bolo také vzdialené. Ani som poriadne nevidela, kto ma budil.

„Som v poriadku," zavrčím.

„Zlatíčko," mama si ku mne kľakne, „chvíľu to bude celkom neznesiteľné. Zmysli ti budú fungovať nepravidelne. „ hneď ako to povedala som jasne počula, ako sa niekto háda. Zreteľne som odniekiaľ počula kvapkať vodu z kohútika. Štekot psa. Najhoršie však bolo, keď som počula neskutočne vysoké pískanie píšťalky. Zapchala som si uši a skrčila sa. potom bolo ticho. Cítila som len ako ma niekto drží za plece.

„Emma?" nezreteľne som počula svoje meno. „Emma?" teraz už to bolo normálne. Sťažka som sa posadila.

„Čože?" zamračila som sa. videla som trochu rozmazane.

„Poď mala by si si ísť oddýchnuť," svoju ruku prehodím okolo jej krku a pomôže mi vstať.

„Je v poriadku?" zreteľne som počula Stilesov hlas. Cítila som jeho strach a neistotu.

To bude v poriadku...

STILES

To bude v poriadku...

„Čože?" zamračím sa a pozriem niekde do zeme.

„Čo sa deje?" Lydia nadvihne obočie.

„Ja... akoby som počul... ale nič." Potrasiem hlavou. Celý tento experiment sa nejako nevydaril. Samozrejme nie som taký blbý, ako si myslia, čo sa ma celkom dotklo, ale... viem, že šlo o niečo viac. o niečo, o čom som nemal vedieť.

„Ehm, cítiš niečo?" spýta sa ešte raz Lydia.

„Nie." potrasiem hlavou.

„Ach," Lydia stisne pery. „poď, pôjdeme, Emma si potrebuje odpočinúť." Potiahne ma a ostatný sa za nami vyberú tiež, okrem Scotta a Kiri. Spýtavo sa na nich pozriem.

„Len bežte, doženieme vás." Povie Scott. Prikývnem a pozerám pred seba. Nastúpim do svojho auta a ku mne aj Liam s Maliou.

„Lydia?" opýtam sa.

„Musím na nich počkať, idú so mnou." Zaklipká očami s ospravedlnením v očiach, že na to zabudla.

„Tak?"

„Bež normálne domov." Usmeje sa. prikývnem a pozriem sa na dvoch pasažierov vedľa mňa.

„Kde vás?"

„Knižnica." Povie Liam a Malia jednohlasne a potom sa na seba pozrú. Čo znova plánujú? Myknem plecami a naštartujem. Asi nechcú, aby som sa do toho miešal, čo akceptujem, ale celkom sa ma to dotklo...

SCOTT

Po chvíli dnu vbehne aj Lydia.

„Ešte," nedopovie vetu lebo dole zbehne Emmina mama.

„Čo jej je?" zamračím sa.

„Veď ste to predsa videli," nakloní hlavu. „všetci okrem Emmi a Stilesa ste to vidieť museli."

„Myslíte toho jeleňa?" nadvihne obočie Lyida.

„Nie len jeho," Kira si nás obzrie. Obaja s Lydiou mykneme plecami. „tá líška? Nevideli ste ju?" zamračí sa.

„Nie," poviem pomaly.

„Stiles bol posadnutý Nogitsune, to som vedela. No netušila som, že ten kúsok líšky v ňom stále ostal."

„Je to také dôležité?" zamračím sa.

„Myslela som si, Scott, že budeš vedieť, že áno. Ako ste premohli Nogitsune?" nadvihne obočie.

„Pohrýzol som ju." Poviem jednoducho.

„Zmena hostiteľa," ozve sa Lydia s prázdnym výrazom. „nemôže byť líška a vlk zároveň..." prikryje si ústa. Najskôr sa zatvárim nechápavo, o keď vidím, že aj Kire to už došlo... dojte to aj mne.

„Nemôže byť líška a jeleň zároveň..." pozriem sa na Emminu mamu. Len prikývne. Chvíľu sa nad tým zamyslím. „Čo sa teda môže stať?"

„Je tu pár možností..." povzdychne si.

„Aké?" opýta sa rýchlo Lydia.

„Práve sme v ňom prebudili ten kúsok líšky, takže nie je isté aká silná je. Jeleň sa tam dostal tiež len teraz." Nadýchne sa a je vidieť, že rozmýšľa, ako nám to povedať. „Buď vyhrá líška."

„Ale líška je Nogitsune a tá ho môže... zabiť." Povie Kira.

„Áno." Stisne pery. „Potom je tu možnosť, že vyhrá jeleň."

„To je tá dobrá varianta, že hej?" Lydia zavrie oči a ironicky sa usmeje.

„To áno, ale je tu ešte jedna." Všetci napäto čakáme, čo povie. „Práve je v ňom líška a jeleň. Povedzme, že obaja sú ešte slabý, ale obaja začnú zároveň rásť a mocnieť. Budú ho zvnútra zožierať. Boj medzi nimi nakoniec nebude úspešný pre nikoho."

„Takže sa jeleň aj líška vytratia?" nadvihnem obočie, no viem, že sa za tým skrýva ešte niečo.

„To áno, ale tá prehra bude taký silná, že to Stilesa zabije určite. Je to viac pravdepodobné, ako to, že ho zabije líška." Po každom z nás rýchlo prebehne pohľadom.

„Nie, nie," zasmeje sa Lydia. „on nezomrie. Nemôže!"

„Lydia," príde k nej Kira a pevne jej stisne ruku.

„Čo máme urobiť?" zúfalo sa na ňu pozriem.

„Ak bude vyhrávať líška, alebo obaja, musíte ju oslabiť."

„Dobre, ale ako máme zistiť, že líška je mocnejšia?"

„Máte predsa hromovú Kitsune." Usmeje sa na Kiru, ktorá je v rozpakoch.

„D- dobre, ale ja neviem ako by som to mala urobiť." Vykokce a pár krát zažmurká.

„Je to jednoduché. Zvládol by to aj Scott, ale keďže ide o líšku, bude ti veriť viac, ako vlkovi. Len sa budeš snažiť vycítiť zo Stilesa tú energiu. To je všetko."

„Mali by sme sa to snažiť zistiť čo najrýchlejšie." Pozriem sa na ne, keď v tom počujem , ako sa niekomu zrýchlilo dýchanie a aj tep. Pozriem sa na Emminu mamu, ktorý tam stojí ako zamrznutá.

„Deje sa niečo?" zamračím sa. opýtam sa to dosť opatrne.

„Je v meste," zamračí sa a viac podíde ku dverám. Chvíľu všetci napäto čakáme. „Nogitsune."

----------
Ahojte,

Tak, čo hovoríte ^^ určite píšte názory do komentárov :) :3 budem rada ak tu zanecháte aj nejaký ten vote :3
-Sara :)