Connection |Teen Wolf|

|19|

STILES

„Hej, si v poriadku?" podišiel ku mne Scott a sadol si vedľa mňa. „Máme o teba strach..." zamračil sa.

„Je mi... fajn. Lepšie ako Emme." Pozrel som sa smerom do Deatnovej kliniky, kde ležala už pár dní. 

„Cítiš niečo?" nadvihol obočie. Na chvíľu som sa zamyslel a snažil sa nájsť slová, aby som to dostatočne opísal. No nebolo to také jednoduché. 

„Je to ako... ako keby ti niečo uviazlo v hrudi. Sem tam to šklbne. Ale aspoň viem, že stále žije a spojenie funguje. Ale je... slabé." Pery som stisol do tenkej čiarky. 

„Deaton sa snaží. Vraj má nádej, ale.... pred tým ako ho zabila bol dosť silný." Scott sa pozrel do zeme. Už celé dni sedíme na klinike a snažíme sa Emme pomôcť ako to len ide. Scott, Malia a Liam jej chodia brať bolesť. A ja, Lydia a Kira sa snažíme celé dni nájsť niečo, čo by jej pomohlo a tiež utešovať jej matku. 

„Mali by sme sa opýtať jej." Poviem bezducho. 

„Čože?" Scott sa na mňa nechápavo otočí. 

„Za jej mamou. A povedať jej čo sa stalo, a že potrebuje viac..."

„Stiles," preruší ma. „zatiaľ jej to nehovorte. Ešte počkajme a keď sa to zlepší..."

„Scott, nevidíš to?" teraz ho zase preruším ja. „keď sa prerušilo spojenie, keď ma Nogitsune zabil, tak začalo v strede leta snežiť. A teraz," podišiel som k oknu a odhrnul žalúzie. „po tom snehu nie je ani stopy. To spojenie je čoraz slabšie. Necítim to len ja." 

„Lydia..." povedal potichu. 

„Vieme to. Emma umiera a potrebuje pomoc od jej mamy." Pretrel som si čelo a pozrel na Scotta. 

„Dobre," povedala postavil sa. „ale opatrne." Povedal a ja som vďačne prikývol. Vybehol som z veteriny a nasadol do džípu.

-

Keď som zastal pred Emminim domom, rýchlo som z džípu vybehol a začal klopať na dvere. Po chvíľke mi ich otvorila Emmina mama s jasne uslzenými očami. 

„Pani Stewartová?" zamračil som sa a keď ma pustila dnu, za ňou sa objavila Lydia. Vyzerala vydesene a zmätene. Akoby nevedela, za kým mala ísť a čo mala robiť. Vedela, že sme sa všetci dohodli, že dáme Emme čas pani Stewartovej ešte nič nepovieme. Podišiel som k nej a chytil ju okolo ramien. 

„To je v poriadku, prišiel som jej to povedať..."

„Ona to už ale vie." Povedala potichu Lydia. So súcitom som sa pozrel na pani Stewartovú a spolu s Lydiou sme si sadli oproti nej. 

„Je to pravda," opýtala sa so zachrípnutým hlasom. „prečo ste mi to nepovedali?" stisla pery aby premohla plač. Rozmýšľal som, či každá milosrdná lož je dobrá.

„Mysleli sme, že ak počkáme dostane sa z toho... ale je to len horšie. A cítime to hlavne my dvaja." Povedala Lydia a všimol som si ako zatína päste. Nahmatal som jej ruku a chytil ju za ňu. Zhlboka sa nadýchla a uvoľnila sa. Už dlhšie bola napätá a potrebovala len niekoho, kto bude stáť pri nej. 

„Je tu jedno riešenie. Ale musíte byť rýchli..." vstala a podišla ku dverám do suterénu. Spolu s Lydiou sme ju nasledovali. Z police vybrala jednu knihu a začala v nej listovať. 

„Tento recept." Otočila sa k nám. „Dajte ho Deatnovi a pomôže jej." Rýchlo som vybral telefón a odfotil ho. 

„Ďakujeme." Povedali sme skoro jednohlasne a ponáhľali sa na veterinu. Keď sme však chceli vyjsť z domu, v hrudi mi šklblo tak silne, že som nemohol nadýchnuť. 

„Stiles!" zavolala Lydia no v tom momente nám bolo všetkým jasné čo sa deje. Lydia sa pomaly nadýchla a zavrela oči, akoby sa premáhala, no banshee v nej bola silnejšia a vtedy sa po celom dome rozľahol jej krik.

SCOTT

„Čo sa deje?" rýchlo som pribehol ku ostatným, ktorí stáli okolo Emmy. Deaton neodpovedal, behal po miestnosti a niečo sa snažil namiešať. Pozrel som sa na Maliu a chcel som sa jej niečo opýtať, no v tom sme sa všetci traja vlkolaci chytili za uši a prikrčili. 

„Scott, čo sa deje?" pribehla ku mne Kira. Vystrel som sa a pozrel na Emmu...

„Lydia..." povedal som potichu a až vtedy som si uvedomil, že je bledšia ako pred tým a bezvládna...

----------------------------

Ahoj!

Takže už sa blížime ku koncu... 

Budem rada za každý názor ♥

-Sara :)